Vyššie odvody aj bez vyššieho príjmu. Štát si od budúceho roka opäť vezme od živnostníkov viac

Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ako sú napríklad živnostníci, si musia zdravotné a sociálne odvody platiť sami. A na rozdiel od zamestnancov, za ktorých tieto povinnosti plní zamestnávateľ, sú podnikatelia sami zodpovední aj za to, aby si účty vyplývajúce z legislatívy splnili v správnej výške a v určenej lehote.

Istou výhodou pri živnostníkoch je, že výška odvodov do Sociálnej poisťovne sa im môže vypočítať až na základe príjmov. Preto ich spravidla začínajú platiť najskôr v druhom roku podnikania. Môžu tak však urobiť aj skôr, ak sa prihlásia ako dobrovoľní platcovia. To im následne zabezpečí nárok na sociálne dávky.

V praxi sa častejšie vidí skôr odklad podania daňových priznaní, pretože predĺženie tejto lehoty natiahne aj čas, kým povinnosť platenia odvodov vznikne. Tí, ktorí túto možnosť využijú a svoje príjmy a výdavky oznámia štátu namiesto k 31. marcu až o tri mesiace neskôr, začnú odvody do Sociálnej poisťovne platiť v októbri.

Inak je to pri platení zdravotných odvodov. Tie je každý živnostník povinný platiť od začiatku podnikania, respektíve inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá sa za podnikanie nepovažuje, a to bez ohľadu na výšku príjmu. Znamená to, že neexistuje minimálna hranica, pod ktorú by sa nemuseli platiť.

Povinné odvody zaviedli pred desiatimi rokmi

Zavedenie minimálnych odvodov pre živnostníkov predstavovalo jeden z kľúčových krokov v budovaní stabilného a predvídateľného systému verejného poistenia na Slovensku. Hlavný cieľ bol jasný – zabezpečiť, aby aj osoby s nízkymi alebo nepravidelnými príjmami prispievali do systému, a to aspoň minimálnou, zákonom stanovenou sumou.

Sledovalo sa tým nielen zabezpečenie udržateľnosti dôchodkového systému, ale aj zlepšenie financovania základnej zdravotnej starostlivosti či posilnenie rovnosti medzi jednotlivými kategóriami poistencov – najmä medzi zamestnancami a SZČO.

Základy tejto koncepcie siahajú ešte do roku 2004. Vtedy uzreli svetlo sveta zákony o sociálnom poistení a zdravotnom poistení. Hoci tieto právne normy definovali takzvané minimálne vymeriavacie základy, ich praktický dosah bol spočiatku obmedzený.

Až od roku 2009 došlo k pravidelnej valorizácii minimálnych základov na základe vývoja priemernej mzdy v národnom hospodárstve, čo zabezpečilo ich väčšiu dynamiku a reálnosť. No a zlomovým bodom sa stal 1. júl 2015.

Vtedy začal fungovať systém, podľa ktorého je každá SZČO povinná odvádzať minimálne poistné, pričom výnimku nemá ani v prípade nízkych alebo sezónnych príjmov. Výška týchto odvodov sa odvtedy každoročne aktualizuje a odvíja sa od 50 percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov, čo zabezpečuje automatickú indexáciu v súlade s vývojom ekonomiky.

Čo treba vedieť pre rok 2026

Pre rok 2026 platí, že ak SZČO podá daňové priznanie za rok 2025 do 31. marca a jej príjem presiahol 9 144 eur, začne platiť sociálne odvody už od 1. júla 2026. Ak využije predĺženú lehotu na podanie priznania, platiť odvody začne až do 1. októbra 2026.

Ak zároveň pracuje ako zamestnanec, poberá nemocenské dávky alebo je poistencom štátu (napríklad dôchodca), môže sa výška preddavku znížiť, v niektorých prípadoch padá až na nulu. Zdravotné poistné sa však musí doplatiť v rámci ročného zúčtovania podľa reálneho príjmu.

Po podaní daňového priznania sa vykonáva ročné zúčtovanie poistného, pri ktorom sa porovnajú zaplatené preddavky so skutočnou povinnosťou. Výsledkom môže byť doplatok, preplatok alebo vyrovnanie.

A tí, ktorí podnikáte, ste si už s najväčšou pravdepodobnosťou tento dokument našli v aplikácii od vašej zdravotnej poisťovne či v pošte.

Povinné sociálne poistenie pozostáva z:

• nemocenského poistenia (4,4 percenta),

• starobného poistenia (18 percent),

• invalidného poistenia (6 percent),

• príspevku do rezervného fondu solidarity (4,75 percenta).

Pre stanovenie novej výšky odvodov je nutné poznať minimálny vymeriavací základ. Ten pre rok 2026 predstavuje 762 eur. Ide o polovicu priemernej mzdy spred dvoch rokov, teda z vlaňajška, ktorá bola oznámená Štatistickým úradom SR vo výške 1 524 eur.

Práve z minimálneho vymeriavacieho základu sa počítajú aj minimálne odvody:

• sociálne poistenie: 252,59 eura mesačne (33,15 percenta)

• zdravotné poistenie: 114,30 eura mesačne (15 percent)

Výnimku majú osoby so zdravotným postihnutím, ktoré polovicu ušetria pri platení zdravotky. Suma na budúci roku pre túto kategóriu poistencov bude 57,15 eura mesačne (7,5 percenta).

Čo sa týka sociálneho poistenia, maximálny vymeriavací základ je tu stanovený ako 11-násobok priemernej mzdy, teda 16 764 eur. Zaujímavosťou je, že zdravotné poistenie takéto maximum stanovené nemá – odvody tak môžu stúpať podľa výšky príjmov bez obmedzenia.

Živnostník si siahne hlbšie do vrecka

Sociálna poisťovňa uvádza, že vlani priemerne mesačne platilo poistné na starobné dôchodkové poistenie 210  922 živnostníkov a SZČO. Z toho 167 558 osôb, čiže približne 80 percent, platilo minimálne odvody. Zvýšenie v budúcom roku sa dotkne práve ich.

Bežné SZČO platia v tomto roku odvody vo výške 344,27 eura (237,02 + 107,25), o niečo menej tie so zdravotným postihnutím – 290,64 eura (237,02 + 53,62).

Od januára roku 2026 to bude o 22,62 eura, respektíve o 19,10 eura viac. Odvody sú podnikatelia povinní uhradiť vždy do 8. v nasledujúcom mesiaci, v tomto prípade na to majú čas do 10. februára. Sumy, ktoré musia poslať obom poisťovniam, stúpnu dovedna na 366,89 eura, respektíve 309,74 eura.

Pamätať treba aj na to, že od 1. apríla 2025 platí povinnosť mať zriadený podnikateľský účet v prípade bezhotovostných platieb, čo súvisí s novou transakčnou daňou. Tá sa vám však z prevodov, ktorými z účtu zaplatíte za odvody, nezrazí, pretože platenie poistného je vo výnimkách tejto taxy.