Dostane dôchodok niekto, kto nikdy nepracoval? O penziách kolujú fámy a polopravdy

Dôchodky sú neutíchajúcou témou. Samozrejme, gro diskusií o nich sa spája skôr s tým, či na nich štát stále bude mať a budú aj rovnako štedré. Či a koľko musíte odpracovať, aby ste získali aspoň minimálny dôchodok, sa síce dozviete z viacerých relevantných zdrojov, no vo verejných diskusiách, predovšetkým na sociálnych sieťach, sa to hemží nepresnosťami.

K najčastejším zo zavádzajúcich tvrdení pripravila Sociálna poisťovňa stručné vysvetlenia.

Jedenásť najčastejších mýtov o dôchodkoch

• Dôchodok mi Sociálna poisťovňa vyráta z odvodov z mojich príjmov za posledných 10 rokov pred dôchodkom.

Takéto tvrdenie nie je správne. Pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok inštitúcia zohľadňuje celé obdobie dôchodkového poistenia počas aktívneho pracovného života poistenca. Vo väčšine prípadov ide o obdobie evidované od roku 1984, teda odkedy sú k dispozícii spoľahlivé údaje o vymeriavacích základoch zo zamestnania.

• Tí, ktorí celý život nepracovali, majú dôchodok. Je to nespravodlivé. Ja som pracoval, a mám ho nízky.

Nie je to tak. Na vznik nároku na starobný dôchodok je nevyhnutné splniť podmienku minimálnej doby dôchodkového poistenia, ktorá v súčasnosti predstavuje 15 rokov. Je však dôležité uvedomiť si, že pri takto nízkom počte odpracovaných rokov bude aj výška dôchodku zvyčajne nízka.

Platí pritom zásada, že čím dlhšie trvá dôchodkové poistenie a čím vyšší je vymeriavací základ (teda hrubá mzda, z ktorej sa odvádza poistné), tým vyššia bude aj výsledná starobná renta.

Zákonom stanovené obdobie dôchodkového poistenia je nevyhnutné nielen na jej priznanie, ale aj na získanie nároku na ďalšie dôchodkové dávky. Celý systém sociálneho poistenia je postavený na princípoch zásluhovosti, individuálnej zodpovednosti a osobnej účasti poistenca.

• Stačí mi odpracovať 15 rokov a od štátu (Sociálnej poisťovne) získam nárok aspoň na minimálny dôchodok.

Ani toto vyjadrenie nie je fakt. Na získanie nároku na minimálny dôchodok totiž nestačí len 15 rokov dôchodkového poistenia. Zákon vyžaduje, aby poistenec získal minimálne 30 rokov takzvaného kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.

Ide o presne vymedzené obdobia, ktoré sa započítavajú na účely priznania minimálneho dôchodku. Nie každé obdobie, ktoré sa inak hodnotí na účely dôchodkového poistenia, sa automaticky zarátava aj do kvalifikovaného obdobia pre minimálny dôchodok.

Z tohto dôvodu spomínaných „15 odpracovaných rokov“ nie je postačujúcich.

• Sused v rovnakom veku, ktorý v rovnakej firme na rovnakej pozícii odpracoval rovnaký počet rokov ako ja, má dôchodok vyšší. Je to nespravodlivé.

Ani toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Výška starobného dôchodku sa určuje individuálne na základe viacerých faktorov. Do obdobia dôchodkového poistenia sa napríklad nezapočítava čas nezamestnanosti po roku 2003, pokiaľ si poistenec toto obdobie dodatočne neuhradí.

Výpočet dôchodku ovplyvňuje aj obdobie rodičovskej dovolenky či práceneschopnosti, keď poistné býva platené z nižšieho vymeriavacieho základu.

Na výslednú sumu dôchodku má vplyv predovšetkým dĺžka obdobia dôchodkového poistenia, výška hrubých zárobkov počas aktívneho pracovného života, účasť v druhom pilieri (v takom prípade sa dôchodok zo Sociálnej poisťovne úmerne znižuje), ako aj skutočnosť, či poistenec pracoval a platil poistné aj po vzniku nároku na dôchodok – v takom prípade sa dôchodok zvyšuje.

Všetky tieto okolnosti Sociálna poisťovňa posudzuje individuálne v rámci konania o priznaní dôchodku konkrétnemu poistencovi.

• Ak som nezamestnaný a zaevidovaný na úrade práce, toto obdobie sa mi započítava do dôchodku.

Už viac ako 20 rokov to je inak. Obdobie evidencie na úrade práce sa po 31. decembri 2003 už nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto sa na účely výpočtu dôchodku nezohľadňuje. Štát za nezamestnaných občanov v evidencii úradu práce platí len zdravotné poistenie, nie dôchodkové.

Tip: Ak si občan želá, aby sa toto obdobie do dôchodku započítalo, má možnosť si ho dodatočne uhradiť ako dobrovoľne poistená osoba.

V období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003 sa na dôchodkové účely započítava len tá časť evidencie v nezamestnanosti, počas ktorej uchádzač o prácu poberal aj podporu. Obdobie evidencie bez jej vyplácania sa v tomto časovom rámci nevezme do úvahy.

Naopak, ak bol poistenec evidovaný ako nezamestnaný pred 1. januárom 2001, v tomto prípade sa doba jeho evidencie na účely dôchodkového poistenia hodnotí v plnom rozsahu.

• Poberateľovi predčasného starobného dôchodku, keď dovŕši dôchodkový vek, sa vrátia stiahnuté percentá z dôchodku.

Nič také sa nerealizuje. Po dovŕšení dôchodkového veku sa poberateľovi predčasného starobného dôchodku výška jeho dôchodku neprepočítava. Zmení sa len jeho označenie – z „predčasného starobného dôchodcu“ sa stáva „starobným“.

Výška jeho penzie však zostáva nezmenená. V nasledujúcich rokoch sa každoročne valorizuje podľa zákonom stanovených pravidiel, pričom valorizácia je automatická, a teda bez žiadosti.

Navýšenie renty formou vrátenia zrážaných percent sa robí len v prípade, keď poberateľ predčasného dôchodku mal výplatu dôchodku zastavenú z dôvodu vzniku povinného dôchodkového poistenia – teda ak sa počas tohto obdobia opätovne zamestnal.

Ak penzia nebola vyplácaná nepretržite od jej priznania až do dovŕšenia dôchodkového veku, po jeho dosiahnutí sa jej suma zvýši o percentá za každých začatých 30 dní, počas ktorých nárok na jeho výplatu netrval.

• Poberateľ predčasného starobného dôchodku, keď dovŕši dôchodkový vek, dostane nové rozhodnutie.

Ani tento výrok neobstojí. Čakali by ste márne. Po dovŕšení dôchodkového veku Sociálna poisťovňa nevydáva osobitné rozhodnutie o zmene dôchodku. Dátum dovŕšenia dôchodkového veku je už uvedený v pôvodnom rozhodnutí o priznaní predčasnej penzie.

K zmene dochádza automaticky – predčasný starobný dôchodok sa v deň dovŕšenia dôchodkového veku považuje za starobný dôchodok. Výška dôchodku sa týmto prechodom nemení.

• Invalidný dôchodca už nesmie pracovať.

Smie. Ak to zdravotný stav poberateľa invalidného dôchodku umožňuje, môže vykonávať pracovnú činnosť bez obmedzení – bez ohľadu na druh pracovnoprávneho vzťahu, počet odpracovaných hodín či výšku dosahovaného zárobku. Platná legislatíva mu neukladá v tomto smere žiadne obmedzenia.

• Sirota nesmie pracovať.

Ani táto informácia nie je pravdivá. Nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa, a to bez ohľadu na to, či popri štúdiu alebo v inom režime pracuje. Výkon zárobkovej činnosti – bez ohľadu na formu pracovnoprávneho vzťahu – nemá vplyv ani na nárok, ani na výšku vyplácaného sirotského dôchodku.

Rozhodujúce totiž je, či ide o nezaopatrené dieťa v zmysle zákona.

• Sirota, keď sa vydá, porodí dieťa alebo sa odsťahuje od rodiča, nemá nárok na sirotský dôchodok.

Nie je to tak. Uzatvorenie manželstva, založenie vlastnej domácnosti ani zmena miesta bývania nemajú vplyv na nárok či výplatu sirotského dôchodku. Rozhodujúcim kritériom ostáva, či ide o nezaopatrené dieťa.

Nárok na sirotský dôchodok preto nezaniká ani v prípade, že sa poberateľ ožení alebo vydá, že žena porodí dieťa, prípadne sa presťahuje do inej domácnosti – pokiaľ je naďalej považovaný za nezaopatrené dieťa v zmysle zákona.

• Dôchodky sa vyplácajú pozadu ako mzda, teda napríklad za január dostanem dôchodok vo februári.

Nie je to pravda. Dôchodkové dávky sa zo Sociálnej poisťovne vyplácajú vopred, v pravidelných mesačných intervaloch. Konkrétny dátum výplaty stanovuje inštitúcia pre každého dôchodcu individuálne.

Znamená to, že rentu vám poukážu už v kalendárnom mesiaci, za ktorý vám patrí – napríklad pri výplatnom termíne 4. dňa v mesiaci je vyplatená 4. januára ako preddavok na januárový dôchodok.

Pokiaľ potrebujete získať promptnú a správnu odpoveď na váš problém, predtým, ako začnete googliť, sa obráťte s požiadavkou radšej priamo na spoľahlivý zdroj. Sociálna poisťovňa dodáva, že podrobnejšie informácie si každý poistenec môže zistiť buď osobne, ale i telefonicky či online cez kontaktný webový formulár.