Od Remišovej k Migaľovi: zánik či premena regionálnych eurofondov?

V utorok 1. júla sa v Národnej rade zišiel mimoriadny Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Hlavnou témou bolo navrhované zníženie podielu eurofondov pre samosprávy z aktuálnej alokácie, ktorá je najnižšia z celej Európskej únie. To by znamenalo odobratie približne dvesto miliónov eur, čo predstavuje takmer desať percent eurofondov vyčlenených pre regióny.

Kohézna politika EÚ a znižovanie regionálnych rozdielov sa neustále vyvíja. Slovensko vstúpilo do Únie v roku 2004 a zo začiatku pripadali všetky prostriedky z európskych fondov centrálnej správe. Až v roku 2014 sa po dlhých rokovaniach začalo hovoriť o minimálnych podieloch pre samosprávy.

Aby ste pochopili aktuálny kontext, eurofondy sa rozdeľujú na dve časti. Jednu spravujú ministerstvá a druhú samospráva. Exministerka investícií a regionálneho rozvoja Veronika Remišová vyrokovala najnižší možný podiel eurofondov pre samosprávy z celej EÚ (12 percent). Druhý najnižší podiel majú Maďari (22 percent), skoro dvakrát toľko.

Následne sa po tuhých bojoch tento podiel na Slovensku podarilo zvýšiť na 14,8 percenta a z tohto smiešneho čísla chce aktuálne vedenie ministerstva investícií a regionálneho rozvoja zobrať desať percent. Na predstavu, Poľsko a iné úspešné krajiny dávajú regiónom aj približne 50 percent. V EÚ je to skôr štandard, nie výnimka.

V Českej republike majú samosprávy výzvy otvorené už viac než dva roky a zazmluvnili takmer stopercentné čerpanie, zatiaľ čo na Slovensku sa výzvy vypísali len pred pol rokom, čo spôsobilo, že samosprávy zatiaľ vyčerpali iba päťdesiattri percent kapacity. Rôzny časový rámec vypísania výziev a odlišná intenzita byrokratických prekážok zásadným spôsobom nezvýhodňujú slovenské regióny.

Procesnú zložitosť potvrdil aj predseda Združenia samosprávnych krajov Jozef Viskupič. Ministerstvo za posledných šesť mesiacov, keď mu šéfovali Richard Raši a od 19. marca Samuel Migaľ, zmenilo parametre výzvy tridsaťšesťkrát, niekedy aj tesne pred termínom podávania žiadostí.

Obce tak museli opakovane schvaľovať nové právne formy, platiť desiatky až státisíce eur za odborné štúdie či architektonické projekty nanovo. Tieto nečakané náklady vedú k plytvaniu prostriedkami a k strate dôvery medzi miestnymi predstaviteľmi a štátnou správou

Dlhodobá nezamestnanosť a chudoba sú skôr otázkou regiónov východného a stredného Slovenska, ktoré trpia útlmom priemyslu a odlivom mladých ľudí. Miestne samosprávy, ktoré sa snažia efektívne investovať každé euro do základných služieb, sociálnej infraštruktúry či vzdelávania marginalizovaných skupín, riskujú zastavenie rozvoja materských škôlok, kultúrnych centier či dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Bez pomoci európskych fondov a ďalších kohéznych nástrojov by mnohé obce nezvládli základné projekty.

„Pokusy pochopiť veľmi odlišné trajektórie regiónov, ktoré sa na prvý pohľad zdajú byť veľmi podobné, môžu upriamiť pozornosť na faktory, ktoré presahujú rámec teórie hospodárskeho rastu, a to konkrétne na inštitúcie, ktoré sú v problémoch,” upozorňuje profesor Andrés Rodríguez-Pose z London School of Economics, zdôrazňujúc význam silnej miestnej správy pri realizácii kohéznych politík.

Európska komisia odporúča nasadiť digitálne platformy pre správu projektov, zriadiť tím metodickej pomoci pre samosprávy a zaviesť tréningové programy pre miestnych úradníkov. Podobný model úspešne testovalo Fínsko, kde vďaka online modulom stúplo využitie regionálnych grantov v jednom programovom období o viac než desať percent.

Nič také sa však na Slovensku nedeje. Namiesto toho plánuje minister Migaľ zobrať peniaze regiónom, ktoré presne vedia, čo potrebujú a na čo peniaze využijú.

Pre vládu je jednoduchšie presunúť veľké balíky centrálnou cestou, bez potreby koordinácie s desiatkami samospráv. No práve miestne zdroje sú najbližšie k obyvateľom v núdzi a najefektívnejšie cielené na konkrétne problémy – či už ide o rekonštrukciu materskej školy, podporu sociálnych služieb pre starších obyvateľov alebo projekty na udržateľný rozvoj vidieka.

Karavána regionálnych reforiem musí pokračovať, aj keď koaliční poslanci výraznú diskusiu na spomínanom výbore zablokovali. Slovensko potrebuje štrukturálnu reformu verejnej správy, ktorá zjednoduší byrokraciu a odblokuje financie na regionálny rozvoj. Jedinou cestou k zlepšeniu je posilniť kapacity samospráv, zvýšiť transparentnosť čerpania a presadzovať moderné digitálne riešenia. Bez toho zostaneme na úrovni „tamagoči“ – zanedbaní médiami i politickou vôľou.