BRICS+ napreduje pomalšie, ale istejšie ako G7

Samit krajín BRICS+, ktorý sa konal v brazílskom Riu de Janeiro, sa odohral bez väčšieho záujmu západných médií. Väčšina z nich sa obmedzovala na škodoradostné konštatovanie absencie najvyšších lídrov z polovice účastníckych štátov vrátane Ruska a Číny.

Napriek tomu priniesol reálne výsledky. Žiadne masívne rozširovanie či priberanie nových partnerov, ako sa to udialo vlani v Kazani či predtým v Johannesburgu, ale pomalé posuny vpred. V každom prípade je dnes BRICS+ v lepšej kondícii ako konkurenčná G7.

Globalizácia a konkurenti Západu

BRICS+ sa už pred časom premenil na kyslý strapec v ústach západných komentátorov. Pred dvadsiatimi rokmi vítali ekonomický vzostup Číny, Indie, Brazílie a ďalších ako doklad skvelého fungovania projektu globalizácie, ponúkajúceho Západu ďalšie bohatnutie. Dnes je situácia podstatne odlišná. Politický Západ dospel k záveru, že hlavné výnosy ním presadzovanej globalizácie smerujú k ekonomickým konkurentom, z ktorých sa navyše stávajú konkurenti politickí a strategickí.

Keďže by ich najradšej nevidel, zatvára pred nimi oči. Tomu dnes zodpovedá mediálna pozornosť venovaná desiatke BRICS+, ktorá zahrňa okrem piatich zakladateľov (Ruska, Číny, Indie, Brazílie a Južnej Afriky) aj Etiópiu, Egypt, Spojené arabské emiráty, Irán a Indonéziu.

O to kŕčovitejšie potom západní predstavitelia vzhliadajú ku G7, v ktorej sa USA schádzajú s Japonskom, Kanadou a so štyrmi najsilnejšími západoeurópskymi ekonomikami (Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia a Taliansko), ako k svojej hlavnej koordinačnej základni. Ich lojálne médiá ich potom uisťujú o pretrvávajúcej západnej prevahe nad svetom. Rady šermujú argumentom, že západná sedmička sa na globálnom HDP podieľa 45 percentami, zatiaľ čo južná desiatka iba 24 percentami.

Ak sa však tieto podiely prepočítajú podľa reálnej ekonomickej sily, vychádza to naopak. Prevahu má Juh s 35 percentami nad Západom s 30 percentami. USA ako vedúca mocnosť G7 síce zostávajú vojensky ďaleko najsilnejším štátom sveta, ale tri nasledujúce vojenské veľmoci sú členmi BRICS+. A z hľadiska svetového obyvateľstva už nie je vôbec čo riešiť. V krajinách BRICS+ žije takmer polovica obyvateľov planéty, zatiaľ čo v krajinách G7 jedna desatina.

To neznamená, že by vnútorné rozpory BRICS+ boli len výplodom západného pesimizmu. Geopolitická rivalita medzi Čínou a Indiou je úplne reálna a potenciálne veľmi nebezpečná. Zároveň sú zrejmé zásadné rozdiely v postojoch k súčasnému globálnemu poriadku a úlohe USA: od ústretových (Egypt, Spojené arabské emiráty) cez mierne kritické (India, Brazília, Indonézia) až po radikálne odmietavé (Rusko, Čína, Irán). Rivality a rozdiely sa mohli premietnuť aj v neúčasti niektorých najvyšších predstaviteľov v Riu. Čínsky prezident Si Ťin-pching ho údajne vynechal preto, že samit sprevádzala bilaterálna štátna návšteva indického premiéra v Brazílii.

BRICS vie vlastné rozpory prekonávať

Na druhej strane sa už aj v minulosti ukázalo, že práve na pôde BRICS sa darí niektoré rozpory prekonávať. Napríklad v Riu dokázali účastnícke krajiny posunúť konkrétnym návrhom inak nekonečnú debatu o nutnosti reformovať Bezpečnostnú radu OSN.

Zhodli sa, že by sa mala rozšíriť o Brazíliu a Indiu, a to aj napriek tomu, že Čína by si tento orgán určite dokázala bez Indie predstaviť. Poďakovanie za toto ústretové gesto bolo zrejme jedným z motívov návštevy indického ministra zahraničných vecí v Pekingu, kde ho prijal aj čínsky prezident.

K ďalším výsledkom samitu patrilo odsúdenie útokov na Irán či na ruských civilistov, podpora Palestíne, spoločná pozícia ku klimatickým zmenám (s pretrvávajúcim využitím fosílnych zdrojov energie), pokračujúca práca na vlastnom medzinárodnom platobnom systéme, zhoda na nutnosti posilniť váhu krajín Juhu vo svetových multilaterálnych organizáciách a rozvoj vlastných.

V tomto duchu dal samit podnet na vytvorenie vlastného systému poistenia rozsiahlych infraštruktúrnych investícií, ktorý by dopĺňal existujúcu Novú rozvojovú banku, pretože súčasný systém Svetovej banky nezodpovedá potrebám krajín Juhu.

BRICS verzus spolok USA a jeho vazalov

Súdržnosť BRICS+ však môže byť čoskoro otestovaná. Ak Rusko bude aj v septembri ďalej bojovať na Ukrajine (čo je pravdepodobné) a Trump sa bude držať svojho nedávneho ultimáta stopercentných amerických ciel na krajiny obchodujúce s Ruskom (čo nikto vrátane Trumpa asi nevie), budú si musieť vybrať medzi obchodom s Ruskom a prístupom na americký trh.

Ťažko si predstaviť, že by sa Čína s Indiou, do ktorých dnes smeruje polovica ruského exportu, takému tlaku podvolili. Avšak budú stáť pred nepríjemnou dilemou.

To však nie je nič v porovnaní s dilemami, pred ktoré stavia Trump ostatné krajiny G7. Nielenže všetkým - azda s výnimkou Japonska - dáva opakovane najavo, že nimi pohŕda a čas, ktorý im venuje, považuje za stratený (z poslednej G7 predčasne odišiel), ale rokuje s nimi rovnako bezohľadne ako s kýmkoľvek iným. Iste sa im preháňa hlavou bonmot nesprávne pripisovaný Kissingerovi, že byť nepriateľom USA môže byť nebezpečné, ale byť ich priateľom je osudné.

Súvisí to aj s odlišnou povahou oboch zoskupení. Na samitoch BRICS+ sedí pri jednom stole desať predstaviteľov zvrchovaných krajín. Ich krajiny sa podstatne líšia čo do veľkosti a možností, ale na svojom území nemajú - s výnimkou SAE - cudzie vojenské základne a samostatne rozhodujú o svojej domácej i zahraničnej politike. Na samitoch G7 sa schádza jedna zvrchovaná veľmoc so svojimi šiestimi vazalmi. A pokiaľ ani táto konštelácia nie je príliš akcieschopná, bude to pre celú sedmičku najskôr... osudné.