Tisíce dronov za mesiac. Ako Rusko stupňuje svoje vzdušné útoky

Ruské „rojové“ útoky spôsobujú ukrajinskej protivzdušnej obrane stále väčšie ťažkosti, použitie iránskych bezpilotných lietadiel Šáhid či ich ruských derivátov Geran-3 sa tiež od začiatku roka takmer zdvojnásobilo.

V súčasnosti je ťažké spočítať, koľkokrát od februára 2022 médiá po celom svete zverejnili správu typu „Rusi uskutočnili najväčší útok od začiatku vojny“. Počet dronov v týchto správach pritom rastie čoraz vyšším tempom. 

Len v tomto roku v „najväčšom“ útoku 23. februára vypustili Rusi 267 dronov, už 25. mája to bolo 298, o necelý mesiac neskôr 10. júna zase 315 dronov a ten 4. júla rátal neuveriteľných 539 dronov. Aj v noci na pondelok použila ruská armáda mimoriadne vysoký počet dronov typu Šáhid, a to 426. Útok z 9. júla bol zatiaľ posledným „rekordným“, Rusi v ňom použili 728 dronov.

Britský denník Financial Times (FT) tiež na základe analýzy otvorených zdrojov upozornil, že „počet zásahov dronov dosiahol najvyššiu úroveň od“ 24. februára 2022. Presnosť ich zásahov v tomto roku tiež stúpa, poznamenal denník s odvolaním sa na dáta ukrajinského letectva.

Kým v januári bola presnosť zásahov „šáhidov“ pod úrovňou piatich percent, v júni to už bolo 15 percent. To znamená, že z dvadsiatich dronov najmenej tri dokázateľne zasiahli svoj cieľ.

„Problém nie je v tom, že by sa protivzdušná obrana Ukrajiny zhoršovala. Namiesto toho vidíme, že nové taktiky rojenia a bezpilotné lietadlá teraz lietajú vo väčšej výške, [čo] ich robí účinnejšími,“ povedal pre FT Yasir Atalan z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie, ktorý zhromaždil súbor údajov o ruských vzdušných útokoch.

„Nárast množstva odpalov presycuje [ukrajinské] obranné systémy, čo zvyšuje mieru zásahov,“ dodal.

Rusi už vyrábajú vlastné Šáhidy

Ruskí vojenskí inžinieri tiež inovovali dizajn Šáhidov tak, aby lietali vyššou rýchlosťou a vo vyšších nadmorských výškach. Ukrajinská armáda totiž na ich zostreľovanie donedávna používala guľomety na nákladných vozidlách.

Hoci dizajn ostal v podstate bez zmien, typ Geraň [ide o názov kvetu, v slovenčine pakost, pozn. red.] je podľa analytikov FT schopný pri klesaní k cieľu dosiahnuť rýchlosť až 800 kilometrov na hodinu.

Sily Kyjeva sú tak nútené používať buď rakety protivzdušných systémov ako S-300, Patriot či KUB – ktoré sú však drahé –, prostriedky elektronického rušenia, ktoré majú pri dosahovanej výške letu obmedzenú schopnosť, alebo pomerne novú technológiu stíhacích dronov schopných zasiahnuť tie útočiace.

„Úspech dronov v posledných mesiacoch ukazuje, ako dokáže lacná masa prekonať aj sofistikovanú a vrstvenú protivzdušnú obranu, a ukázal schopnosť Moskvy rýchlo prispôsobiť bojové techniky, aby vyčerpala zdroje Kyjeva,“ podotkli FT.

Na zostreľovanie dronov používa Kyjev aj menšie protivzdušné kanóny, ako je systém Oerlikon GDF s dvojicou diel kalibru 35 milimetrov, ktorý vyrába nemecký koncern Rheinmetall.

Moskva prestáva používať rozptyl

Ako upozornili analytici, ruské sily zmenili taktiku nielen pri počte vystrelených dronov. Namiesto pôvodného spôsobu zahltenia celého ukrajinského vzdušného priestoru sa v súčasnosti sústredia na jedno miesto.

„Namiesto vypustenia 500 bezpilotných lietadiel po celej krajine ako kedysi sa ruské sily teraz zameriavajú na jedno alebo dve mestá naraz,“ povedal expert na vojenské drony z portálu Counteroffensive Pro Olexander Matvijenko.

Na margo „protidronových dronov“ vysvetlil, že na to, aby boli účinné, by museli dosiahnuť letovú hladinu najmenej šesť kilometrov a rýchlosť aspoň 200 kilometrov za hodinu. V takom prípade by však proti ruským rojom boli omnoho efektívnejšie ako protivzdušné kanóny či Patrioty – ktoré Kyjev používa predovšetkým proti balistickým a plochodrážnym raketám.

Britský maršal kráľovského letectva vo výslužbe Andrew Turner pre FT vysvetlil, že vývoj ukrajinských vzdušných technológií je typický pre „konštantnú súťaž“ medzi inováciami. Obranu pred vysokorýchlostnými dronmi tak považuje za nevyhnutnú a očakáva ju čoskoro.

„Je to neustály súboj a vývoj medzi opatreniami a protiopatreniami a proti-protiopatreniami,“ povedal. „Na Ukrajine sa takéto ‚rebríčkovanie‘ odohráva každých 14 dní, takže sa pohybuje veľkou rýchlosťou.“

Aj pre vojenské technológie platia pravidlá koevolúcie

Ak sa Turner nemýlil, do dvoch týždňov možno očakávať efektívnu obranu proti aktuálnej ruskej dronovej taktike. Pomer síl to však zmení len minimálne, keďže technológie oboch bojujúcich strán sa vyvíjajú približne rovnakou rýchlosťou.

Ako povedala Červená kráľovná Alici v krajine zázrakov: „Tu [v mojom kráľovstve] musíš bežať s vetrom o preteky, aby si zostala na tom istom mieste.“ Fráza je základom pre biologickú hypotézu Červenej kráľovnej, ktorá vysvetľuje adaptáciu druhov, z ktorých jeden loví ten druhý.

Rovnako ako sa spoločne vyvíjajú zajace a líšky či iné druhy – zatiaľ čo pomer ich „síl“ ostáva rovnaký –, aj vojenské technológie podliehajú tejto hypotéze. Vojna sa preto v dlhodobom horizonte nezrýchli v prospech jednej strany tým, že tá príde s novou technológiou či stratégiou.