Pellegrini a Danko si už okolo krku nepadnú. O čo ide šéfovi SNS?

Vzťahy medzi Pellegrinim a lídrom SNS Dankom sú dlhodobo zlé. Možno ich označiť aj za veľmi chladné. Dobré neboli ani v časoch, keď Pellegrini vystriedal Roberta Fica na poste premiéra po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice vo volebnom období 2016 až 2020. Tento komplikovaný vzťah pokračoval tiež po vzniku súčasnej vlády.

Špeciálnou kapitolou boli prezidentské voľby. Počas kampane Danko zachádzal voči Pellegrinimu aj do osobnej roviny. Nakoniec však pod tlakom okolností Pellegrinho pred druhým kolom volieb podporil. Záležalo mu na tom, aby sa hlavou štátu nestal Ivan Korčok, ktorý dnes robí politiku vo farbách opozičného Progresívneho Slovenska (PS).

Po zvolení Pellegriniho na čelo štátu nasledoval spor medzi SNS a Hlasom o post predsedu parlamentu, ktorý chcel Danko obsadiť. Potom prišla kríza v koalícii, SNS sa v parlamente oslabila o skupinu okolo Rudolfa Huliaka. Danko za tým videl záujem prezidenta a možnú úradnícku vládu, čo Pellegrini odmietol. Pred júnovým samitom NATO sa Danko opäť ozval. „Radil“ Pellegrinimu, aby nesúhlasil s navýšením výdavkov na armádu. Prezident pritom na samite NATO neurobil nič, na čom by nebol dohodnutý s premiérom Ficom a ministrom obrany Robertom Kaliňákom.

Nikdy viac Pellegrini

Ostrú kritiku adresoval šéf SNS prezidentovi po tom, čo sa objavil na kamerách, ako si preberá vojenský výstroj a nastupuje na výcvik v Národných obranných silách. Najskôr ho vyzval na návrat do Prezidentského paláca, aby si plnil svoje povinnosti a prestal so „šaškovaním“.

Pellegrini odpovedal zosmiešňujúcim videom, v ktorom Dankovi odporúčal, aby sa ako „kapitán“ prihlásil do najbližšieho kurzu obranných síl. Pripomenul mu tým kauzu povýšenia do hodnosti kapitána a bozkávanie vojenských výložiek. Hra na odkazy pokračovala ďalej. Danko varoval Pellegriniho, aby si so samopalom neublížil a pripomenul mu možné vyhýbanie sa vojenskej službe v minulosti. „Ja som na rozdiel od teba nevyhľadával lekárov, aby som mal možno modrú knižku,“ poznamenal šéf SNS s tým, že on ako vojak slúžil rok.

Vyzerá to teda tak, že Danko sa definitívne „odstrihol“ od Pellegriniho a ten nemôže počítať s podporou SNS v ďalších prezidentských voľbách. „Petra Pellegriniho naša politická strana v najbližších voľbách nemôže podporiť,“ skonštatoval pred pár dňami predseda SNS.

Politické tance okolo prezidentovho príjmu

Za slovnou výmenou dal Danko ešte bodku. Tou je návrh, aby sa prezidentovi znížil o polovicu plat. Nedostával by tak 18-tisíc eur, ale len 9-tisíc. Cieľom podľa SNS je, aby príjem prezidenta od štátu bol nižší ako plat predsedu vlády. Strana to zdôvodnila tým, že prezident plní len protokolárne povinnosti a z hľadiska ústavných práv nemôže zarábať viac ako premiér.

Pellegrini tento nápad nechcel komentovať. Len stroho reagoval, že „pán Danko nech si robí, čo chce“. Jedno odporúčanie mu predsa len dal. Má viac pracovať a starať sa o problémy tejto krajiny.

S návrhom zoškrtať peniaze hlave štátu mieni SNS prísť už na septembrovú schôdzu parlamentu. Zrejme bude chcieť novelizovať zákon o platových pomeroch ústavných činiteľov. K tomu však bude potrebná poslanecká väčšina.

Kto zostane pri Dankovi?

Už teraz je pravdepodobné, že sa väčšina nenájde. Ozvala sa totiž kritika zo samotnej koalície a ani opozícia neprejavila porozumenie. Výnimkou je len líder hnutia Slovensko Igor Matovič, v ktorom Danko našiel spriaznenú politickú dušu.

Podľa Matoviča si ľudia právom dávajú otázku, či sa majú skladať 18-tisíc mesačne, keď sa prezident „zašíva“, fiktívne vykazuje činnosť, hoci bol v minulosti na jachte, alebo sa „hrajušká“ v lese na dvojtýždennom „detskom tábore“, čo bol odkaz na spomínaný vojenský výcvik.

Matovič tvrdí, že jeho hnutie je za Dankov návrh. Poznamenal však, že keď podobné návrhy dával on, Danko ani raz nehlasoval za a chránil ministrov a poslancov. „V tejto veci je Danko farizej alebo pokrytec. My mu to nebudeme vracať, my mu určite ten návrh podporíme, lebo je jednoducho správny,“ hodnotil Matovič.

Najsilnejšia opozičná strana PS však nie je naklonená pridať sa k Dankovi. Jej poslanec Ivan Štefunko povedal, že ide o „bezbrehý populizmus“. SaS zase poukázala na to, že „nás čaká zaujímavá politická jeseň“.

Vládny Smer lakonicky uviedol, že Danko má zrejme veľa voľného času a Slovenská republika má iné priority, ktoré je potrebné teraz riešiť. Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok zasa vyhlásil, že nerozumie boju, ktorý spustil Danko proti prezidentovi.

Sociológ: Téma platov funguje

Sociológ Václav Hřích z agentúry AKO tvrdí, že šéfovi SNS sa podarilo v čase leta, keď sa ťažko hľadajú témy, nejakým spôsobom upriamiť pozornosť na seba. „Téma platov politikov funguje vždy. Bolo to tak pred dvadsiatimi rokmi, pred piatimi rokmi a bude to tak aj v budúcnosti. Tam ide preč rácio, je to viac o emóciách,“ zhodnotil pre Štandard Hřích.

Podľa neho je to krátkodobá téma. Otázkou je, čo bude v septembri, keď sa začne parlamentná sezóna. Vzťahy medzi Dankom a Pellegrinim označil za „nie ideálne“. Nemyslí si však, že by medzi obidvomi politikmi bol taký veľký problém, že by sa mal ďalej eskalovať.

Z doterajších vyjadrení Danka vidieť, napokon to povedal aj sám, že mu ide o stranícku popularitu. „Škoda, že ľudia nevidia to, čo sa deje v parlamente aj za kamerami. Možno by volili ináč, možno by aj tie preferencie vyzerali inak,“ povedal nedávno.

V prieskume agentúry AKO sa SNS dlhodobo pohybuje pod prahom vstupu do Národnej rady, a to na úrovni tesne nad štyrmi percentami. Iné agentúry merajú SNS ešte slabšie výsledky.

Danko popri kritike prezidenta opakoval, že Pellegrini mal premiérovi pomáhať v zápase proti sankciám, ktoré Európska únia zaviedla voči Rusku. „Protiruské sankcie sú dlhodobou témou SNS. Je to téma, ktorá zaujíma ich cieľovú skupinu a aj Republiky a o tú súťaží SNS. Z pohľadu výberu témy to bolo správne a nedivím sa tomu,“ priblížil sociológ. Myslí si, že v súboji o voličov to môže SNS pomôcť.

Pellegrini je navyše stále čestným predsedom Hlasu. Hřích však nepredpokladá, že by sa slovné prestrelky mali prejaviť na popularite Hlasu. „Je to vnímané ako čisto komunikačný súboj pánov Danka a Pellegriniho,“ usúdil sociológ. Podľa neho sa tiež nedá hovoriť o tom, aké dôsledky môže mať tvrdenie Danka, že SNS Pellegriniho nepodporí, ak sa rozhodne znovu kandidovať na post prezidenta. „Medzi tým budú parlamentné voľby a všetko môže byť inak,“ poznamenal Hřích.

Pellegrini by sa vrátil na úroveň ministra

Pravdou je, že ak by sa mal naplniť zámer šéfa SNS, prezident by s platom klesol pod úroveň ministra, ktorý má približne 10 900 eur.

Príjmy ústavných činiteľov sa vypočítavajú podľa zákona o platových pomeroch. Pripomeňme, že prezident, členovia vlády a poslanci sa neriadia Zákonníkom práce. Nemajú pevne stanovený pracovný čas a ani si nevypisujú dovolenkové lístky. Je na nich, kedy idú na dovolenku. Stáva sa, že ju musia pre neočakávanú udalosť prerušiť. Napríklad, ak sa udeje nejaké nešťastie. Ak tak neurobia, čelia za to kritike opozície aj médií.

Podľa zákona patrí prezidentovi mesačná odmena vo výške štvornásobku platu poslanca Národnej rady. Ten bol pre tento rok určený do výšky 4 115 eur. Plat hlavy štátu tak dosahuje sumu 16 460 eur a po pripočítaní paušálnych náhrad v sume 1 327,76 eura je celkový mesačný príjem 17 788 eur.

Súčasná vláda však minulý rok prijala dokument, ktorým dokázala zmrazenie príjmov platné od roku 2022 obísť. Ministri schválili zmeny pri paušálnych náhradách, ktoré sú od vlaňajška viazané na výšku priemernej mzdy a nevzťahujú sa na ne pravidlá dlhovej brzdy.

Premiér okrem základného platu dostáva aj paušálne náhrady vo výške 4,5-násobku priemerného platu v hospodárstve, podpredseda vlády 3,5 a minister 3,1-násobok nominálnej mesačnej mzdy na Slovensku.

Keďže priemerná mzda bola v roku 2024 na úrovni 1 524 eur, premiérovi teda prislúchajú mesačne paušálne náhrady vo výške 6 858 eur. Mesačná mzda predsedu vlády spolu aj s náhradami v súčasnosti predstavuje sumu 13 778 eur. Aktuálne je mesačný príjem premiéra oproti prezidentovi o približne 4 010 eur nižší.

Napokon, poslanci parlamentu sa s príjmom hýbu okolo hranice 7-tisíc eur. Tí mimobratislavskí dostávajú o niečo viac vďaka vyšším paušálnym náhradám. Poslanci z Bratislavského kraja berú o niečo menej ako spomínaných 7-tisíc eur.