Holandsko mení tvár azylovej politiky v mene prežitia

Holandsko bolo dlhodobo považované za jednu z liberálnejších krajín v oblasti migračnej a azylovej politiky a zároveň aj za jednu z najbezpečnejších krajín na svete.

V posledných rokoch sa v krajine objavujú varovania o náraste organizovaného zločinu, pôsobení medzinárodných gangov a vznikajúcich no-go zón – oblastí, kde sa polícia zdráha zasahovať a miestni obyvatelia žijú v strachu. Podľa štatistík z roku 2021 až 17,1 % obyvateľstva krajiny nad 15 rokov nahlásilo skutočnosť, že bolo obeťou zločinu.

Gangy, no-go zóny a výbuchy bômb

Oficiálne štatistiky holandskej polície uvádzajú, že celkový počet trestných činov dlhodobo klesá – z viac ako 8 miliónov prípadov v roku 2012 na približne 812 000 v roku 2024.

Tento pokles však nezahŕňa objektívny obraz kriminality. Mnohé prípady ostávajú neohlásené, najmä v oblastiach, kde dôvera v políciu klesá. Navyše, kým majetková trestná činnosť skutočne klesá, násilné trestné činy a zločiny súvisiace s organizovanými gangmi vykazujú opačný trend.

V posledných rokoch sa čoraz častejšie objavujú prípady výbuchov granátov, bombových útokov pred obchodmi či kaviarňami alebo verejných popráv na ulici. Dutch News uvádza, že medzi rokmi 2021 a 2023 sa počet explózií v Holandsku zvýšil päťnásobne, pričom 70 % prípadov sa vyskytlo v aglomerácii Randstad (Amsterdam, Rotterdam, Haag, Utrecht).

V Holandsku začali vznikať tzv. no-go zóny obývané migrantmi z tretích krajín, v ktorých štát fakticky stráca kontrolu v prospech zločineckých gangov. Ide napríklad o južný Rotterdam (Charlois, Spangen), Zuid-Oost v Amsterdame, časti Haagu (Schilderswijk) alebo Utrechtu (Kanaleneiland).

Holandsko si dlhé roky budovalo reputáciu tolerantnej krajiny s liberálnym postojom k migrácii. No aj architekti tejto politiky priznávajú, že multikulturalizmus zlyhal tam, kde sa zmenil na segregáciu.

Správy holandských bezpečnostných služieb (AIVD) opakovane upozorňujú na riziko radikalizácie v izolovaných komunitách. Niektoré mešity – ako napríklad v Haagu – boli sledované pre napojenie na zahraničné radikálne siete.

Vláda zavádza najtvrdšie azylové zákony v histórii

Najvyšší predstavitelia Holandska sa prestali vyhýbať ostrým výrokom v súvislosti s nezvládnutou migráciou a apelujú na jej tvrdé riešenie. Premiér Dick Schoof v októbri 2024 počas obhajoby nových azylových zákonov vyhlásil, že „Holandsko obmedzí povolenia pre žiadateľov o azyl na maximálne tri roky a zavedie hraničné kontroly“. Pretavenie výroku holandského premiéra do reality sa uskutočnilo len nedávno.

V júli 2025 schválila dolná komora holandského parlamentu (Tweede Kamer) dva kontroverzné zákony, ktoré sú označované ako „najtvrdší azylový režim v histórii“ Holandska.

Tieto zákony, navrhnuté ministerkou pre azyl a migráciu Marjolein Faber zo Strany slobody (PVV), predstavujú zásadný posun v azylovej politike krajiny. Prísnejšie kontroly migrácie boli ústredným prísľubom už rozpadnutej vládnucej koalície, ktorú viedla krajne pravicová Strana slobody Geerta Wildersa.

Hoci návrhy zákonov prešli schválením dolnej komory, po letnej prestávke môžu čeliť zamietnutiu v hornej komore. Ak Senát opatrenia zablokuje, vrátia sa do dolnej komory na prepracovanie.

Nové legislatívne opatrenia, konkrétne Zákon o dvoch statusoch a Zákon o núdzových azylových opatreniach, prinášajú zásadné zmeny do holandského azylového systému. Ich hlavným cieľom je znížiť počet žiadateľov o azyl, urýchliť proces vybavovania žiadostí a zabezpečiť rýchlejší návrat osôb, ktoré nespĺňajú podmienky na ochranu.

Nelegálny pobyt v krajine je podľa nových zákonov považovaný za trestný čin, čo znamená, že osoby bez platného povolenia na pobyt čelia trestnému stíhaniu a potenciálnemu väzeniu až na šesť mesiacov. Rovnako bude kriminalizovaná aj akákoľvek pomoc nelegálnym migrantom zo strany neziskových organizácií alebo fyzických osôb, ktoré budú migrantom pomáhať vyhnúť sa úradom.

Tento postih umožňuje dodatok, ktorý bol na poslednú chvíľu schválený v dolnej komore parlamentu vďaka zmätku poslancov opozičnej strany GroenLinks-PvdA, ktorí počas hlasovania chýbali v snemovni, pretože sa zúčastnili Keti Koti – každoročnej spomienky na zrušenie otroctva v Amsterdame.

Dve kategórie žiadateľov o azyl a okamžité deportácie

Prijaté zákony rozdeľujú žiadateľov o azyl na dve kategórie. Prvá skupina – osoby prenasledované z dôvodu politických názorov, náboženstva alebo sexuálnej orientácie – získava plnohodnotný štatút utečenca podľa Ženevského dohovoru s plnými právami.

Druhá skupina, utekajúca pred vojnou alebo všeobecným násilím, dostáva subsidiárnu ochranu s obmedzenými právami, vrátane prístupu k sociálnym službám a trhu práce. Povolenia na pobyt pre túto skupinu sú skrátené z piatich na tri roky.

Prijatá legislatíva ruší trvalé povolenia na pobyt pre migrantov. Automatické udeľovanie trvalého pobytu po piatich rokoch bolo zrušené a žiadatelia, ktorí sú v krajine päť a viac rokov, môžu byť vyzvaní na návrat do krajiny pôvodu, ak je táto považovaná za bezpečnú.

Žiadatelia, ktorí nedostanú azyl, budú okamžite deportovaní, čo skracuje lehoty na odvolanie a zvyšuje efektivitu vyhosťovania. Vláda rovnako zastavila financovanie ubytovania pre osoby, ktorým bola žiadosť o azyl zamietnutá.

Zlučovanie rodín migrantov bude výrazne obmedzené

Medzi zásadné prijaté opatrenia patrí aj možnosť rozšírenia právomocí deportovať cudzincov páchajúcich trestnú činnosť (vrátane maloletých), odhlásenie sa z budúcich zmien európskych azylových dohovorov a ukončenie Národného zariadenia pre cudzincov (Landelijke Vreemdelingenvoorziening).

Žiadatelia, ktorí boli odmietnutí v inej krajine EÚ, budú automaticky zamietnutí aj v Holandsku. Tento prístup je založený na princípe, že azylový systém by nemal umožňovať „nákup azylu“ (asylum shopping), pri ktorom žiadatelia skúšajú šťastie vo viacerých krajinách. Holandsko rovnako plánuje zaviesť prísnejšie hraničné kontroly, aby vrátilo žiadateľov o azyl, ktorí už podali žiadosť v inej krajine EÚ.

Nový zákon výrazne obmedzuje možnosti žiadateľov o azyl priviesť si svoje rodiny do Holandska. Toto opatrenie sa dotýka najmä utečencov, ktorí už získali azyl, ale chcú spojiť svoje rodiny. Definícia „rodiny“ je obmedzená na užší okruh a zlúčenie je podmienené minimálne dvojročným legálnym pobytom a trvalým bývaním jedného z rodinných príslušníkov.

Zákon o núdzových opatreniach umožňuje dočasné zastavenie rozhodovania o nových azylových žiadostiach až na dva roky, odôvodnené tzv. „azylovou krízou“.

Nové zákony sú výsledkom politických zmien po víťazstve PVV pod vedením Geerta Wildersa vo voľbách v novembri 2023. PVV spolu s koaličnými partnermi sľubovala voličom tvrdší postoj k migrácii, čo odráža rastúce protiimigračné nálady v krajine. Holandsko čelí problémom s preplnenými azylovými centrami a nedostatkom ubytovacích kapacít, čo vláda využila ako odôvodnenie pre „azylovú krízu“.

Podľa vyjadrení ministerky Faber majú „všetky tieto opatrenia vysielať jasný signál: táto vláda sa usiluje o najprísnejší azylový režim a požiadavky na prijatie vôbec“.

Azylová legislatíva je v rozpore s právom EÚ

Holandsko prijalo mimoriadne tvrdú azylovú legislatívu napriek tomu, že je viazané viacerými medzinárodnými a európskymi záväzkami, vrátane Ženevského dohovoru o utečencoch, Európskeho dohovoru o ľudských právach a Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorá vyžaduje spoločnú azylovú politiku.

V máji 2024 prijala EÚ nový Pakt o migrácii a azyle, ktorý zavádza povinnú solidaritu medzi členskými štátmi, vrátane možnosti relokácie žiadateľov, finančných príspevkov alebo operačnej podpory. Holandsko síce hlasovalo za tento pakt, no teraz žiada o výnimku z možnosti presídľovania migrantov, čo je právne problematické, pretože schválené legislatívy EÚ nie je možné jednostranne odmietnuť.

Niektoré opatrenia, ako skrátenie povolení na pobyt na tri roky alebo zavedenie dvojakého statusu, sú v súlade s právom EÚ, pretože členské štáty majú autonómiu v otázkach naturalizácie a trvalého pobytu.

Moratórium na nové žiadosti však môže byť v rozpore s princípom non-refoulement (zákaz vrátenia migrantov do nebezpečných krajín), vyplývajúcim zo Ženevského dohovoru o utečencoch, a s povinnosťou spravodlivo posudzovať žiadosti podľa smernice EÚ o azylových postupoch.

Kriminalizácia nelegálneho pobytu a obmedzenie právnej pomoci pre žiadateľov môžu porušovať právo na spravodlivý proces podľa článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach.

Holandský zákon, ktorý automaticky zamieta žiadateľov odmietnutých v inej krajine EÚ, je v súlade s Dublinským nariadením, ktoré bráni viacnásobným žiadostiam. Ak však bude Holandsko systematicky odmietať žiadosti bez individuálneho posúdenia, môže to porušovať Smernicu o azylových postupoch, ktorá vyžaduje spravodlivé a individuálne posudzovanie každej žiadosti.

Mechanické zamietanie bez takejto možnosti by mohlo byť považované za porušenie práva EÚ.

Spájanie rodín už v minulosti posudzoval Súdny dvor EÚ

Smernica o kvalifikácii (2011/95/EÚ) zaručuje právo na spájanie rodín pre osoby, ktoré získali štatút utečenca alebo doplnkovú ochranu. Smernica explicitne stanovuje, že členské štáty musia umožniť rodinným príslušníkom utečencov vstup a pobyt v krajine.

Holandský zákaz spájania rodín je preto v priamom rozpore s touto smernicou. Takéto opatrenie by mohlo byť napadnuté na Súdnom dvore EÚ, ktorý už v minulosti rozhodol, že obmedzenia spájania rodín musia byť proporcionálne a nesmú porušovať právo na rodinný život podľa článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach.

Kriminalizácia nelegálneho pobytu je z pohľadu európskeho práva rovnako sporná. Smernica o návrate (2008/115/ES) umožňuje členským štátom trestať nelegálny pobyt, ale zdôrazňuje, že takéto opatrenia musia byť v súlade s princípom proporcionality a nesmú ohroziť právo na azyl.

Trestné stíhanie žiadateľov o azyl, ktorí ešte čakajú na rozhodnutie, by mohlo byť považované za neprimerané a odrádzajúce od podávania žiadostí, čo by mohlo byť v rozpore so Smernicou o azylových postupoch. Navyše, ak by kriminalizácia viedla k zadržiavaniu osôb v rozpore s podmienkami stanovenými v Smernici o podmienkach prijímania, mohlo by to byť považované za porušenie práva EÚ.

Práve pre veľké množstvo rozporov s právom EÚ odporučila Rada pre súdnictvo (Raad voor de Rechtspraak) v Holandsku vo svojom legislatívnom stanovisku z 19. februára 2025 odložiť implementáciu zákonov do roku 2026, keď vstúpi do platnosti nový Pakt EÚ, aby sa predišlo právnym konfliktom.

Rada v tejto správe výslovne odporúča najprv implementovať Pakt a až potom „v prípade potreby“ zavádzať dodatočné domáce opatrenia.

Holandsko nie je jediné v obmedzovaní azylu

Nové holandské azylové zákony predstavujú výrazný posun kedysi liberálnej krajiny k reštriktívnej politike, ktorá reaguje na domáce problémy spôsobom, ktorý možno označiť za rozporný s právom EÚ.

Holandsko pod váhou neriadenej migrácie a zločinnosti drogových gangov z krajín tretieho sveta prešlo od liberálnej politiky k tvrdým konzervatívnym reštrikciám. Proces integrácie migrantov zlyhal do takej miery, že si už kompetentní nemôžu viac zakrývať oči pred realitou a riešenia už nemožno presadzovať v umiernenej forme.

V mene bezpečnosti a prežitia vlastnej krajiny, ktorá sa nezobudila do ružových progresívnych zajtrajškov, aké sľubovali zástancovia diverzity, Holandsko pristúpilo na opatrenia, ktoré síce môžu začať proces ochrany vlastných hraníc a štátnej identity, ale za cenu podkopávania európskeho právneho poriadku.

V tomto smere nie je Holandsko jedinou krajinou, ktorá prechádza z nezmyselne nastavenej európskej migračnej politiky na tvrdé opatrenia vyzdvihujúce najmä záujmy krajiny.

Grécky parlament pred pár dňami schválil trojmesačné pozastavenie žiadostí o azyl pre migrantov prichádzajúcich po mori z Líbye, a to aj napriek ostrej kritike zo strany Úradu pre utečencov OSN a najvyššieho európskeho predstaviteľa pre ľudské práva.

Toto opatrenie pozastavuje spracovanie žiadostí o azyl pre tých, ktorí prichádzajú po mori zo severnej Afriky, po dramatickom náraste prekročení Stredozemného mora, ktorý zahltil prijímacie centrá na ostrove Kréta. Podľa ostrovných predstaviteľov majú úrady na Kréte problém poskytovať základné služby.

Minister pre migračné záležitosti Thanos Plevris povedal zákonodarcom, že denne prichádza až 1 000 migrantov, a situáciu označil za pripomínajúcu „inváziu“.

Podobné problémy s násilím migrantov zažíva v posledných dňoch aj Španielsko, v ktorom sa miestni obyvatelia zúčastňujú násilných stretov s migrantami po tom, ako migrant bezdôvodne dobil 68-ročného Španiela.

Štáty EÚ sa pomaly zobúdzajú do reality neriadenej ekonomickej migrácie nekvalifikovanej pracovnej sily, ktorá namiesto produktivity v ekonomikách štátov prináša zločinnosť úplne iných rozmerov, na akú bola Európa zvyknutá.

Holandsko, Grécko, Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko – všetky tieto krajiny majú s nelegálnou migráciou a jej dôsledkami obrovské problémy.

Výsledkom bude uzatváranie sa štátov do seba. Krajiny ako Veľká Británia a Francúzsko uzatvárajú samostatné dohody o ochrane hraníc pred migráciou. Strana Reform UK v Británii dokonca navrhuje odstúpenie od Dohovoru práve pre jeho nezmyselne širokú ochranu migrantov na úkor domáceho obyvateľstva.

Európsky sen o voľnom pohybe a bezpečí, na ktorom boli vybudované základy Únie, tak pomaly padá pod váhou nezrealizovateľných liberálnych sľubov. Sľubov tých, ktorí nikdy nežili, a ani nebudú musieť žiť medzi migrantami, ktorých tak veľkodušne vítali.