Štát stále nevie chrániť detské obete

Celý prípad údajného zneužívania maloletej Lucie, v tom čase iba dvanásťročnej zverenkyne tenisového trénera arménskeho pôvodu Gevorga M., sa začal ešte v roku 2017. Od toho roku pôsobil Gevorg M. v Trenčíne ako tenisový tréner a aktuálne stále pôsobí v tejto profesii, pričom má klientov, medzi ktorými sú muži, ženy aj deti.

Gevorg M. mal Luciu trénovať v tenise, no namiesto toho ju podľa obžaloby od novembra 2017 do 12. marca 2018 približne štyrikrát týždenne sexuálne zneužíval v byte, ktorý mu prenajali jej rodičia.

Maloletej Lucii mal prikazovať, aby si sadala na jeho kolená, hladkal ju po prsiach a tele a obtieral sa o ňu. Tréner ju mal nútiť, aby ho chytala na intímnych miestach, pričom sám sa jej dotýkal a obtieral sa o ňu, a to aj po tom, ako ju znehybnil. Počas individuálnych tréningov mal voči dievčaťu sexuálne narážky, dával jej cvičiť cviky vo vyzývavých polohách a vyhľadával s ňou fyzický kontakt.

Lucia sa o tomto konaní trénera zdôverila svojej sestre až po štyroch rokoch, keď mala v roku 2021 šestnásť rokov. Sestra tieto skutočnosti oznámila rodičom, ktorí okamžite podali trestné oznámenie.

Sudkyňa najprv obžalovaného odsúdila trestným rozkazom

Tréner Gevorg M. bol obvinený zo zločinu sexuálneho zneužívania a sudkyňa ho v prvom prípade trestným rozkazom odsúdila na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere dva roky. Proti trestnému rozkazu podal odpor obvinený aj prokuratúra, a preto sa prípad presunul na hlavné pojednávanie pred Okresný súd v Trenčíne.

Obhajca obvineného Ján Kanaba mladší tvrdí, že skutok sa nemohol stať tak, ako ho opisuje obžaloba. Podľa advokáta Kanabu si poškodená vo svojich výpovediach vzájomne odporuje, pretože uvádzala rozdielne časy, kedy sa mal skutok stať – raz hovorila o obťažovaní pred tréningom, inokedy po tréningu. Advokát pred súdom tvrdil, že maloletá mala psychické problémy.

Samotný obvinený tréner vo svojej výpovedi vyhlásil, že je nevinný, a spochybnil tvrdenia poškodenej Lucie s tým, že dátumy, kedy malo dôjsť k zneužívaniu, nesedia. Tvrdil, že to bola práve maloletá, ktorá ho volala na obedy alebo iné aktivity.

Luciine obvinenie považuje za pomstu za slovný konflikt v tenisovom tábore v roku 2020, kde bola Lucia ako animátorka spolu so svojou kamarátkou Laurou, a nasledujúci rok ich do tábora ako animátorky nevybral. Gevorg M. ďalej tvrdí, že Lucia sa v súčasnosti, keď je už plnoletá, nespráva ako zneužívané dieťa.

Súd neuveril maloletej napriek znaleckému posudku

Sudkyňa Tóthová z Okresného súdu v Trenčíne nevidela dostatok dôkazov na preukázanie viny obžalovaného Gevorga M. a oslobodila ho spod obžaloby pre sexuálne zneužívanie maloletej Lucie. Po štvorročnom procese sudkyňa v odôvodnení uviedla ako priamy dôkaz iba výpoveď maloletej zverenkyne.

Sudkyňa pri svojom rozhodnutí uviedla, že počas letných táborov, ktoré obžalovaný organizoval v rokoch 2018, 2019 a 2020, neboli preukázané žiadne náznaky neprijateľného správania a sama poškodená uviedla, že sa na týchto táboroch medzi nimi nič neodohrávalo.

V odôvodnení oslobodzujúceho rozsudku sudkyňa spomenula, že v rozhodnom období, keď malo dôjsť k zneužívaniu, mala maloletá „preukázateľne depresívne nálady, no v tom čase trávil obžalovaný viac času so svojou manželkou než s ňou“.

Súd vzal do úvahy psychický stav dievčaťa. Odkázal aj na psychologické testy, ktoré obžalovaný podstúpil a ktoré podľa sudkyne nepreukázali nič „prelomové“. Sudkyňa nakoniec zhodnotila, že „je možné, že poškodená konala pod tlakom týchto udalostí. Nikto z jej okolia sa nesťažoval, že by obžalovaný obťažoval nejakého zverenca“.

Toto zhodnotenie súd vyslovil napriek tomu, že poškodená podstúpila znalecký posudok z odboru psychológie, podľa ktorého má vysoký intelekt a nadpriemernú schopnosť vnímať a zapamätať si udalosti.

Prokurátorka poukázala na to, že „znalkyňa uviedla, že poškodená detailne opísala skutok, čo by nebolo možné pri fabulácii“. Súd však uviedol, že tento znalecký posudok vychádzal z jediného výsluchu poškodenej, ktorý bol uskutočnený ešte pred vznesením obvinenia.

Samotné posudzovanie dôkazov a odôvodnenie rozhodnutia súdu má niekoľko závažných trhlín, no zaobchádzanie s poškodenou Luciou zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdov je rozhodne v rozpore so všetkými právnymi normami týkajúcimi sa ochrany obetí trestných činov.

Zarážajúce porušovanie práv detskej obete

Tento prípad pozorne sledovali novinári z denníka SME, ktorí o ňom informovali už v roku 2023 a mali prístup k spisovému materiálu. Verejnosti predostreli viacero detailov, ktoré ukazujú na laxný prístup kompetentných k spravodlivosti v celom trestnom procese.

Jedným z najzarážajúcejších príkladov porušovania zákona je skutočnosť, že poškodená musela počas vyšetrovania rozprávať o incidente štyrikrát, hoci zákon predpokladá, že zraniteľná obeť, najmä dieťa, by mala svoje svedectvo poskytnúť iba raz, a to na kameru.

Zákon o obetiach trestných činov definuje dieťa ako obzvlášť zraniteľnú obeť, ku ktorej musia vyšetrovacie orgány a súdy pristupovať mimoriadne citlivo, aby obmedzili riziko sekundárnej viktimizácie pri vypovedaní o skutku. Toto platí o to viac pri maloletej obeti a sexuálnych trestných činoch.

Zákon špecificky ukladá orgánom povinnosť správať sa k obeti a jej rodinným príslušníkom ohľaduplne, profesionálne, s rešpektom a podľa možností im vychádzať v ústrety, pričom prihliadajú na jej vek, pohlavie, zdravotný stav vrátane psychického stavu a rozumovú vyspelosť, aby nedochádzalo k sekundárnej alebo opakovanej viktimizácii.

Tento citlivý prístup predpokladá nielen judikatúra súdov a trestný poriadok, ale aj medzinárodné dohovory, ktoré túto problematiku upravujú.

Práve z tohto dôvodu bola zavedená prax, podľa ktorej by takáto obeť mala vypovedať iba raz a na kameru, aby nebola opakovaným vypočúvaním nútená prežívať traumu zo spáchaného trestného činu.

Opakované niekoľkohodinové výpovede a trauma

Podľa informácií novinárov denníka SME, ktorí sa zúčastnili na súdnych konaniach a komunikovali s poškodenou Luciou, musela maloletá o svojom zneužívaní vypovedať opakovane, hoci jej výpoveď bola zaznamenaná na kameru. Polícia a súd mali k dispozícii jej výpoveď, no napriek tomu v rozpore so zákonom vyžadovali opakované výsluchy, ktorých bolo celkovo päť.

V tomto smere je potrebné pripomenúť znalecký posudok, podľa ktorého si maloletá nemohla svoju výpoveď vymyslieť. Okrem toho boli pri poškodenej vykonané dva nezávislé psychologické posudky, pričom jeden trval sedem hodín.

Lucia uviedla, že jeden z výsluchov trval šesť hodín a bola pri ňom prítomná sociálna pracovníčka, ktorá nenamietala proti jeho dĺžke. Poškodená sa sťažovala, že opakované otázky jej spôsobovali traumatické znovuprežívanie obťažovania a depresie.

O to zarážajúcejšie bolo, že Lucia ako obeť musela na súde vypovedať za prítomnosti obžalovaného, ktorý od nej sedel iba niekoľko metrov, a čeliť agresívnemu výsluchu advokátov Gevorga M., až kým kvôli plaču nemohla pokračovať.

Takýto prístup orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri výsluchu obzvlášť zraniteľnej obeti je v šokujúcom rozpore so zákonom. Niekoľkohodinové policajné výsluchy sú namáhavé aj pre dospelého svedka, no pre maloletú obeť trestného činu sú absolútne neprípustné, najmä ak vedú k sekundárnej viktimizácii.

Rovnako je neprípustné, aby takáto obeť vypovedala za prítomnosti obžalovaného a čelila agresívnym otázkam. Príčetný sudca, ktorý by už aj dopustil výsluch poškodenej ako svedkyne za prítomnosti obžalovaného, by rozhodne nemal pripustiť nátlak zo strany obhajoby na maloletú.

Všetky tieto praktiky sú v rozpore s právnymi normami, ktoré majú chrániť obete trestných činov. Ochrana ľudí, ktorí prežili traumatický zážitok, by mala byť prvoradá. Ak to nedokážu rešpektovať vyšetrovatelia polície, súdy by mali dodržiavať právne stanoviská a prax v tomto smere.

Sporné argumenty súdu a ignorovanie sexuálnej deviácie trénera

Pozoruhodné sú aj myšlienkové pochody a vyhodnocovanie dôkazov zo strany sudkyne v tomto prípade. Sudkyňa Tóthová tvrdila, že obžalovaný sa počas táborov, ktoré organizoval, ničoho nedopustil a neobťažoval iné deti.

Obžaloba ani nikto iný však nikdy netvrdili, že k tomu došlo. Skutok sa týkal zneužívania maloletej v byte, kde obžalovaný býval. Tvrdenie súdu, že ak obžalovaný neobťažoval deti pri iných príležitostiach, nemohol obťažovať ani dieťa, pre ktoré bola podaná obžaloba, je absolútne mimo právneho rámca.

Nie je známe, prečo sudkyňa nezohľadnila znalecký posudok maloletej, ktorý poukazuje na jej hodnovernosť a podľa ktorého si nemohla skutky vymyslieť. Argument, že posudok bol vykonaný pred vznesením obvinenia, a preto ho nemožno použiť, je irelevantný, a to nielen s ohľadom na ustanovenia o sekundárnej viktimizácii obete, ale aj vzhľadom na zavedenú súdnu prax.

Zvláštny prístup k znaleckým posudkom v tomto konaní skutočne nahrával obžalovanému. Aj jemu bol vypracovaný znalecký posudok známym znalcom a psychiatrom Svetozárom Drobom, podľa ktorého bol obžalovaný Gevorg M. hebefil.

Hebefília je sexuálna deviácia, pri ktorej je dospelý muž priťahovaný k maloletým dievčatám prejavujúcim prvé sexuálne znaky dospievania. Znalec konštatoval, že ak obžalovaný neabsolvuje psychiatrickú liečbu, bude nebezpečný pre spoločnosť. Znalec Droba však počas pojednávania zomrel, a preto nebolo možné jeho závery vypočuť na hlavnom pojednávaní. Súd z tohto dôvodu na jeho znalecký posudok neprihliadal.

Súd nepotreboval potvrdiť posudok o deviácii

Obžalovaný tréner bol vyzvaný obžalobou, aby sa podrobil ďalšiemu znaleckému posudku z oblasti psychiatrie, no ten to odmietol. Keďže neexistuje právna možnosť prinútiť obžalovaného k tomuto kroku a súd nenariadil vykonanie nového posudku, sudkyňa usúdila, že obžalovaný netrpí žiadnou deviáciou.

Tréner a jeho obhajoba predložili vlastný znalecký posudok, podľa ktorého je v poriadku, a tento posudok sudkyňa akceptovala. Ignorovaním pôvodného posudku znalca Drobu a zohľadnením posudku obhajoby tak sudkyňa dospela k záveru, že na psychike trénera nie je nič „prelomové“.

Vo svojom rozsudku sudkyňa Tóthová trénera oslobodila, opakovane spochybnila výpoveď Lucie a opierala sa o domnienky, ktoré nemali oporu vo vykonanom dokazovaní, najmä s ohľadom na znalecké posudky a spôsob, akým vyhodnocovala dôkazy. Tvrdenie, že poškodená „mohla konať pod tlakom“ nie je právne obhájiteľný argument pri odôvodnení rozsudku.

Súd nemôže takúto situáciu predpokladať, súd má vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu.

Argumenty súdu, že poškodená trpela zlým psychickým stavom v dobe, keď bola zneužívaná, a preto jej nemožno veriť pri výpovedi, sú skutočne zarážajúce.

Na druhej strane bolo súdne konanie v prípade Lucie poznačené viacerými porušeniami jej práv vrátane sekundárnej viktimizácie, nedostatočnej ochrany pred páchateľom a ignorovania odborných posudkov, podľa ktorých bola Lucia hodnoverná a obžalovaný, naopak, nebezpečný pre maloleté dievčatá. Tréner tak môže naďalej pokojne trénovať deti, ktoré sú jeho klientmi.

Tento rozsudok je neprávoplatný, pretože prokuratúra okamžite avizovala odvolanie, a tak bude v odvolacom konaní rozhodovať krajský súd.

Prokuratúra by mala vo svojom odvolaní spomenúť aj normy práva týkajúce sa obetí trestných činov, ak by náhodou sudcovia na odvolacom súde disponovali rovnakou odbornou erudíciou ako prvostupňový súd v tejto veci.