Sú iba dve možnosti: obmedziť dôchodkový systém alebo znížiť náklady na fungovanie štátu

Vtedy by mal dôchodkový systém v bývalom Československu prejsť náročnou záťažovou skúškou. To je zhruba za 15 rokov, čo sa môže zdať ako dostatok času. Za 15 rokov sa toho môže skutočne veľmi veľa zmeniť. Realita je však oveľa krutejšia.

Vzhľadom na obrovské štátne deficity je téma dôchodkov otázkou, ktorú treba riešiť prakticky už dnes. Dobrým príkladom je Francúzsko, ktoré má navyše jednu z najlepších demografických situácií v Európe. Ani to však nestačí.

Kedykoľvek sa hovorí o dôchodkoch a štátnych dlhoch, treba pripomenúť nepríjemnú pravdu: štátny dlh nie je nič iné ako odložené dane, ktoré nakoniec zaplatia daňoví poplatníci. Často počúvame námietku z ľavicového spektra, že na vyriešenie problému dlhu stačí zaistiť dostatočný rast HDP. Je pravdou, že pri silnom raste HDP pomer dlhu klesá.

Európa však má veľmi negatívne vyhliadky pokiaľ ide o rast HDP. Z dôvodu starnutia populácie sa nemôže spoliehať na rast ťahaný domácou spotrebou, a navyše technologické inovácie, najmä v oblasti umelej inteligencie, sa odohrávajú prevažne mimo európskeho kontinentu.

Štátny dlh a deficit verejných financií možno vyriešiť iba transformáciou štruktúry štátneho rozpočtu. Iná cesta neexistuje. Práve o to sa pokúsila francúzska vláda pod vedením Francoisa Bayroua.

Premiér krajiny galského kohúta 15. júla 2025 oznámil plán na zníženie deficitu verejných financií o 43,8 miliardy eur, aby v roku 2026 dosiahol úroveň 4,6 percenta HDP. Dôvodom je francúzsky štátny dlh, ktorý presahuje 3,3 bilióna eur. Ako uviedol Bayrou, každú sekundu rastie štátny dlh o 5-tisíc eur. S týmto tvrdením možno súhlasiť – štátny dlh treba riešiť, a to čo najskôr.

Symbolická obeť

Francois Bayrou sa ukázal ako výnimočne zdatný politický komunikátor. Oznamovať úspory nie je nikdy ľahké. Hlavným mottom jeho úsporného balíčka bolo, že si „celé Francúzsko musí utiahnuť opasky“. Tento princíp najlepšie vystihovalo zrušenie dvoch štátnych sviatkov: Veľkonočného pondelka a výročia konca druhej svetovej vojny 8. mája.

V našom prostredí je menej známe, že Bayrou je praktizujúci katolík spätý so spoločenstvom Béatitudes. Zrušenie Veľkonočného pondelka odôvodnil tým, že z kresťanského hľadiska nie je tento deň slávnosťou, ale súčasťou veľkonočného oktávu. Z liturgického pohľadu jeho krok dáva zmysel, z ekonomického však nie.

Podľa plánu francúzskej vlády by zrušenie týchto sviatkov malo priniesť do štátnej pokladnice 4,2 miliardy eur. Realistickejšie odhady hovoria o troch miliardách eur, skeptici uvádzajú ešte nižšie čísla.

Aj keby prínos dosiahol hornú hranicu, vzhľadom na odhadovaný deficit 139 miliárd eur, ide o kvapku v mori. Prečo sa teda Bayrou rozhodol pre tento krok? Dôvod je marketingový. O zrušení sviatkov sa diskutuje najviac, čo prehlušilo zvyšok opatrení. Týmto spôsobom premiér úspešne odviedol pozornosť od hlavného obsahu svojho oznámenia.

Pravé riešenie sa volá Biely rok

Kde teda chce francúzsky premiér nájsť hlavné úspory? Jadrom balíčka opatrení je takzvaný „biely rok“, teda rok, keď francúzska vláda nevalorizuje dôchodky ani sociálne dávky podľa inflácie. Tie zostanú na úrovni tohto roku. Rovnako sa nezvýši hranica oslobodenia od dane z príjmov. Ľudia s nízkymi príjmami tak budúci rok môžu čeliť povinnosti platiť daň z príjmov, čo pre nich môže byť značnou záťažou.

Bohatší dôchodcovia sa budú musieť pripraviť na zníženie daňovej úľavy. Doteraz platila desaťpercentná daňová úľava pre dôchodky nižšie ako 2 200 eur mesačne. Po novom sa bude vzťahovať iba na dôchodky do 2-tisíc eur mesačne. V praxi to znamená, že dôchodca žijúci sám s ročnou penziou 25-tisíc eur zaplatí na daniach 948 eur namiesto doterajších 869 eur.

Pre Stredoeurópanov môžu tieto čísla pôsobiť prehnane vysoké, ale je potrebné ich zasadiť do kontextu. Francúzski dôchodcovia tvoria privilegovanú skupinu. Priemerný dôchodok sa odhaduje na približne 2 200 eur mesačne, čo je len o 60 eur menej ako priemerná mzda. Tento fakt spolu s demografickou situáciou robí francúzsky dôchodkový systém neudržateľným.

Zároveň však najlacnejšie miesta v domovoch pre seniorov stoja okolo 2-tisíc eur mesačne, pričom väčšina zariadení je podstatne drahšia. Ani vysoký dôchodok teda nezaručuje bezproblémový vek.

Bayrouov plán je ďalším pokusom o dôchodkovú reformu, ktorá však skutočné problémy nerieši, iba ich odďaľuje.

Veľké dôchodky sú minulosťou. Ako ukazuje úvodný problém, nejde o otázku, ktorá sa bude riešiť o 15 rokov – rieši sa už teraz. Smutnou pravdou je, že ani táto reforma problém nevyrieši, iba ho odsúva. O rok či dva sa bude znova hľadať spôsob, ako dôchodkový systém odľahčiť.

Väčšina zadlžených štátov má len dve možnosti, ako riešiť svoj dlh: obmedziť dve najväčšie rozpočtové položky – dôchodkový systém a náklady na fungovanie štátu. Súčasný systém však robí všetko pre to, aby k obmedzeniu nákladov na štátny aparát nedošlo.

Znížiť tieto náklady je mimoriadne náročná úloha. Bayrou navrhol, že nenahradí 3-tisíc pozícií štátnych zamestnancov, ktorí tento rok odchádzajú do dôchodku. Vzhľadom na to, že francúzsky štát zamestnáva 6,1 milióna ľudí, je tento krok výrazne symbolický a nepredstavuje reálnu úsporu.

Kým sa nezmení prístup politikov, problém štátneho dlhu sa nevyrieši. Všetky súčasné snahy sú iba odkladaním skutočného riešenia. Situácia sa stane kritickou a pravdepodobne sa môže vyriešiť buď novou vlnou vysokej inflácie, alebo menovou reformou.