Fajčenie ako luxus. Cena škatuľky môže vzrásť o dve eurá, daň pôjde aj do Bruselu

Slovensko patrí v rámci Európskej únie medzi krajiny s vyšším podielom fajčiarov. V európskej dvadsaťsedmičke fajčí podľa dát Eurostatu v priemere 19 percent obyvateľov nad 15 rokov, na Slovensku je to 22,6 percenta, pričom u nás sú od nikotínu závislí prevažne muži. V rámci stredoeurópskeho regiónu však nie sme nadpriemerní fajčiari. Dane z tabaku rastú, výnosy nie.

Spotrebná daň z tabaku sa na Slovensku zvyšuje každoročne od roku 2021. Vtedy vstúpil do platnosti trojročný cyklus postupného zvyšovania sadzieb dane z cigariet, ktorý viedol k výraznému nárastu minimálnej spotrebnej dane až na úroveň 148 eur za tisíc kusov.

V roku 2024 sa navyše sadzby zvýšili aj na takzvané moderné nikotínové výrobky, ako sú elektronické cigarety, zahriaty tabak a nikotínové vrecúška. Ceny väčšiny výrobkov narástli v priemere o jedno až 1,50 eura za balenie.

Štatistický úrad eviduje za posledné štyri roky kumulatívny nárast cien v tejto kategórii o 37 percent.

Napriek tomu štát na dani z tabaku nevyberá toľko, ako si naplánoval. Vlani mu k plánovanému výnosu z tejto dane chýbalo 22 miliónov eur, za rok 2023 to bolo dokonca mínus 30 miliónov eur. Ministerstvo financií ako dôvod uvádza pokles legálnej spotreby a rastúci cezhraničný nákup.

Brusel chce časť dane, členské štáty budú platiť

Európska komisia navrhla v júni v rámci kreovania nového sedemročného rozpočtu od roku 2028 aj tri nové únijné dane na elektroodpad, veľké spoločnosti a tabakové výrobky. Cieľom je vygenerovať 25 až 30 miliárd eur ročne, ktoré majú smerovať najmä na splatenie spoločného dlhu EÚ, ktorý sa použil na financovanie jej obnovy po pandémii COVID-19. Teda napríklad aj na nákup extrémne prebytočného množstva zakontrahovaných vakcín, z ktorých sa už veľké množstvo muselo po exspirácii zlikvidovať.

Pokiaľ ide o návrh novej podoby smernice o spotrebnej dani z tabaku, okrem zvýšenia minimálnych sadzieb by členské štáty mali po novom odvádzať 15 percent z výnosov tejto dane priamo do eurorozpočtu.

Zároveň sa rozširuje záber právnej normy – zahŕňa už aj produkty, ktoré boli doteraz zdanené miernejšie alebo vôbec, ako napríklad zahriaty tabak či nikotínové sáčky. Komisia odhaduje, že po týchto krokoch by mala stúpnuť cena škatuľky cigariet o jedno až dve eurá. V porovnaní s dnešnými cenami by sa mala od roku 2028 pohybovať až na úrovni osem eur. Pri vyfajčení jednej škatuľky denne ide o zhruba až 240 eur mesačne, čo je asi 2 900 eur ročne.

Český ekonóm Štěpán Křeček pripomína, že podobné regulačné opatrenia viedli v minulosti za riekou Moravou k tomu, že každá piata cigareta na trhu pochádzala z nelegálneho zdroja.

Na Slovensku zatiaľ podľa odhadov medzinárodnej správy KPMG Project SUN pochádza približne 4 až 6 percent cigariet z nelegálnych kanálov. Pašovanie z Poľska či Ukrajiny, ale aj výroba falzifikátov priamo v regióne, sú čoraz častejším javom.

Politický odpor silnie. Výhrady majú najmä menšie krajiny

Proti návrhu Európskej komisie sa postavili viaceré štáty, najmä tie s nižšími príjmami obyvateľstva a slabšou kúpyschopnosťou, asi najmä preto, že výraznejšie fajčia sociálne slabšie skupiny ľudí. Maďarsko, Rumunsko či Grécko upozorňujú, že vyššie sadzby dane môžu mať na ich obyvateľstvo likvidačný vplyv.

Kritici navyše varujú aj pred stratou suverenity v oblasti daňovej politiky. Ak sa smernica schváli v predloženej podobe, o výške odvodu z dane by rozhodovala Európska komisia, nie národné parlamenty. Podľa niektorých analytikov by mohlo ísť o precedens, ktorý otvorí dvere k ďalšiemu prenášaniu daňových právomocí na Brusel.

Odborníci varujú pred rýchlym zdražovaním

Výskumný pracovník Martin Hudcovský z Ekonomického ústavu SAV upozorňuje, že náhle skokové zdražovanie cigariet môže mať negatívne dôsledky pre legálny trh. „Zmysel má iba systematické a predvídateľné zvyšovanie dane, ideálne raz ročne podľa vopred stanoveného kľúča, ako to robí napríklad Nový Zéland,“ uviedol v relácii Ekonomika:24 na STVR.

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy zasa tvrdí, že výnosy z tabakovej dane by mali byť viazané na prevenciu. Podľa neho je nevyhnutné posilniť zdravotnú výchovu a podporiť účasť na preventívnych programoch, predovšetkým v menej rozvinutých regiónoch.

Zdravotnícke štatistiky za rok 2022 totiž hovoria o viac než 5-tisíc prípadoch diagnostikovanej rakoviny pľúc a stovkách prípadov rakoviny hrtana. Až 85 percent týchto diagnóz má súvis s fajčením. Úrad verejného zdravotníctva upozorňuje, že tabak je spolu s alkoholom a nízkou pohybovou aktivitou hlavnou príčinou chronických ochorení a predčasných úmrtí.