Demografické výzvy Varšavy

Vo februári 2022, keď sa nadránom v Kyjeve rozozvučali prvé sirény leteckého poplachu, začal sa zároveň masívny útek. Matky narýchlo balili tašky, deti kŕčovito zvierali svoje obľúbené plyšové zvieratká a celé rodiny zaplavili vlakové stanice. Nevedeli, kam idú. Vedeli len, že musia okamžite odísť.

Kým sa po prvých raketových útokoch rozplynul dym, tisíce ľudí už mierili cez hranice do Poľska – krajiny, ktorá sa náhle stala útočiskom a zároveň aj miestom, kde sa naplno rozvinula humanitárna kríza. Cesty z Ľvova do Przemyślu, kedysi zabudnutého kúta Európy, sa zmenili na životne dôležité únikové trasy.

Počas prvých mesiacov vojny prišlo do Poľska viac ako 3,5 milióna ukrajinských utečencov. Približne 1,5 milióna z nich, teda viac ako 40 percent, sa rozhodlo zostať, zatiaľ čo ostatní pokračovali do krajín ako Nemecko, Česká republika alebo Kanada. Poľská spoločnosť vtedy prejavila veľkú solidaritu. Verejnosť silno podporovala Ukrajinu, a to najmä z dôvodu súcitu s jej obyvateľmi, ale aj pre hlboko zakorenenú nedôveru voči Rusku.

Srdečné prijatie ukrajinských utečencov bolo zároveň reakciou na kritiku zo západnej Európy, ktorá často obviňovala strednú a východnú Európu z odmietania migrantov z Blízkeho východu a Afriky. Ukázalo sa, že tieto krajiny dokážu byť otvorené a pomáhať, len si starostlivo vyberajú, koho prijmú. Tentoraz nešlo o ekonomických migrantov, ale o ženy a deti, ktoré utekajú pred vojnou odohrávajúcou sa v susednej krajine.

Demografické očakávania, tvrdá realita

Poľsko bolo otvorené voči utečencom aj z praktických dôvodov. Jednou z najväčších hrozieb pre jeho hospodársku budúcnosť je totiž demografický úpadok. V 90. rokoch minulého storočia klesla pôrodnosť na 1,3 dieťaťa na jednu ženu a odvtedy klesla ešte viac – na 1,1 dieťaťa na jednu ženu, čo je jedna z najnižších hodnôt na svete.

Poliaci s nadšením prijali kapitalizmus, no rýchly rast ekonomiky priniesol aj svoje nevýhody: menšie rodiny, odkladanie rodičovstva a čoraz menej mladých ľudí na pracovnom trhu. Poľsko teraz čelí riziku zastavenia svojho povojnového hospodárskeho rastu pre nedostatok ľudí, ktorí by ho udržali. Do roku 2060 by sa počet obyvateľov mohol znížiť z 38 miliónov na 26,7 milióna. Očakáva sa, že takmer 40 percent obyvateľstva budú tvoriť seniori. V tomto kontexte mnohí vnímali príchod viac ako milióna Ukrajincov - prevažne žien a detí - ako demografickú záchranu.

Hoci najväčšiu pozornosť vzbudil prílev utečencov po invázii, Ukrajinci žili v Poľsku vo veľkom počte už pred vojnou. Do roku 2021 sa ich tam presťahovalo približne 1,5 milióna. Lákali ich vyššie platy a pracovné príležitosti.

Je však nepravdepodobné, že by práve Ukrajinci vyriešili poľskú demografickú krízu. Jedným z dôvodov je, že aj ukrajinské ženy majú nízku pôrodnosť, ktorá je len o niečo vyššia ako u poľských žien, čo ponúka iba malú nádej na zvrátenie dlhodobého poklesu populácie. Môžu síce pomôcť riešiť krátkodobý nedostatok pracovnej sily, no nevyriešia základné problémy v demografii. Zároveň prvotná vlna solidarity už vyprchala. Postoje verejnosti voči utečencom sa citeľne ochladili, keďže ekonomické a integračné tlaky narastajú.

Málo ľudí, veľa politiky

Po prevratoch 20. storočia – vojnách, meniacich sa hraniciach a masových presunoch obyvateľstva – sa Poľsko po páde komunizmu stalo takmer úplne homogénnym národným štátom. S obmedzenými skúsenosťami s multikulturalizmom sa poľská spoločnosť ťažko prispôsobuje rozsiahlej migrácii. Opätovne sa objavilo aj napätie s Ukrajinou. Tieň na vzťahy vrhá aj dedičstvo volyňských masakrov, pri ktorých ukrajinskí nacionalisti zabili desaťtisíce etnických Poliakov.

Tieto historické rany sa opäť stali témou politických debát a objavili sa aj v diskusiách počas parlamentných a prezidentských volieb. Napätie zvyšujú aj ekonomické problémy. Prílev lacného ukrajinského obilia do EÚ, ktorý je síce dôležitý pre ukrajinskú vojnovú ekonomiku, je pre poľských farmárov devastujúci. Výsledkom sú opakované protesty a zhoršenie vzťahov medzi obomi krajinami.

Zároveň sa mnohí ukrajinskí utečenci rozhodli Poľsko opustiť a pokračovať ďalej do iných krajín. Z približne 1,5 milióna Ukrajincov, ktorí sa v roku 2022 v Poľsku zaregistrovali na pobyt, ich podľa odhadov zostal menej ako milión. Niektoré zdroje uvádzajú dokonca len 600-tisíc. Mnohí sa presunuli ďalej, najmä do Nemecka, ktoré ich láka štedrejším sociálnym systémom.

V širšom kontexte čelí Poľsko demografickým dilemám, ktoré sú bežné pre mnohé rozvinuté krajiny. Rýchly rast posunul Poľsko do skupiny krajín s vysokými príjmami, no tento úspech si vyžiadal svoju daň. Pretrvávajúca nízka miera pôrodnosti teraz ohrozuje dlhodobý ekonomický rast aj národnú bezpečnosť.

Napríklad ambície vybudovať jednu z najväčších európskych armád budú napokon zmarené ubúdajúcim počtom regrútov. Imigrácia prináša len obmedzenú úľavu. Migranti z kultúrne podobných krajín, ako napríklad Ukrajina alebo Bielorusko, sú len dočasným riešením, keďže ich miera pôrodnosti sa veľmi podobá tej poľskej.

Imigrácia zo vzdialenejších krajín - najmä z moslimských štátov - by síce mohla krátkodobo zvýšiť pôrodnosť, no zároveň by mohla narušiť spoločenskú súdržnosť Poľska. Mnohí Poliaci vnímajú skúsenosti západnej Európy s masovou migráciou ako varovanie a snažia sa podobným problémom vyhnúť.

Aj súčasná centristická vláda si zachováva tvrdý postoj voči migrantom, ktorí sa snažia prekročiť poľskú hranicu s Bieloruskom. Zvýšiť pôrodnosť medzi domácim obyvateľstvom by si však vyžadovalo hlbokú kultúrnu zmenu, niečo, čo sa zatiaľ žiadnej vláde nepodarilo dosiahnuť. Kým sa tak nestane, Poľsko bude musieť prispôsobiť svoju stratégiu realite starnúcej populácie a hľadať spôsoby, ako zmierniť ekonomické a bezpečnostné riziká, ktoré z toho vyplývajú.

Zhrnutie

Keď Rusko v roku 2022 napadlo Ukrajinu, Poľsko sa stalo hlavným útočiskom pre utečencov. Hranicu prekročilo viac ako 3,5 milióna ľudí. Poľsko sa rozhodlo pomôcť nielen zo súcitu s osudom Ukrajincov, ale aj z praktických dôvodov, keďže krajina zápasí s vážnym demografickým problémom a má jednu z najnižších pôrodností na svete. Nádeje, že Ukrajinci zvrátia demografický úpadok Poľska, postupne slabnú. Mnohí už krajinu opustili a miera pôrodnosti ukrajinských žien sa veľmi podobá tej poľskej. Problémy s integráciou, historické nezhody a ekonomické spory zhoršili náladu v spoločnosti. Z dlhodobého hľadiska si Poľsko musí s problémom starnúcej a klesajúcej populácie poradiť bez toho, aby sa spoliehalo len na samotnú imigráciu.