Prekliate drahá meď. Aké sú jej výhody pred zlatom

V praxi to znamená hľadanie spôsobov, ako prinútiť ostatné štáty, aby prispeli na túto americkú transformáciu. Najnovším opatrením je zavedenie 50-percentného cla na dovoz medi do USA a 30-percentné cla na dovoz z Európskej únie. Tieto clá majú platiť od 1. augusta.

Hoci tieto opatrenia narúšajú globálne dodávateľské reťazce, reakcia trhov nebola príliš výrazná. Investori stále veria, že sa situácia skončí kompromisom. Tento optimizmus podporuje rast rizikových aktív, ako je napríklad bitcoin.

Scenár, že by clá zostali minimálne, je rovnako nepravdepodobný ako ten s extrémnymi clami. Trump clá potrebuje, aby získal prostriedky na zníženie deficitu štátneho rozpočtu.

Od októbra 2024 do júna 2025, teda za prvých deväť mesiacov fiškálneho roka, vybrala jeho administratíva na clách približne 113 miliárd dolárov. Na rok 2025 sa odhaduje, že clá môžu priniesť viac ako 300 miliárd dolárov.

Aj keď táto suma nevyrieši americké zadlženie, nie je zanedbateľná – predstavovala by nárast príjmov štátnej pokladnice o 6 percent, čo je významné zlepšenie rozpočtovej situácie.

Trump bude musieť hľadať ďalšie spôsoby, ako zvýšiť príjmy a obmedziť výdavky. Pre akciových investorov je dôležité túto situáciu zohľadniť, pretože clá ovplyvnia hospodárske výsledky firiem, najmä v odvetviach, ako je automobilový priemysel. Dôsledky pocítia aj spotrebitelia.

Americký prezident síce tvrdí, že clá povedú k zníženiu cien, ale realita je iná. Náklady na clá v hodnote 300 miliárd dolárov znášajú predovšetkým americkí zákazníci. Mnoho firiem sa predzásobilo, takže rast cien bude pravdepodobne pozvoľný.

Trumpovi možno priznať, že zatiaľ zavedené clá nespôsobili dramatický nárast cien, ako varovali jeho kritici. Ceny však pravdepodobne neklesnú. Inflácia v USA sa bude pohybovať okolo troch percent, čo nie je katastrofálne, ale stále prevyšuje 2-percentný inflačný cieľ. Americká centrálna banka (Fed) tak nemá dôvod ponáhľať sa so znižovaním úrokových sadzieb.

Bitka o meď

Zavedenie 50-percentného cla na dovoz medi do USA od 1. augusta vyvolalo silnú reakciu na komoditnom trhu. Cena medi vzrástla o 13 percent, čo od začiatku roka predstavuje nárast o viac ako 38 percent.

Meď sa tak stáva atraktívnou komoditou na ochranu pred infláciou. Oproti zlatu má výhodu, že je široko využívaná v priemysle – takmer žiadne moderné zariadenie sa bez nej nezaobíde. Navyše je meď strategickou surovinou pre zbrojný priemysel, ktorého význam rastie v čase zvyšujúcich sa výdavkov na obranu. Zaistenie prístupu k medi je preto kľúčové.

Za nárastom dopytu po medi v poslednom desaťročí stojí predovšetkým Čína, ktorej modernizácia si vyžaduje obrovské množstvo tejto suroviny. Rovnakou cestou sa vydávajú aj ďalšie rozvojové krajiny, ktoré budú v nasledujúcich rokoch potrebovať pre svoj rozvoj meď.

Dopyt je tak zaistený na dlhé roky dopredu. Problémom však zostáva budovanie ťažobnej infraštruktúry. Hoci nevyťažené ložiská existujú, často sa nachádzajú na odľahlých miestach v krajinách, kde je potrebné vybudovať celú infraštruktúru. Od objavu ložiska po produkciu medi uplynie mnoho rokov – v Zambii 34 rokov, v USA 29 rokov a v Kanade 27 rokov.

Spojené štáty sú piatym najväčším producentom medi na svete. Trump chce, aby americké firmy využívali domácu meď, ale domáca produkcia pokrýva iba polovicu amerického dopytu. USA dovážajú meď hlavne z Kanady a Čile, ďalšími významnými producentmi sú Peru, Demokratická republika Kongo, Indonézia, Rusko, Kazachstan, Austrália a Mexiko.

Čína zohráva kľúčovú úlohu – hoci nemá veľké zásoby medi, je najväčším spracovateľom tejto komodity. Svoje dodávky zaisťuje nákupom baní po celom svete, pričom v rokoch 2019 až 2024 investovala do týchto akvizícií vyše 55 miliárd dolárov.

Rast ceny medi prospieva predovšetkým akciám ťažobných spoločností, ktoré predstavujú atraktívnu alternatívu k priamym investíciám do medi. Náklady na ťažbu jednej tony medi sú obvykle fixné, takže sa pri raste cien zvyšujú aj zisky týchto firiem. Vďaka clám je výhodné investovať do amerických ťažiarov, ako sú Freeport-McMoRan alebo Southern Copper, ktoré ťažia nielen meď, ale aj striebro, zlato či molybdén.

Čo vymyslí Európa proti Trumpovi?

Európska únia čelí od 1. augusta 30-percentnému clu na svoj dovoz do USA, čo je o 10 percent viac, než Trump pôvodne navrhoval. Tento krok odráža jeho nepriateľský postoj k EÚ.

Clá majú vyrovnať obchodnú bilanciu – v roku 2024 vyviezli USA do EÚ tovar za 504 miliárd dolárov, zatiaľ čo EÚ do USA za 771 miliárd dolárov. Pre Európu, ktorej HDP rastie len minimálne, je táto situácia problematická. Obmedzenie vývozu do USA by mohlo spôsobiť značné ekonomické problémy.

Únia zvažuje odvetné opatrenia, ale pre krehký rast HDP pravdepodobne prijme Trumpove clá bez výrazného odporu. Nemecký kancelár Friedrich Merz uviedol, že tieto clá zasiahnu kľúčové odvetvia nemeckého priemyslu a ohrozia plánované investície. Namiesto odvetných krokov sa tak Nemecko zameria na zmiernenie vplyvu ciel. Niektorí európski politici dúfajú v dohodu s Trumpom, ktorá by clá znížila, ale Európa zostane v porovnaní s Japonskom či Južnou Kóreou znevýhodnená.

Najviac postihnutými odvetviami v Európe budú automobilový priemysel a sektor luxusného tovaru. Tieto odvetvia, spolu s leteckým priemyslom, boli dlho európskou silnou stránkou. Strata pozície v luxusnom tovare by znamenala ďalšiu ranu pre európsku ekonomiku. Niektorí výrobcovia zvažujú presun časti výroby do USA, aby obišli clá, najmä pri produktoch, ktoré sa v USA najviac predávajú. Sektor luxusného tovaru navyše čelí poklesu predaja v Číne, čo jeho situáciu ďalej komplikuje.