Nahradí QR kód hotovosť? Obchody budú zrejme čoskoro musieť prijať e‑platby

Na pultoch slovenských obchodov zrejme čoskoro zablikajú QR kódy. Od marca 2026 môže byť pri nákupoch nad jedno euro povinné akceptovať bezhotovostné platby – štát tým plánuje znížiť daňové úniky a zmodernizovať obchod. Návrh nového zákona o evidencii tržieb počíta s tým, že podnikatelia musia zákazníkom umožniť platiť zrýchlenou QR platbou cez mobilnú banku či akýmkoľvek iným bezhotovostným spôsobom.

Okrem toho, že štát plánuje, aby od 1. marca 2026 bola akceptovaná bezhotovostná platba kartou alebo QR pri nákupoch nad jedno euro (výnimka len pri výpadku internetu alebo systému finančnej správy), návrh obsahuje viacero noviniek.

Zavádza napríklad softvérové pokladnice, pričom podnikateľ si bude môcť vybrať medzi nimi a existujúcou online/virtuálnou pokladnicou. Zároveň by sa mala povinnosť evidovať tržby rozšíriť na všetky odvetvia - zruší sa zoznam vyňatých služieb.

Za porušenie tohto zákona, napríklad za odmietnutie bezhotovostnej platby či vypnutie pokladnice, hrozia pokuty od 500 až do 15-tisíc eur.

Ak bude zákon ministerstva financií schválený, účinnosť nadobudne od 1. januára 2026, ale platby nad jedno euro bezhotovostne musia predajcovia umožniť až od 1. marca 2026.

Finančná správa a STU v Bratislave už vyvíjajú vlastnú aplikáciu umožňujúcu QR platby, ktorá by znížila náklady predajcov a zvýšila efektivitu výberu daní. Podobnú motiváciu uvádza aj portál Fiscal Requirements: štátno-univerzitný QR systém má podľa neho podporiť transparentnosť a okamžitú evidenciu tržieb priamo pri predaji.

Slovenská reforma sa zapája do širšieho trendu „digitalizácie fiškálnej správy“ v EÚ. Už niekoľko krajín zaviedlo povinnosť prijímať platby bez hotovosti alebo online registrovať tržby.

Napríklad vo Francúzsku hrozia podnikateľom pokuty za odmietnutie platby kartou. Podobne je to aj v Taliansku – tamojší zákon zároveň vyžaduje registračné pokladnice priamo prepojené na daňový systém.

Fínsko, Švédsko, Nórsko a Dánsko dokonca pracujú na offline zálohe pre kartové terminály, pretože v prísne bezhotovostných ekonomikách hrozia pri výpadkoch a kybernetických útokoch paralýzy. Česká republika síce nedávno zrušila svoj povinný systém elektronickej evidencie tržieb z dôvodu tvrdých pandemických podmienok, no väčšina stredoeurópskych krajín spolupracuje na budúcnosti e-platieb. 

Niektorí analytici však upozorňujú, že štátom nariadené systémy môžu priniesť administratívne náklady a stratu slobody výberu. Ekonómka Barbara Kolmová napríklad upozorňuje, že iniciatívy, ako je digitálna mena, by „otvorili dvere sledovaniu transakcií“ a mohli by vážne ohroziť občianske slobody. Hoci ide o národný systém QR platieb, v budúcnosti sa môže prelínať s plánovaným digitálnym eurom ECB. Odborníčka varuje, že takéto projekty môžu prekročiť kompetenciu štátov a stať sa „hrozbou pre základy slobody spoločnosti“. 

Na druhej strane zástancovia reformy zdôrazňujú, že digitalizácia zjednoduší administratívu. Podnikateľ už nebude musieť ručne vypisovať každý doklad – údaje sa prepoja priamo s daňovým úradom. Výhodou je aj lepší prehľad o tržbách a menšia chyba pri účtovaní. Znížia sa náklady na papierovanie a pokladničnú techniku (softvérová registračná pokladnica môže bežať na bežnom tablete či mobile).

Pre zákazníkov znamená očakávaná zmena nielen rýchlejší nákup (mobilná QR platba sa rovná bezkontaktnému platobnému terminálu), ale aj rozšírenie platobných možností.

Švajčiarska poisťovňa Swiss Re podobne hodnotí, že bezhotovostné ekonomiky môžu zvýšiť daňové príjmy, keďže obmedzia sivú ekonomiku. Na druhej strane však varuje, že "digitálne platby vyžadujú infraštruktúru", pričom "akákoľvek porucha môže paralyzovať celú ekonomiku". Výpadok internetu či systémový útok by znamenali, že by sa nedali platiť bežné nákupy ani vyplácať mzdy či dôchodky. Nie nadarmo analytici radia, že pre prípad výpadku elektriny alebo internetu treba mať vo vrecku nejakú rezervu v hotovosti.

Ako sa to v konečnom dôsledku s novým návrhom slovenského zákona skončí, bude závisieť od technických detailov systému a aj od reakcie verejnosti a obchodníkov. To je azda najdôležitejšia otázka. Budú nám tieto výhody stáť za otvorenie dverí k možnej strate slobody?

Zatiaľ nie je celkom jasné, ako zareagujú podnikateľské zväzy a malé firmy. Isté je, že podobná reforma si vyžaduje technickú prípravu aj komunikáciu - podnikateľ si bude musieť vybrať, ako nastaví prijímanie e-platieb. Použije QR, platobný terminál či iné riešenie?

V zahraničí pritom krajiny, ktoré takéto povinné systémy zavádzajú, často súbežne poskytujú zľavy pre malých platiteľov techniky. V niektorých štátoch napríklad dostávajú podnikatelia finančný príspevok na nákup terminálu. U nás zatiaľ rezort financií nič také neohlásil, takže náklady pokračujúcej digitalizácie dopadnú najprv na podnikateľov a následne na spotrebiteľov, teda nás všetkých.

Historicky sa ukazuje, že samotný význam hotovosti klesá. V eurozóne sa stále denne 20 percent platieb uskutoční papierovými peniazmi, ale trend je prudko klesajúci. Nezodpovedanou otázkou ostáva, či slovenská reforma prehodnotí "posvätnú" úlohu hotovosti. Len nedávno totiž parlament schválil ústavnú záruku práva platiť v hotovosti.

Nový zákon tak bude musieť rešpektovať aj tento princíp – už teraz nemôže úplne zamietnuť kupcom platby eurami v ruke, hoci ich obmedzuje na najvyššom možnom maxime. Reforma pravdepodobne vytvorí silnejší tlak na obchody - buď budú poskytovať modernú alternatívu, alebo risknú postih. Pre spotrebiteľov to môže znamenať, že ich obchodníci budú čoraz viac tlačiť do bezhotovostných platieb.