Nelegálny obchod s pesticídmi v Európe rastie, farmári šetria náklady

Až 14 percent všetkých pesticídov používaných na európskych poliach patrí k tým zakázaným. V niektorých oblastiach EÚ, ako napríklad v Grécku, tento podiel dosahuje až 25 percent.

Používanie zakázaných a falšovaných pesticídov tak preukázateľne rastie naprieč celým starým kontinentom. Mnohé z týchto prípravkov pochádzajú z Ázie a do Európy sa pašujú cez Balkán.

Nebezpečné chemikálie používajú farmári, ktorí sa ocitajú pod veľkým ekonomickým tlakom. Čelia klimatickej zmene a rastúcim nákladom. Zakázané pesticídy sú lacnejšie a navyše účinnejšie ako legálne prostriedky.

Odvrátenou stranou ich používania je však vážne riziko pre ľudské zdravie, životné prostredie a dôveryhodnosť poľnohospodárskej politiky EÚ.

Grécko ako ohnisko problému

Ako sa náklady na postreky plodín zvyšujú, farmári v poľnohospodárskom srdci Grécka čoraz častejšie siahajú po lacnejšej alternatíve: chemických roztokoch v neoznačených plastových fľašiach, ktoré sa pašujú po súši aj mori.

Podľa vyjadrení zhruba tucta farmárov z Tesálskej nížiny sú tieto nelegálne produkty navyše účinnejšie. Ale ako ukazujú laboratórne testy, ktoré má agentúra Reuters k dispozícii, prepravky obsahujú pesticídy, ktoré sú v Únii už niekoľko rokov zakázané.

Situáciu v Grécku – ako ju opisujú farmári, politici, bezpečnostné orgány a odborníci z chemického priemyslu – možno pozorovať naprieč celou EÚ. Úrady hlásia, že používanie ilegálnych pesticídov dosiahlo historické maximum.

Tento vývoj pritom prichádza práve v období, keď sa Európska únia snaží znížiť používanie aj povolených prípravkov ako súčasť svojej zelenej transformácie.

Tajná logistika nelegálnych pesticídov

Nelegálne produkty sa pašujú do Grécka po súši z Bulharska, často skryté v náhradných pneumatikách, alebo na člnoch, ktoré prevádzači používajú na prevoz migrantov z Turecka.

V jednej dedine sa pestovateľ mandlí priznal, že v Bulharsku kúpil päť škatúľ falzifikátov pesticídov pre seba a susedov. Inde slúžia miestni ako sprostredkovatelia pre muža prezývaného „Bulhar“. Keď sa očakáva jeho príchod, dedinčania sumarizujú objednávky.

Farmári platia v hotovosti, striekajú v noci a prázdne obaly spaľujú. „Keď to chceš, nájdeš to,“ hovorí Thanasis Kostis z dediny Metamorfosi. On sám tvrdí, že tieto chemikálie nepoužil.

Riziká pre zdravie: prípad Larisa

Zhabané produkty putujú na analýzu do Benakiho fytopatologického inštitútu v Aténach. Mnohé prídu s bulharskými, tureckými či ručne písanými etiketami.

Niektoré napodobňujú oficiálne schválené výrobky, ale obsahujú náhradné látky neznámeho pôvodu, často aj toxické rozpúšťadlá. Podľa gréckych zákonov sú legálne len pesticídy s gréckou etiketou.

Grécka polícia a Europol tvrdia, že mnoho týchto látok pochádza aj z Číny. Tamojšie ministerstvo zahraničných vecí uvádza, že firmy musia dodržiavať zákony krajín, kde pôsobia, a Peking je ochotný spolupracovať s EÚ na colnej kontrole.

Podľa údajov ministerstva poľnohospodárstva sa len v roku 2024 našlo v gréckej produkcii (olivy, čerešne, paradajky, hrozno, pomaranče) desať zakázaných pesticídov. Guvernér Tesálie Dimitris Kouretas, profesor toxikológie, varuje, že ide o vážnu vec.

V spádovej regionálnej nemocnici v Larise lekári už v prvej dekáde nového milénia zaznamenali nezvyčajný výskyt pľúcneho ochorenia CPFE (kombinovaná fibróza a emfyzém) u fajčiarov, ktorí pracovali s pesticídmi.

„Takmer u všetkých pacientov, ktorí fajčili a boli vystavení pesticídom, sa vyvinula táto forma ochorenia,“ uviedol lekár Ilias Dimeas.

Komisia aj firmy reagujú

Európska komisia uviedla, že boj proti pašovaniu je úlohou členských štátov, no Komisia pracuje na zrýchlení schvaľovania nových účinných látok, ktoré by farmárom pomohli legálne bojovať proti škodcom plodín.

George Pontikas, šéf gréckeho združenia na ochranu rastlín ESYF a riaditeľ gréckej pobočky firmy Syngenta, vyhlásil, že úrady nerobia dosť na potrestanie páchateľov. „Ten, kto otravuje naše potraviny pre zisk, by mal byť považovaný za zločinca.“

Boj o prežitie

Grécki farmári čelia následkom dlhodobej hospodárskej krízy (2010 až 2018), sucha a šírenia škodcov. Niektorí tvrdia, že pesticídy môžu tvoriť významnú časť ich ročných nákladov. Liter legálneho gréckeho insekticídu stojí až 380 eur, no falzifikát na čiernom trhu kúpite za 200 až 230 eur.

V Tesálii, významnom poľnohospodárskom regióne, preto pre vysoké náklady a tlak konkurencie opúšťajú sady, mladí odchádzajú.

„Aby farmár prežil, má sa stať zločincom?“ pýta sa Giorgos Zeikos, ktorého rodiny už po štyri generácie pestuje jablká v dedine Agia. Sám hovorí, že nelegálne prípravky odmietol, no vie, že ich susedia používajú. „Jedna vec je porušiť zákon pre zisk, iná pre prežitie.“

(reuters, red)