Hrozia Slovensku a Maďarsku drakonické clá za nákup ruských surovín?

Jeho „rany“ majú pritom dopadnúť aj na iné krajiny, než je Rusko. Konkrétne na tie, ktoré odoberajú ruskú ropu, plyn, urán a ďalšie vývozné položky.

V EÚ ide najmä o Slovensko a Maďarsko. Na tieto štáty môže Trump už v pondelok uvaliť nové, takzvané druhotné clo v drakonickej výške až 500 percent. No takéto clá by uvalil tiež napríklad na Čínu alebo Indiu, čo už môže poriadne zatriasť svetovým obchodom a globálnymi burzami a finančnými trhmi.

Trump sľubuje, že v pondelok príde so zásadným oznámením ohľadom Ruska. V posledných dňoch viditeľne narastá jeho frustrácia s režimom prezidenta Vladimira Putina.

Už koncom júna uviedol republikánsky senátor Lindsey Graham, že Trump sa začal prelomovo zaoberať možným uvedením do praxe legislatívneho balíka nových sankcií. Jeho súčasťou je práve aj 500-percentné druhotné clo krajinám, ktoré od Ruska nakupujú suroviny typu ropy alebo zemného plynu.

Graham je spoločne s demokratickým senátorom Richardom Blumenthalom predkladateľom spomínaného legislatívneho balíka, ktorý teraz v stočlennom americkom Senáte podporuje viac ako 80 zákonodarcov. Na ťahu je americký prezident.

Pokiaľ Trump prikývne, Bratislava a Budapešť by mohli vážne pykať za to, že stále nakupujú ropu či zemný plyn z Ruska. Tento rok v júni boli najväčšími odberateľmi ruských fosílnych energetických surovín z krajín EÚ Maďarsko, Belgicko, Francúzsko, Slovensko a Holandsko, vyplýva z dát fínskeho inštitútu CREA.

Belgicko, Francúzsko a Holandsko však dovážajú ruský skvapalnený plyn po mori. To pre nich nie je až také životne dôležité, ako je dovoz ruských surovín pre vnútrozemské štáty Slovensko a Maďarsko, ktoré ropu a zemný plyn odoberajú potrubne.

Senátor Graham už tento rok na jar o navrhovaných druhotných clách hovoril v zmysle, že by ekonomikám „mali zlámať všetky kosti v tele“. Vtedy však ešte nemal takú Trumpovu podporu, akú má teraz.

Americký líder totiž potrebuje zvýšiť tlak na Rusko, aby ukončilo boje na Ukrajine. „Druhotnosť“ zvažovaných ciel spočíva v uvedení až likvidačných colných sadzieb krajinám, ktoré odoberajú ruské suroviny. Fundamentálne tak clá majú poškodiť ruskú ekonomiku, vedľajším efektom však bude aj ťažký úder krajinám, ktoré s ním stále výraznejšie obchodujú.

Päťstopercentné clo krajinám, ktoré obchodujú s Ruskom, by znamenalo nielen faktickú likvidáciu obchodu USA so Slovenskom a Maďarskom, ale hlavne s Čínou či Indiou. Tieto dve ázijské veľmoci tento rok v júni predstavovali svetovo suverénne najväčších odberateľov ruských fosílnych energetických surovín. Nasledovalo ich Turecko. Až štvrtá bola potom EÚ ako celok, piata sa umiestnila Brazília.

Je teda otázkou, či bude Trump ochotný uvaliť 500-percentné clo krajinám typu Číny či Indie. To by otriaslo svetovými burzami a finančnými trhmi. Preto je možné, že pristúpi k nejakému miernejšiemu variantu pritvrdenia voči Rusku a jeho obchodným partnerom.

Text pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.