Nová finančná veľmoc strednej Európy

Burzy nie sú iba miestom pre špekulantov. V skutočnosti sú dôležitým ukazovateľom ekonomického zdravia a samostatnosti krajiny. Silné a dobre fungujúce kapitálové trhy umožňujú firmám získavať financie na rast, inovácie a vyššiu produktivitu. V regiónoch, v ktorých sú banky často vo vlastníctve zahraničných spoločností, čo je bežné v strednej Európe, silný domáci akciový trh znamená nielen finančnú vyspelosť, ale aj nezávislosť krajiny.

Poľský kapitálový trh je ukážkovým príkladom úspešnej ekonomickej transformácie. Jeho vývoj nebol samozrejmý. Všetky postkomunistické krajiny začínali približne na rovnakej úrovni, no Poľsko si postupne vybudovalo jeden z najdynamickejších akciových trhov v regióne. Varšavská burza cenných papierov (WSE), založená začiatkom 90. rokov minulého storočia, sa medzičasom stala hlavným finančným centrom strednej Európy. Na rozdiel od búrz v Budapešti či Prahe si WSE dokázala zachovať inštitucionálnu nezávislosť a prilákala pestrú skupinu investorov.

Skromné začiatky

Varšavská burza cenných papierov otvorila svoje dvere 16. apríla 1991. Zaujímavé je, že sa nachádzala v budove, kde kedysi sídlil Ústredný výbor Poľskej zjednotenej robotníckej strany – srdce komunistickej moci.

V prvý deň obchodovania bolo na burze len päť firiem: Tonsil, Próchnik, Krosno, Kable a Exbud. Na obchodovaní sa zúčastnilo sedem maklérskych firiem a celkový obrat bol len 1 999 zlotých, čo bolo vtedy len asi dvetisíc amerických dolárov.

Fakt, že prvé obchody sa diali priamo v bývalom centre komunizmu, nebol len symbolický. Jasne to ukazovalo, akou obrovskou ekonomickou zmenou Poľsko práve prechádzalo.

Cesta Poľska k trhovej ekonomike však bola plná prekážok. Z piatich firiem, ktoré na burze začínali, ani jedna neprežila dodnes. Niektoré skrachovali, iné zmenili majiteľa alebo boli vyradené z burzy. Napriek tomu varšavský kapitálový trh vydržal a rástol. Dôležitým momentom bol november 2010, keď sa samotná varšavská burza stala verejne obchodovanou spoločnosťou. Tento krok výrazne zvýšil jej dôveryhodnosť a samostatnosť.

Zatiaľ čo Varšava budovala silný domáci trh, jej regionálni konkurenti sa dostávali pod vplyv Viedne. Rakúska burza Wiener Börse kúpila v roku 2004 väčšinový podiel v burze v Budapešti a v roku 2008 ovládla takmer celú pražskú burzu cenných papierov. Hoci maďarská centrálna banka v roku 2015 podnikla kroky na znovuzískanie kontroly nad svojou burzou, Praha dodnes zostáva pod viedenským vedením.

Kritici už vtedy varovali, že prepojenie s Viedňou odsunie Prahu do úzadia a výhodnejšia by bola spolupráca s rozvíjajúcou sa Varšavou. A nemýlili sa. Zahraniční investori sa už dlho sťažujú na slabú likviditu českého trhu a nedostatok domácich firiem, do ktorých sa oplatí investovať.

Varšava na vzostupe

Do roku 2024 sa ambície Varšavy naplnili. Keď sa pozrieme na objem obchodovaných akcií, čo je kľúčový ukazovateľ aktivity a atraktivity trhu, varšavská burza rýchlo zmenšuje náskok Viedne.

V roku 2024 dosiahol celkový objem obchodov na hlavnom trhu WSE neuveriteľných 290 miliárd zlotých, čo je približne 66 miliárd eur. Oproti minulému roku ide o výrazný tridsaťpercentný nárast. Na porovnanie, spoločný objem obchodov viedenskej a pražskej burzy bol 74 miliárd eur, čo je len o 17 percent viac ako rok predtým.

Ešte výrečnejším ukazovateľom je počet nových firiem, ktoré vstupujú na burzu. Varšava má totiž každý rok stabilne viac ako desať počiatočných verejných ponúk akcií (IPO), čo je v strednej Európe výnimočné. Napríklad v roku 2024 vstúpila na burzu maloobchodná sieť Żabka a získala 1,5 miliardy eur. To jasne signalizuje silný záujem investorov a dôveru finančných inštitúcií v poľský trh. Viedeň naproti tomu zaznamenáva len niekoľko IPO ročne. Varšava sa tak jasne stáva hlavným magnetom na investície v regióne.

Pozitívna nálada investorov sa jasne odráža na výkonnosti trhu. Od začiatku roka 2024 hlavný index WIG20 poskočil o viac ako 31 percent, čo je najlepší výsledok medzi európskymi burzami. Pod týmto optimistickým povrchom sa však skrývajú zásadné problémy, ktoré burza musí riešiť.

Štátna kontrola: dvojsečná zbraň

Tri najväčšie poľské firmy na burze – PKN Orlen, PKO Bank Polski a PZU – sú stále čiastočne vo vlastníctve štátu. Vláda vlastní 49,9 percenta akcií v Orlene, 31,4 percenta v banke PKO a 34,2 percenta v poisťovni PZU. Pre investorov, ktorí uprednostňujú voľný trh, to môže byť problém. Štátna kontrola totiž často znamená menej transparentné riadenie, politické zásahy a neefektívne hospodárenie.

Aj iné krajiny majú firmy pod kontrolou štátu. Napríklad Francúzsko vlastní energetickú spoločnosť EDF a Nórsky štátny investičný fond má veľké podiely vo firmách po celej Európe. Podstatné je, či štát koná strategicky a s cieľom podporiť dlhodobý rast alebo do firiem zasahuje z politických dôvodov. Preto by si potenciálni investori mali dôkladne preveriť regulačné prostredie a mieru štátneho vplyvu v jednotlivých odvetviach.

Vzostup varšavskej burzy je dôkazom toho, ako môžu nezávislosť inštitúcií, jasné pravidlá a silná domáca kontrola naštartovať rozvoj kapitálového trhu. Na rozdiel od Viedne, ktorá sa snažila ovládnuť burzy vo svojom okolí, sa Varšava zamerala na budovanie vlastného, samostatného prostredia, ktoré láka firmy z regiónu aj medzinárodných investorov. Výsledkom je burza, ktorá nielenže konkuruje ostatným v strednej Európe, ale určuje štandardy a udáva smer.

To však neznamená, že politika sa do diania nezapája. V posledných rokoch poľské vládnuce strany – či už predchádzajúca nacionalistická PiS, alebo súčasná koalícia pod vedením Občianskej platformy – vnímali štátom kontrolované firmy, napríklad PKN Orlen, PKO Bank Polski a PZU, nielen ako ekonomické zdroje, ale aj ako nástroje na presadzovanie svojej politiky. Na kľúčové pozície často dosadzovali ľudí podľa politickej príslušnosti, nie podľa odbornosti.

Príkladom je Daniel Obajtek, bývalý šéf Orlenu a blízky spojenec PiS, ktorý počas svojho pôsobenia čelil kontroverzným fúziám a agresívnej expanzii, pričom bol známy svojou lojálnosťou voči politike. Investori takéto prepojenia tolerujú, kým firmy prinášajú výsledky. Na dnešnom kapitálovom trhu je však veľmi dôležité, aby štátna stratégia a pravidlá trhu boli v rovnováhe.

Zhrnutie

Varšavská burza sa stala najrýchlejšie rastúcim finančným centrom v strednej Európe. Kým Viedeň prebrala kontrolu nad regionálnymi burzami, Varšava sa sústredila na nezávislosť svojich inštitúcií, rast počtu nových firiem vstupujúcich na burzu (IPO) a zvýšenie likvidity trhu. Rýchly rast indexu WIG20 a množstvo nových firiem vstupujúcich na burzu ukazujú, že burza je zdravá a perspektívna. Výzvou však zostáva fakt, že najväčšie poľské spoločnosti sú stále čiastočne vo vlastníctve štátu, čo vyvoláva otázky vzhľadom na transparentnosť a politický vplyv. Varšava už nie je len konkurentom Viedne, ale stáva sa aj príkladom toho, čo dokáže dosiahnuť moderný kapitálový trh s pevnými regionálnymi koreňmi.