„Cieľom je zničiť vojenský potenciál Ukrajiny.“ Prečo Rusko získava územie

Rusko dnes ovláda viac ako dve tretiny ukrajinskej Doneckej oblasti, ktorá je hlavným centrom pozemných bojov. Okolo ukrajinských vojakov brániacich Kosťantynivku vytvorili ruské jednotky približne 16-kilometrové obkľúčenie a postupne ich zovreli z východu, juhu a západu.

Rusko po viac ako troch rokoch vojny po prvý raz vstúpilo aj do Dnepropetrovskej oblasti na východe Ukrajiny.

Ukrajinskí vojaci hovoria, že ruská armáda pri postupe v boji využíva dve hlavné taktiky. Najskôr sa snaží znehybniť ukrajinské jednotky pomocou dronov, delostrelectva a kĺzavých bômb, následne na nepriateľské línie podniká neúnavné pešie útoky v skupinách s cieľom preraziť obranu.

Ukrajina na tieto útoky reaguje tak, že do ohrozených miest vysiela skúsené jednotky s dronmi, aby zaplnili vzniknuté medzery v obrane. Tento prístup sa často prirovnáva k zásahu hasičov, ktorí rýchlo vyrážajú uhasiť nové ohniská požiaru.

Neustále ruské útoky však výrazne zaťažujú ukrajinskú armádu, ktorá trpí nedostatkom vojakov.

Vďaka týmto útokom Rusko v júni dosiahlo svoje najväčšie územné zisky za celý rok. Podľa skupiny Deep State, ktorá pomocou dronových záberov a spolupráce s ukrajinskou armádou mapuje priebeh konfliktu, Rusko v júni získalo viac ako 555 štvorcových kilometrov ukrajinského územia, čo je výrazný nárast oproti 448 štvorcovým kilometrom v máji.

Keď si tieto zisky rozmeníme na drobné, Rusko mesačne získa menej ako 0,1 percenta z rozľahlého územia Ukrajiny. Pri takomto tempe by Moskve trvalo niekoľko rokov, kým by úplne obsadila všetky štyri ukrajinské regióny, ktoré v roku 2022 vyhlásila za anektované.

Vzdušná vojna

Mimo priamych bojových línií Rusko stupňuje tlak na ukrajinské obyvateľstvo masívnym bombardovaním krajiny hromadne vyrábanými výbušnými dronmi. V posledných týždňoch dosahuje rekordné počty dronov vyslaných na Ukrajinu.

Podľa ukrajinských vzdušných síl Rusko minulý týždeň v jednej nočnej paľbe vyslalo až 728 výbušných dronov a návnad. Vzhľadom na to, že Moskva intenzívne buduje infraštruktúru na výrobu dronov, vojenskí odborníci sa domnievajú, že do jesene bude pravidelne vypúšťať viac ako tisíc dronov v jednom útoku.

Minulý týždeň sa Kyjev stal hlavným terčom intenzívneho nočného bombardovania. Podľa miestnych úradov pri útoku zahynuli najmenej dvaja ľudia a ďalších 25 utrpelo zranenia.

Ruské útoky zahŕňajú aj riadené a balistické rakety. Ukrajina má k dispozícii viacero systémov protivzdušnej obrany od sofistikovaných zariadení až po improvizované riešenia, ako sú rybárske siete na zachytávanie dronov. Balistické rakety však dokáže zostreliť len jeden systém, ktorý má Ukrajina vo výzbroji, a to americký raketový systém Patriot.

Ukrajinci sú však plní nádeje, no zároveň opatrní ohľadom toho, či sa môžu spoľahnúť na americkú vojenskú podporu. Je to dôsledok série rozporuplných krokov Trumpovej administratívy, ktorá najprv pozastavila vojenskú pomoc, a potom súhlasila s predajom zbraní európskym spojencom, ktorí ich následne poskytnú Ukrajine.

Predstavitelia krajín NATO navrhli plán, v ktorom by Trumpova administratíva predávala zbrane svojim spojencom, a tí by ich následne posúvali ďalej Ukrajine. Pre Spojené štáty by to znamenalo značný finančný zisk a zároveň by to mohlo ochrániť Trumpa pred obvineniami z priameho zapojenia do vojny.

Minulý týždeň Trump vyhlásil, že má v úmysle túto stratégiu prijať.

Ciele Ruska

Rusko sa nesnaží len získať nové územia na Ukrajine.

„Cieľom je zničiť vojenský potenciál Ukrajiny, jej armádu,“ vyhlásil nezávislý ruský vojenský analytik Valerij Širjajev v rozhovore pre spravodajský kanál Redaktsiya. „Ak armáda nebude existovať, štát zostane bez akejkoľvek obrany.“

Kremeľ opakovane tvrdí, že bude pokračovať vo vojne, kým Kyjev neprijme jeho mierové podmienky. Rusko pritom požaduje, aby Ukrajina uznala všetky ruské územné zisky, zredukovala svoju armádu, ustanovila ruštinu ako úradný jazyk a formálne sa zaviazala k neutralite, čo by jej znemožnilo vstup do NATO.

Ukrajinské politické vedenie aj verejnosť považujú tieto požiadavky za úplne neprijateľné. Napriek tomu ruská delegácia počas nedávnych rokovaní v Istanbule — prvých priamych rozhovorov medzi Moskvou a Kyjevom od začiatku vojny — naznačila, že Kremeľ je odhodlaný pokračovať, kým nedosiahne svoje ciele.

Ruská ekonomika

Analytici upozorňujú, že Rusko míňa na vojnu obrovské sumy, ktoré môžu byť dlhodobo neudržateľné, čo výrazne prispieva k rastu inflácie. Zároveň jeho ropný a plynárenský sektor zápasí s nízkymi cenami energií, ku ktorým čiastočne prispeli clá zavedené prezidentom Trumpom. Príjmy z vývozu ropy pritom pokrývajú približne tretinu ruského štátneho rozpočtu.

Na konci júna prezident Vladimir Putin oznámil, že Rusko vynakladá na armádu 6,3 percenta svojho hrubého domáceho produktu, čo je približne 172,5 miliardy dolárov. Priznal, že ide o vysokú sumu a že krajina za to „zaplatila infláciou“. Centrálna banka preto zvýšila úrokové sadzby až na dvadsať percent, aby udržala rast cien pod kontrolou.

„Plánujeme znižovať výdavky na obranu budúci rok a celkovo počas nasledujúcich troch rokov,“ uviedol prezident Putin.

Ak Putin dodrží tento plán a Rusko zníži vojenské výdavky, jeho schopnosť viesť vojnu tým nevyhnutne utrpí.

Popredný ruský spravodajský kanál M.M.I. na Telegrame, ktorý sa venuje ekonomike, označil situáciu s rozpočtom krajiny za „katastrofu“.

Pre rekordné výdavky na armádu dosiahol ruský rozpočtový deficit za prvých šesť mesiacov roka 47 miliárd dolárov. Ministerstvo financií tiež informovalo, že príjmy z ropy a plynu klesli o viac ako 16 percent v dôsledku nižších cien.

Rusko má v rezervnom fonde stále viac ako 52,5 miliardy dolárov likvidných prostriedkov, čo mu pravdepodobne umožní pokryť rozpočtový deficit aspoň do konca tohto roka. Podľa Kirilla Rodionova, ruského analytika z oblasti energetiky a ekonomiky, však bude Kremeľ musieť budúci rok „vážne prehodnotiť svoje rozpočtové priority“.

Obete

Na začiatku vojny Rusko zverejnilo len niekoľko oficiálnych údajov o svojich stratách, no neskôr o nich prestalo informovať. Výskumníci a experti však analyzovali verejne dostupné zdroje, ako sú nekrológy a dedičské záznamy, aby identifikovali a potvrdili obete. Doteraz evidujú viac ako 115-tisíc potvrdených úmrtí v radoch ruskej armády.

Podľa štúdie z júna 2025 bolo počas vojny zabitých alebo zranených takmer milión ruských vojakov.

Podľa vojenského analytika Dmitrija Kuzneca z nezávislého portálu Meduza, ktorý bol v Rusku zakázaný a dnes pôsobí z Lotyšska, podľa dostupných údajov Ukrajina aj Rusko denne prichádzajú o 250 až 300 vojakov.

Tento rok sa Rusku aj napriek tomu darí mesačne prilákať v priemere približne 30-tisíc nových vojakov. Vyplýva to z vládnych vyhlásení a analýzy rozpočtových údajov, ktorú uskutočnil Janus Kluge, výskumník z Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti. Tento nábor je však možný len vďaka mimoriadne vysokým výdavkom na armádu, vrátane štedrých náborových bonusov a nadpriemerných platov.

„Minulý rok sa obe strany sústredili na to, aby si zabezpečili dostatočnú výdrž a mohli bojovať bez ohľadu na to, čo sa stane,“ povedal Kuznec.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.