Fico zrejme mieri do Bieleho domu pre jadrový megaprojekt. Súvisí to aj s opatreniami Bruselu?

Partnerom má byť americká firma Westinghouse a predpokladaná investícia sa odhaduje na 13 až 15 miliárd eur, čo by z projektu urobilo najväčšiu investíciu v histórii Slovenska.

Správu ako prvý priniesol maďarský investigatívny novinár Szabolcs Panyi, uvádza Denník N. Fico by sa mohol stretnúť aj s Donaldom Trumpom, a to v čase, keď sa medzi USA a EÚ črtá colný konflikt. Ten by mohol Slovensko výrazne zasiahnuť pre dominantné postavenie automobilového priemyslu.

Opozičný poslanec Juraj Krúpa (SaS) tvrdí, že Fico sa týmto spôsobom snaží získať priazeň Trumpa. Úrad vlády zatiaľ informácie o ceste nepotvrdil.

Fico: je to vyštrnganá dohoda

O tom, že sa Slovensko blíži k uzavretiu medzivládnej dohody so Spojenými štátmi americkými o výstavbe nového jadrového zdroja, informoval premiér Fico v polovici júna po stretnutí s ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou. Podľa jeho slov sa už len čaká na záverečné stanovisko USA.

„Z našej strany je táto dohoda už vyštrnganá, prepáčte tento expresívny výraz, a čakáme na posledné stanovisko Spojených štátov amerických. Pokiaľ k tomuto stanovisku dôjde, môžeme pristúpiť k podpisu medzivládnej dohody, ktorá by smerovala k tomu, že nový jadrový zdroj - na území atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach - by postavila americká spoločnosť Westinghouse,“ priblížil 17. júna Fico.

Avizoval, že pôjde o obrovskú investíciu. „Bavíme sa o novom zdroji o výkone 1 250 megawattov (MW), čo je obrovský zdroj v porovnaní s našimi reaktormi, ktoré sú vo výkone okolo 440 MW,“ vyčíslil premiér.

Pre súčasnú vládu je to veľmi dôležitá téma a Slovensko musí byť sebestačné vo výrobe elektrickej energie, podčiarkol Fico. „Sme krajina, ktorá je vzorom pre svet, pretože dnes už na Slovensku funguje päť reaktorov, chceme naštartovať šiesty, v krátkom čase, každý má výkon okolo 440 MW. Budeme krajina, ktorá bude vyrábať absolútnu väčšinu vlastnej elektriny predovšetkým z jadra,“ zdôraznil premiér.

O problematike jadra sa 25. júna na samite NATO v Haagu rozprával aj prezident Peter Pellegrini so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. Informoval ho, že Slovensko je na prahu finálneho rozhodnutia o výstavbe nového jadrového zdroja.

Súčasne zdôraznil, že by sme na tomto projekte mali záujem spolupracovať so Spojenými štátmi a spoločnosťou Westinghouse. Trump podľa Pellegriniho túto správu prijal veľmi pozitívne a povedal, že v rokovaniach treba pokračovať, keďže americká strana má o túto spoluprácu veľký záujem.

Americká strana už biznis schválila

Americká vláda už schválila medzinárodnú dohodu o spolupráci so Slovenskom v oblasti jadrovej energetiky. „Ide o ďalší krok smerom k možnej dohode s americkou spoločnosťou Westinghouse o výstavbe nového veľkého jadrového zdroja v lokalite Jaslovských Bohuníc,“ konštatovala v nedeľu 20. júla v televízii TA3 šéfka rezortu hospodárstva Saková.

Aktuálne sa podľa jej slov čaká na Európsku komisiu, ktorá skúma, či je dohoda v súlade s nariadeniami EÚ. „Odpoveď očakávame do konca júla,“ povedala ministerka s dôvetkom, že na celý následný proces obstarávania by mala dohliadať Európska komisia, aby nedošlo k porušeniu zákona.

S tým, že Slovensko nový jadrový zdroj potrebuje, súhlasil aj poslanec Marián Viskupič (SaS). Vyhlásil však, že tento proces sa rozbehol ešte počas predchádzajúcich vlád súčasnej opozície.

Saková obhajovala rozhodnutie nevypísať na nový jadrový zdroj tender s tým, že v iných krajinách, ktoré šli touto cestou, trvalo vyhodnotenie verejnej súťaže aj štyri roky. „Ale vy nie ste nad zákonom,“ reagoval Viskupič s tým, že vláda sa nesmie svojvoľne rozhodnúť nevyhlásiť na takú veľkú investíciu verejnú súťaž.

EÚ pripravuje zoznam obmedzení pre americké firmy

Rýchlosť zorganizovania návštevy Fica v Spojených štátoch by mohla súvisieť aj s aktivitou Európskej komisie. Ako minulý týždeň uviedli dvaja európski diplomati, ktorí si neželajú byť menovaní, Komisia pripravuje zoznam navrhovaných obmedzení pre americké spoločnosti, ktoré poskytujú služby, vrátane technologických gigantov. A to v prípade, že Brusel nedosiahne obchodnú dohodu s USA.

Americký prezident Donald Trump totiž začiatkom tohto mesiaca prekvapil Európsku úniu hrozbou uvalenia ciel vo výške 30 percent napriek mesiacom rokovaní.

Ak sa obom stranám nepodarí dosiahnuť dohodu do 1. augusta (z EÚ znejú hlasy, že by bola spokojná s 10-percentným clom), Brusel upozornil, že nebude mať inú možnosť, ako pristúpiť k odvete za Trumpove vysoké clá, ktoré škodia ekonomike. Komisia už vypracovala dva zoznamy amerického tovaru, na ktorý sa zameria. Okrem toho pracuje aj na zozname amerických služieb, vrátane finančných, na ktoré by mohla uvaliť obmedzenia, napríklad v oblasti verejného obstarávania, uviedli spomínaní diplomati EÚ.

Mohlo by to znamenať aj vylúčenie určitých dodávateľov, povedal jeden diplomat, čo by sa mohlo týkať aj investície amerického Westinghouse v Jaslovských Bohuniciach. Upozornil však, že Komisia zatiaľ žiadny zoznam nepredložila členským štátom EÚ.

Akékoľvek opatrenia v oblasti služieb by boli doplnkom k dvom súborom odvetných ciel na tovar z USA – jeden predložený minulý týždeň v hodnote 72 miliárd eur a druhý v hodnote 21 miliárd eur, ktorý bol vypracovaný už na jar v reakcii na americké clá na oceľ a hliník.

Podľa jedného z diplomatov by EÚ mohla odvetné opatrenia zaviesť postupne, najprv zasiahnuť Spojené štáty menším, potom väčším balíkom ciel na tovar predtým, ako by k nim potenciálne pridala aj služby. Druhý diplomat dodal, že Brusel nebude mať inú možnosť, ako reagovať „rázne“.

Väčšina členských štátov EÚ chce ponechať všetky možnosti otvorené a podporila snahu Komisie pokúsiť sa ešte raz o dohodu pred prijatím odvetných opatrení.

(denník n, tasr, lipa, red.)