Až do minulého týždňa však nemal dôvod do sýrskych záležitostí zasahovať. Masakre kresťanov či alavitov, ktorí boli oporou predchádzajúceho režimu, sa izraelských záujmov nedotýkali. Ale s drúzmi je to inak. Títo Arabi žijú okrem Sýrie a Libanonu aj v Izraeli. Na rozdiel od Palestínčanov sa s izraelským štátom identifikujú a slúžia v armáde. Napríklad drúzsky generál Ghassan Alian je koordinátor vládnych aktivít na Západnom brehu a v Gaze.

Drúzovia a Golanské výšiny

Od väčšiny Arabov sa drúzovia líšia vyznaním. Hlásia sa k natoľko neortodoxnej verzii šiitského islamu s vlastným učením, svätými i svätyňami, že nie sú považovaní za moslimov. Hory Levanty ich po stáročia chránili pred prenasledovaním zo strany sunnitskej väčšiny. Sunnitskí extrémisti pre drúzov predstavujú väčšiu hrozbu ako Izrael, v ktorom dnes žijú v relatívnom bezpečí.

Sýrski drúzovia sa dostali v posledných týždňoch do stretu najprv s beduínskymi milíciami a potom aj s jednotkami islamistického režimu. Počet obetí vzájomných stretov dosiahol niekoľko stoviek s hromadnými popravami civilistov a ďalšími krutosťami na všetkých stranách. Izraelskí drúzovia nezostávali k osudu svojich sýrskych bratov ľahostajní, apelovali na Tel Aviv, aby zasiahol, inak hrozili, že sa sami do bojov zapoja. Izraelská vláda bola pod reálnym tlakom.

Rozhodujúcim faktorom pre vojenské údery bola však kontrola nad územím, ktoré drúzovia v Sýrii obývajú. Izrael nemá záujem, aby územie priliehajúce ku Golanským výšinám, a teda izraelským hraniciam, obsadili džihádisti z Damasku. Naopak, vyhovuje mu, ak zostane v rukách spriaznených drúzskych milícií a ústredná vláda bude čo najslabšia. Preto Tel Aviv na vyslanie vládnych jednotiek do drúzskeho strediska Suwajdá reagoval údermi na Damask.

Záujmy Turecka

Tu však Izrael naráža na záujmy Turecka aj svojho hlavného ochrancu USA. Erdoğanovo Turecko roky patrilo k hlavným podporovateľom sýrskych islamistov proti Asadovej vláde a dnes je spolu so Saudskou Arábiou zahraničnou oporou nového režimu. O Sýriu sa zaujíma viac ako ktokoľvek iný za jej hranicami. Nielenže predstavuje časť strateného osmanského dedičstva, ale pri hraniciach s Tureckom žijú turkické kmene, prirodzení spojenci, a aj Kurdi, prirodzení nepriatelia.

Rozdiel medzi radikálnymi islamistami v Damasku a umiernenými islamistami v Ankare nie je priepastný, obaja vychádzajú z prúdu moslimských bratov. Po tom, ako Izrael oslávil stratu iránskeho vplyvu v Sýrii, robí mu čím ďalej, tým viac starostí práve vplyv Turecka.

Turecký minister zahraničia Fidan, ktorý mal ako šéf spravodajskej služby donedávna tureckú podporu pre teroristov pod palcom, koncom týždňa volal americkému ministrovi zahraničia Rubiovi. Žiadal, aby Izrael svoju intervenciu okamžite zastavil. Ani Američania o izraelský útok na nový sýrsky režim nestáli.

Džihádisti v priazni USA

Pred pár mesiacmi si Trumpova administratíva po počiatočnej nedôvere ujasnila, že Šara je síce džihádista, ale jej džihádista, ktorý môže dobre poslúžiť. Trump sa s ním v máji stretol v Rijáde, kde zároveň oznámil zrušenie všetkých amerických sankcií proti Sýrii. Washington nepotrebuje, aby sa Šarov zatiaľ pomerne krehký režim začal pod izraelským tlakom rúcať alebo aby Izrael s Tureckom začali v Sýrii zástupnú vojnu.

Američania sa preto do veci diplomaticky vložili. Pomáhali sprostredkovať prímerie medzi drúzmi a sýrskou vládou aj dohodu Tel Avivu s Damaskom, že sýrske jednotky môžu cez víkend na 48 hodín vstúpiť do Suwajdy, aby zabránili ďalším zrážkam medzi drúzmi a beduínmi. Tieto dohody majú podporu aj zo strany Turecka, čo dáva vyhliadku na stabilizáciu. Aspoň načas.

Budúcnosť drúzov v Sýrii je v každom prípade nádejnejšia ako alavitov či miestnych kresťanov, ktorí na hanbu Západu žiadnych vonkajších zástancov pred džihádistami nemajú.