Ako sa Poľsko mení z príjemcu na prispievateľa

Bývalý prezident Českej republiky Miloš Zeman v roku 2019 výstižne zhrnul, čo krajina získala vstupom do Európskej únie. V rozhovore pre Českú televíziu povedal: „Spomeniem len jedno číslo – 750 miliárd korún. To je čistý zisk, ktorý sme získali vstupom do EÚ. Viem, že mi niektorí vyčítajú, že zľahčujem význam slobody cestovania, ale nie je to tak. Týchto 750 miliárd korún prinieslo množstvo investícií, ktoré výrazne zlepšili život v našej krajine.“

Jeho vyhlásenie silno zarezonovalo v celej strednej Európe. Krajiny, ktoré vstúpili do EÚ 1. mája 2004, totiž výrazne profitovali z finančných príspevkov. Vstup do Únie priniesol štátom ako Česká republika či Poľsko prístup k európskym fondom, pričom z Bruselu získavali viac peňazí cez štrukturálne fondy alebo programy ako Horizont Európa.

Situácia sa mení. V roku 2025 sa Poľsko, podporené silným hospodárskym rastom, stane prvou postkomunistickou krajinou v EÚ, ktorá do rozpočtu prispeje viac, než z neho dostane. Tento vývoj odzrkadľuje širší trend: ekonomiky strednej Európy dozrievajú a ich úloha vo finančnom systéme EÚ sa mení. Z príjemcov peňazí sa stávajú prispievatelia. Tým sa mení aj doterajší pohľad na ekonomické prínosy ich členstva.

Ekonomická premena Poľska

Rozpočet Európskej únie stojí na dvoch hlavných pilieroch: priamych platbách od členských štátov a vlastných, nezávislých príjmoch. Príspevky, ktoré platia členské štáty, sa vypočítavajú podľa ich ekonomickej sily. Základom financovania EÚ sú pritom predovšetkým podiely z DPH a odvody založené na hrubom národnom dôchodku (HND).

Tieto prostriedky sa následne prerozdeľujú formou cielených dotácií cez rôzne mechanizmy, ako napríklad Kohézny fond alebo program Horizont Európa. Národné príspevky sa tak menia na investície, ktoré podporujú širšie ciele Európskej únie.

Keď Poľsko vstúpilo do Európskej únie v máji 2004, získalo prístup k štrukturálnym a kohéznym fondom, ktoré odštartovali obdobie výnimočného rastu. Krajina modernizovala dopravu, energetiku a výrazne zlepšila životnú úroveň. Počas finančnej krízy v rokoch 2008 až 2009 sa Poľsku ako jedinej krajine EÚ podarilo vyhnúť recesii, čo mu umožnilo využiť stabilizačné programy a reformovať verejné financie.

V posledných rokoch sa Varšava zameriava na digitalizáciu štátnej správy, obnoviteľné zdroje energie a podporu rozvoja regiónov, vďaka čomu patrí medzi najväčších príjemcov pomoci z fondov EÚ.

V roku 2004 Poľsko získalo z rozpočtu EÚ približne šesť miliárd eur. V rokoch 2009 až 2015 sa táto suma zvýšila na desať až pätnásť miliárd ročne. Hoci po kríze nastal pokles pod desať miliárd eur, v posledných rokoch sa príjem opäť vyšplhal na dvanásť až osemnásť miliárd. Zároveň sa zvýšili aj poľské príspevky do rozpočtu EÚ, a to z pôvodnej jednej miliardy na približne šesť miliárd eur v roku 2023. Hoci Poľsko stále dostáva z EÚ viac, ako do nej odvádza, rozdiel sa zmenšil z maximálnych štrnásť miliárd eur v roku 2009 na približne sedem miliárd v roku 2023.

Krajina sa nachádza na prahu veľkej zmeny. Vďaka silnej ekonomike a rastúcemu politickému vplyvu sa postupne približuje k tomu, aby sa stala čistým prispievateľom do rozpočtu EÚ. To znamená, že bude do rozpočtu EÚ prispievať viac, ako z neho dostane. Tento posun je znakom vyspelosti krajiny a zároveň naznačuje, že Varšava má v úmysle aktívne ovplyvňovať smerovanie Únie, nielen z nej čerpať výhody.

Medzi rovnými

Hoci sa Poľsko pomaly mení na čistého prispievateľa do rozpočtu EÚ, stále je najväčším príjemcom európskych fondov podľa celkového objemu získaných prostriedkov. Od vstupu do EÚ v roku 2004 získalo obrovské finančné výhody. Podľa Varšavskej ekonomickej školy (SGH) dosiahol čistý príjem Poľska z EÚ v rokoch 2004 až 2023 pôsobivých 161,8 miliardy eur, zatiaľ čo jeho príspevky boli 83,7 miliardy eur. Čistý zisk približne 78 miliárd eur potvrdzuje jeho pozíciu ako jedného z najväčších prijímateľov podpory z EÚ. Len v rokoch 2021 a 2022 získalo Poľsko o osem miliárd eur viac, ako zaplatilo, čím si upevnilo svoje miesto medzi hlavnými čistými prijímateľmi v rámci Únie.

Hrubé príjmy z fondov EÚ sa pohybovali od šesť miliárd eur v roku 2004 až po maximálnych pätnásť miliárd počas finančnej krízy v rokoch 2008 až 2009. V posledných rokoch sa tieto príjmy ustálili na približne dvanástich miliardách eur ročne. Tieto peniaze pomohli zmodernizovať infraštruktúru a výrazne zlepšiť životnú úroveň obyvateľov.

Zmena je neodvratná. Poľsko má čoraz väčší podiel na HDP dvadsaťsedmičky a jeho príspevky do rozpočtu rastú. Podľa odhadov SGH sa krajina stane čistým prispievateľom až po roku 2027, teda po skončení aktuálneho sedemročného rozpočtového obdobia. Tento posun odráža nielen ekonomický vývoj Poľska, ale aj jeho snahu aktívne ovplyvňovať smerovanie celej Únie.

Poľská ekonomika si stále vedie lepšie ako väčšina krajín EÚ. Podľa Národnej banky Poľska sa očakáva rast HDP na úrovni 3,6 percenta v roku 2025, 3,1 percenta v roku 2026 a 2,5 percenta v roku 2027, čo je výrazne viac ako predpokladaný jednopercentný rast v eurozóne. Inflácia by pritom mala klesnúť pod dve percentá.

Poľsko tak potvrdzuje svoju pozíciu lídra strednej Európy. Ako sa postupne presúva z pozície príjemcu k prispievateľovi, rastie aj jeho vplyv v rámci EÚ. Únia sa tak čoraz menej vníma ako systém na rozdeľovanie financií a viac ako priestor na spoločné strategické rozhodovanie.

Stále však visí vo vzduchu jedna otázka. Budú tradičné veľmoci EÚ, ako Nemecko a Francúzsko, skutočne akceptovať Poľsko ako rovnocenného partnera?

Zhrnutie

Poľsko sa postupne mení z najväčšieho príjemcu európskych fondov na čistého prispievateľa, čo predstavuje veľkú zmenu v rámci fungovania EÚ. Vďaka stabilnému ekonomickému rastu a efektívnemu využívaniu prostriedkov z EÚ je Varšava pripravená prevziať novú úlohu – stať sa nielen významným prispievateľom, ale aj strategickým hráčom. Tento vývoj odzrkadľuje dozrievanie strednej Európy a premenu Európskej únie z organizácie zameranej na rozdeľovanie peňazí na vyváženú platformu na spoločné rozhodovanie. To, či tradičné veľmoci, ako Nemecko a Francúzsko, prijmú túto zmenu, bude rozhodujúce pre budúcu jednotu a silu európskeho spoločenstva.