Keď civilná ochrana len vytvára ilúziu bezpečia

Po roku 1989 štát v tichosti kapituloval. Civilná ochrana sa stala okrajovou témou. Problém zanedbávania a neriešenej privatizácie, ktoré viedli k súčasnému stavu, keď mnohé kryty chátrajú, podrobne zmapoval napríklad aj portál Aktuality.sk.

Zákon č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva síce presunul zodpovednosť na samosprávy a súkromníkov, no zabudol im na to prideliť peniaze. „Revízie sa robia, ale financie na obnovu často chýbajú,“ priznáva Jancek z ministerstva vnútra.

Na túto absurditu upozornil aj šéf Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Príklad z Nitry, kde od roku 2022 investovali do údržby len 60-tisíc eur, pretože na viac jednoducho nemajú, je toho jasným dôkazom. Obrazy krytov slúžiacich ako sklady (napríklad v priestoroch základných a stredných škôl) či nefunkčné ruiny na bratislavskej Železnej studničke len dokresľujú celkový obraz rozkladu.

Regionálna lotéria o prežitie

Stav civilnej ochrany sa dá nazvať aj ako geografická lotéria. Zatiaľ čo Prešov má k dispozícii 40 krytov pre 6 500 ľudí, Levoča nemá žiadny a spolieha sa len na pivnice. V Nitre je 50 krytov pre takmer 5,5 tisíca osôb, zvyšok populácie môže mať smolu.

Žiadna jednotná stratégia však na Slovensku neexistuje.

Plány ministra vnútra: Viac sľubov ako istôt?

Ministerstvo vnútra pod vedením Matúša Šutaja Eštoka už v súčasnosti priznáva, že „je päť minút po dvanástej“. Ohlásilo plán, ktorý má do roku 2030 zdvojnásobiť kapacitu krytov na osem percent populácie a do roku 2040 ju zvýšiť na 30 percent. Financovanie má byť kombináciou eurofondov a peňazí z rozpočtu obrany. „Modernizácia je náročná, ale nevyhnutná,“ odkazuje ministerstvo.

Otázkou zostáva, či tieto ambície neskončia len ako ďalší prázdny sľub. Paralelne vzniká trh so súkromnými krytmi, ktorý je však komerčným riešením pre solventných jednotlivcov, nie systémovou odpoveďou na zlyhávanie štátu.

Ceny podzemných krytov u slovenského výrobcu sa pohybujú približne od 30-tisíc eur za tie najmenšie, základné modely, až po státisíce eur za veľké, luxusne vybavené a vysoko odolné bunkre. Existencia tohto trhu len podčiarkuje absenciu masovej stratégie a nedôveru časti verejnosti v štát.

V zrkadle susedov: Švajčiarsky sen a slovenská realita

Pohľad za hranice je zahanbujúci. Česká republika eviduje tisíce úkrytov a len pražské metro ochráni viac ľudí, než všetky odolné kryty na Slovensku dokopy. Švédsko má kryty pre 70 percent obyvateľov a masívne do nich investuje. Absolútnym lídrom je Švajčiarsko s takmer 100-percentným pokrytím a zákonnou povinnosťou budovať priestory na ochranu pri nových stavbách.

Na Slovensku takáto povinnosť neexistuje, čím sa deficit len prehlbuje. Slová šéfa NKÚ Ľubomíra Andrassyho, že „na Slovensku je situácia s úkrytmi absolútne žalostná,“ sú len triezvym konštatovaním faktu.

Cesty z krízy: Nejde to bez peňazí a politickej vôle

Riešením by mohlo byť aj vytvorenie verejného fondu a daňových úľav pre tých, ktorí do bezpečnosti investujú. NKÚ navrhuje digitálnu databázu krytov. Kľúčová je aj osveta, ktorá od poslednej kampane pred viac ako dekádou prakticky neexistuje.

Realizmus namiesto ilúzií

Štít civilnej ochrany na Slovensku je deravý a neochráni takmer nikoho. Zdedili sme infraštruktúru v rozklade, neúčinné zákony a nedostatok politickej odvahy pomenovať a riešiť problém. Spomínané reformné plány rezortu vnútra sú len prvým krokom, ktorý bez reálneho financovania a systémových zmien môže zostať len na papieri.

Inšpirácia v zahraničí je jasná, no cesta k funkčnej civilnej ochrane si bude vyžadovať koniec ilúzií a začiatok tvrdej práce.

(pet, red)