Strácame náskok, silnie chudoba. Štát míňa čas aj príležitosti, varuje NBS

Národná banka Slovenska každoročne vydáva publikáciu, ktorá pomenúva hlavné bariéry dlhodobého rastu krajiny – od nízkej produktivity a slabých inovácií po starnutie populácie, zdravotný stav či kvalitu inštitúcií.

Hoci tieto oblasti presahujú rámec menovej politiky, priamo ovplyvňujú, ako účinne sa jej nástroje prenášajú do ekonomiky v prostredí eurozóny. Analýzou týchto štrukturálnych prekážok regulátor poukazuje na potrebu reforiem, ktoré môžu posilniť rastový potenciál krajiny a zvýšiť jej odolnosť voči budúcim krízam.

V roku 2025 toho rezonuje viac. "Prechod na rozmanitejšiu ekonomiku založenú na inováciách je mimoriadne dôležitý, keďže sme výrazne odkázaní na svetový obchod," upozorňuje regulátor, podľa ktorého môžu obchodné vojny priniesť do budúcnosti menší rast, stratu pracovných miest a ďalší tlak na rozpočet.

Potrebujeme rezervy do horších čias

Slovensko podľa záverov správy potrebuje takpovediac zaradiť vyšší prevodový stupeň. Produktivita síce rastie, ale príliš pomaly. Základný model založený na lacnej práci sa totiž v podstate vyčerpal, ďalší rast závisí od inovácií, digitálnych riešení a kvalitného vzdelávania.

Práve v týchto oblastiach však štát podľa centrálnej banky zaostáva. Verejné aj súkromné investície do výskumu, škôl a ľudí klesajú a krajina už nie je taká atraktívna pre zahraničný kapitál.

Situácii nenahrávajú ani verejné financie, ktoré máme stále jedny z najhorších v rámci EÚ. A s rastúcimi výdavkami na obranu a dôchodky bude tlak na rozpočet len silnieť. Preto je podľa ekonómov dôležité vytvárať rezervy teraz, keď ešte máme na ozdravenie priestor.

Ďalšou výzvou sú regionálne a sociálne rozdiely, ktoré sa prehlbujú najmä medzi západom a východom štátu. Chudoba opäť rastie, najviac ju pociťujú rodiny s viacerými deťmi, samoživitelia a mladé ženy. Narástla nielen príjmová nerovnosť, ale aj materiálna núdza.

Analytici upozorňujú aj na zdravotný stav populácie, ktorý má priamy vplyv na zamestnanosť, produktivitu aj verejné financie. Zo záverov vyplýva, že Slovensko zaostáva najmä v prevencii a dostupnosti základnej zdravotnej starostlivosti. Sociálne slabšie skupiny majú k lekárovi ťažší prístup, čo zvyšuje riziko odvrátiteľných úmrtí.

V neposlednom rade vrásky na čele vzbudzujú otázky životného prostredia. "Environmentálne ukazovatele Slovenska sú v európskom porovnaní pomerne priaznivé," konštatuje regulátor s dôvetkom, že síce vypúšťame menej emisií ako iné štáty, ale je to skôr pre štruktúru priemyslu než pre aktívnu klimatickú politiku.

Ovzdušie ostáva znečistené, prechod na zelené technológie je pomalý a mnohé domácnosti či regióny na to nemajú kapacitu. Riešenie? Efektívnejšie čerpať prostriedky z plánu obnovy a Modernizačného fondu.

Pozornosť analytikov upútal aj medzigeneračný posun, ktorý sa spomaľuje. "Hoci mileniáli majú vyššie absolútne príjmy než generácia X, ich relatívne postavenie v príjmovej distribúcii je horšie," konštatuje centrálna banka s dôvetkom, že oslabenie „sociálneho výťahu“ obmedzuje využitie ľudského kapitálu
a môže predstavovať ďalšiu významnú výzvu na zabezpečenie dlhodobého rastu krajiny.

Dodáva, že kľúčové výzvy našej ekonomiky ostávajú podobne ako v minulých správach nezmenené a upozorňuje na to, že zlepšovať všetky oblasti naraz je náročné, pretože niektoré ciele si môžu prirodzene konkurovať. Napríklad vyššia životná úroveň často znamená aj vyššie emisie, čo komplikuje dosahovanie environmentálnych cieľov bez spomalenia rastu.

Konkurencieschopnosť klesá, podnikateľské prostredie upadá

Dlhodobý trend zmenšovania rozdielu medzi tempom rastu slovenskej ekonomiky a EÚ 27, ktorý sa prejavil po globálnej finančnej kríze, sa podľa analytikov zatiaľ nezlomil. Hoci rast HDP na obyvateľa bol v roku 2024 na Slovensku vyšší ako v priemere EÚ (dve percentá oproti 0,8 percenta), ide skôr o dočasné výkyvy než návrat k výraznému dobiehaniu.

V rámci krajín A8 skončilo Slovensko tretie za Poľskom a Litvou, no z dlhodobej perspektívy sa radí do stredu poľa nových členských krajín. Ceny sa síce približujú európskym, ale kúpna sila príjmov zaostáva.

Klesá aj naša konkurencieschopnosť. V globálnom rebríčku IMD sa Slovensko umiestnilo na 63. mieste zo 69 krajín, čo je najhorší výsledok spomedzi európskych štátov a zároveň tretí pokles v rade.

Najväčšie zhoršenie nastalo v ekonomickej výkonnosti a efektívnosti podnikateľského prostredia. Slabé výsledky dosahujeme aj v oblasti inovácií – v rebríčku EIS sme sa prepadli o jednu priečku na 24. miesto, a to najmä v dôsledku ústupu v oblasti ľudských zdrojov a environmentálnych inovácií.

Malé zlepšenia vidieť len v zamestnanosti a obchode s inovatívnymi službami. Celkovo pretrváva obraz stagnujúcej konkurencieschopnosti a spomaľujúceho dobiehania.

Stabilita bánk je pilierom odolnej ekonomiky

Národná banka Slovenska v publikácii konštatuje, že jedným z najdôležitejších prvkov, ktoré prispievajú k odolnosti našej ekonomiky, je stabilný a dôveryhodný finančný sektor. V čase, keď je takmer nemožné s istotou predvídať, ako sa vyvinú globálne obchodné vzťahy, je podľa nej povzbudivé, že finančná stabilita v krajine zostáva pevná a bez výrazných výkyvov.

Bankový sektor si zatiaľ zachováva vysokú úroveň odolnosti, čo potvrdzujú aj výsledky rozsiahlych záťažových testov, ktoré ukazujú, že sme blízko historických maxím.

Z domáceho pohľadu je pozoruhodné oživenie na trhu úverov na bývanie, ktoré od vlani ruka v ruke s realitným trhom reagovalo na mierny pokles úrokových sadzieb. Ľudia opäť začali uvažovať o bývaní a s tým rástli aj očakávania týkajúce sa cien nehnuteľností.

Oživenie v oblasti podnikových úverov bolo síce pomalšie, no aj tu badať pozitívne známky. Nesplácané úvery zostávajú naďalej na nízkej úrovni – naprieč všetkými typmi, čo súvisí najmä s postupným zlepšovaním finančnej kondície domácností a priaznivým vývojom na trhu práce.

Ziskovosť bánk zostáva zdravá, čo je základným predpokladom nielen pre ich stabilitu, ale aj pre schopnosť financovať ekonomiku aj v menej priaznivých časoch. A práve táto schopnosť – udržať plynulý tok úverov a investícií – je podľa ekonómov kľúčom k širšej hospodárskej odolnosti.

Vzhľadom na súčasný vývoj tak podľa regulátora nie je potrebné upravovať kapitálové požiadavky ani zasahovať do rámca makroprudenciálnej politiky. Stabilita ostáva, a to je jedna z mála dobrých správ pre nás všetkých.

Riziko chudoby a sociálneho vylúčenia

Sociálna inklúzia slabne a regionálne rozdiely sa prehlbujú. "Od roku 2020 sa podiel ľudí ohrozených chudobou zvyšuje najmä na východe krajiny, čím sa roztvárajú nožnice medzi ekonomicky
silnejšími a slabšími regiónmi," upozorňuje Národná banka Slovenska.

Dáta ukazujú, že podiel obyvateľov Slovenska vystavených riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia (AROPE) od roku 2020 každoročne stúpa. V roku 2024 už tento stav ohrozoval 18,3 percenta populácie – takmer každého piateho obyvateľa.

Kým v Únii dochádza k miernemu zlepšeniu, Slovensko sleduje opačný trend. Zatiaľ čo medzi rokmi 2015 a 2020 sa situácia vo všetkých regiónoch zlepšovala, po roku 2020 nastalo zreteľné zhoršenie. Najvýraznejší nárast AROPE evidujú analytici na východnom (+7,3 p. b.) a západnom Slovensku (+6,3 p. b.).

V Bratislavskom kraji je nárast menej dramatický (+2,7 p. b.) a stredné Slovensko ostáva takmer bez zmeny. Tieto dáta však podľa analytikov jasne signalizujú prehlbovanie regionálnych disparít.

AROPE pritom zahŕňa tri základné rozmery chudoby – príjmovú chudobu, závažnú materiálnu a sociálnu depriváciu a veľmi nízku intenzitu práce.

Najviac obyvateľov Slovenska ohrozuje práve príjmová chudoba. S väčším odstupom nasleduje materiálna a sociálna deprivácia a napokon veľmi nízka intenzita práce. Tento rozklad poukazuje na to, že hlavným problémom je relatívna chudoba – teda príjem pod 60 percentami národného mediánu disponibilného príjmu.

Po roku 2020 sa zhoršili až dve z troch dimenzií – príjmová chudoba aj deprivácia. Druhá menovaná pritom medzi rokmi 2015 až 2020 klesala, na rozdiel od príjmovej chudoby, ktorá už vtedy vykazovala stagnáciu.

Tento vývoj indikuje posun od relatívnej chudoby k zhoršeniu absolútnych životných podmienok. Skupina s veľmi nízkou intenzitou práce sa dlhodobo drží na nízkych úrovniach.

Vysokú mieru rizika nesú najmä domácnosti s jedným dospelým a nezaopatreným dieťaťom a domácnosti s dvoma dospelými a tromi a viac deťmi. V roku 2024 však u neúplných a viacdetných rodín zaznamenali pozitívny vývoj. Napriek tomu ostávajú tieto skupiny najviac ohrozené.

Z hľadiska veku a rodu niesli najvyššie riziko v roku 2024 mladí dospelí vo veku 18 až 24 rokov, pričom ženy v tejto skupine výrazne prekonali mužov. Jedinou skupinou, kde slovenskí obyvatelia vykazujú horšie výsledky než ich európski rovesníci, sú muži vo veku 25 až 49 rokov.

Všetky ostatné skupiny dosahujú priaznivejšie čísla než priemer EÚ 27.