Menej pre chlieb, viac pre zbrane. Únia ukráti najmä veľkých agropodnikateľov

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč prednedávnom upozornil na pripravovaný sedemročný rozpočet EÚ pre roky 2028 až 2035, v ktorom Európska komisia navrhuje zníženie podpory pre poľnohospodárstvo, potravinárstvo a lesníctvo. A to až o tretinu.

Rozpočet agropolitiky v Únii totiž na nasledujúce rozpočtové obdobie plánuje výdavky pre poľnohospodárov na úrovni 300 miliárd eur. Oproti súčasnému rozpočtu EÚ na roky 2021 až 2027, ktoré je nastavené vo výške 387 miliárd eur, tak prichádza k citeľnému zníženiu výdavkov okolo 30 percent.

K novinkám, ktoré majú platiť od roku 2028, zahŕňa Európska komisia aj zrušenie dvojpilierovej štruktúry platnej od roku 1999, ktorá v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky rozdeľovala podporu pre farmárov na takzvané priame platby a investičné platby.

Nový návrh EK sa zároveň viac zameriava na pomoc menším poľnohospodárom, a to aj formou výrazného znižovania platieb pri väčších výmerách, prípadne ich zastropovaním.

Tieto zmeny podľa eurokomisára pre poľnohospodárstvo Christophera Hansena umožnia lepšie cielené platby najmä pre tých, ktorí ich najviac potrebujú, teda pre mladých farmárov. Minimálny podiel priamych platieb pre túto skupinu agropodnikateľov sa preto plánuje ešte zvýšiť.

Rezortnému ministrovi Takáčovi sa nepozdáva, že hoci ide Únia zvyšovať rozpočet z 1,3 bilióna na dva bilióny eur, jeho rezort zlepšenie nepocíti. Práve naopak. „V skratke ideme dať viac miliárd na zbrane a menej pre poľnohospodárstvo. Myslím si, že EÚ si musí budovať svoju potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť. To je dôležité,“ prízvukuje minister.

V eurorozpočte sú veci pre pôdohospodárstvo nastavené podľa Takáča iracionálne a do určitej miery až ideologicky. „A to aj s ohľadom na Green Deal či rastúcu infláciu. Sú to nepochopiteľné veci a bude to veľký problém,“ varuje agrominister.

Zníženie platieb pre poľnohospodárske družstvá

Pre slovenské agropotravinárstvo sú preto neprípustné plánované zmeny, či už je to návrh na zlúčenie pilierov Spoločnej poľnohospodárskej politiky, alebo vyradenie potravinárstva zo systému podpory. Podľa ministra sa navrhuje aj zastropovanie priamych platieb pre poľnohospodárov len na úroveň 100-tisíc eur.

Takéto razantné zníženie platieb zasiahne až 70 percent poľnohospodárov, ktorí na Slovensku produkujú vo veľkom. „Jednoducho, farmár dostane na podnik iba túto sumu a to je všetko,“ hovorí Takáč s dôvetkom, že EÚ sa vydáva týmto návrhom rozpočtu „proti smeru celého sveta“.

Ten totiž hľadá spájanie v produkcii, technológiách a sebestačnosti. No Únia ide podporovať malých farmárov do desiatich hektárov a chce robiť všetko v malom. „Za mňa je to zlá cesta, ktorá povedie k stúpaniu cien komodít,“ dodáva Takáč.

Podľa podpredsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emila Macha je stropovanie priamych platieb neakceptovateľné. Ako hovorí, navrhnutá podpora malých poľnohospodárov, ktorí majú vyrábať potraviny, je politický fetiš.

Treba si uvedomiť, že 70 až 80 percent všetkej produkcie, a to nielen na Slovensku, ale čoraz viac aj v Európe i vo svete, produkujú veľké poľnohospodárske subjekty. Práve oni dokážu priniesť na stôl spotrebiteľom cenovo dostupné a kvalitné potraviny, vysvetľuje Macho.

Ten na margo európskych úradníkov pripomína, že akokoľvek sa roky snažia podporovať malých poľnohospodárov, tak výsledok je úplne opačný. Počet poľnohospodárov v Európe klesá a jeden subjekt sa v priemere, naopak, zväčšuje.

Aj podľa ďalšieho podpredsedu komory Miroslava Štefčeka aktuálny návrh Európskej komisie diskriminuje väčšie podniky a nie sú jasné podmienky ani pre poľnohospodárske podielnické družstvá. „Gro poľnohospodárskej výroby na Slovensku zabezpečuje malý počet poľnohospodárov. Ten priemer je u nás vyšší a väčšie farmy prídu o zdroj financovania priamych platieb. A to je obrovský problém,“ dodáva.

Veľké poľnohospodárske podniky vedia podľa Takáča produkovať efektívnejšie, a teda aj lacnejšie. „Tie sa však Únia chystá likvidovať tým, že im nebude dávať peniaze,“ komentuje minister. Otázkou ešte ostáva, či sa Únia nechystá do budúcna otvárať dvere dovozom.

„Zatiaľ to neviem čítať, ale zvonku to tak môže pôsobiť. Preto je pre mňa nepochopiteľné, že Európska komisia prišla s týmto návrhom,“ dodáva.

Koncom roka však EÚ podpísala obchodnú dohodu so štyrmi krajinami juhoamerického združenia Mercosur (Brazília, Argentína, Uruguaj a Paraguaj), ktorá by mohla týmto štátom zabezpečiť bezcolný dovoz lacného mäsa, cukru a medu na európske trhy. Takýto kontrakt však ešte musí schváliť Rada EÚ.

SPPK však pred touto dohodou varuje a odmieta ju, lebo môže mať negatívny vplyv na všetkých európskych farmárov, nehovoriac o Ukrajine ako ďalšej poľnohospodárskej veľmoci Európy, s ktorou treba počítať.

V EÚ spravodlivé podmienky pre poľnohospodárov neplatia

Za najväčší paradox považuje minister Takáč to, že Slovensko aj po 20 rokoch členstva dosahuje 82-percentnú úroveň priamych platieb pre poľnohospodárov v porovnaní so západnými krajinami a Únia sa už chystá znižovať výdavky pre tento sektor.

Najbližšie mesiace budú podľa šéfa agrorezortu kritické, pretože ich budú čakať ťažké vyjednávania s predstaviteľom EÚ o potrebách poľnohospodárstva. „Jednoznačne potrebujeme spravodlivé podmienky, aby sme dokázali byť konkurencieschopní a potravinovo sebestační,“ uzatvára.

Takáč prízvukuje, že o týchto veciach treba hovoriť, poukazovať na ne a rokovať už teraz. Potrebujeme urobiť všetko pre to, aby sme nedopadli tak, ako keď sa schvaľoval rozpočet EÚ pre roky 2023 až 2027. „Jednoducho sa musíme poučiť,“ zvýrazňuje.

Slovenským potravinám odzvonilo

Ako príklad poukazuje na slabé výsledky pri alokácii zdrojov pre slovenské potravinárstvo, ktoré je momentálne v platnosti a vyrokovali ich predchádzajúce vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera. „Tam je veľký problém, že pre potravinárov máme pre aktuálne obdobie dohodnutú sumu iba 75 miliónov eur oproti 240 miliónom z predchádzajúceho obdobia,“ dodáva.

Ťažké srdce má pritom aj na samotných potravinárov. „Prečo nekričali, keď sa písal tento strategický plán?“ pýta sa.

Ak by aj chcel urobiť nejaké zmeny, tak nemôže, keďže ho limituje už schválený dokument. Slovensko si paradoxne tento stav nadefinovalo samo. Prípravu Strategického plánu pre agrosektor pre roky 2023 až 2027 začal robiť minister Ján Mičovský a dokončil ich jeho nástupca Samuel Vlčan.

Pri príprave nového strategického plánu sme pôvodne pre potravinárov na Slovensku uvažovali o sume 300 miliónov eur, hovorí pre Štandard bývalý minister pôdohospodárstva Ján Mičovský.

Ako dodáva, jeho ambícia bola podporiť podvyživený potravinársky sektor sumou vo výške jednej miliardy eur z Plánu obnovy a odolnosti SR. „Nakoniec z toho bola nula a toto vnímam ako svoje zlyhanie, že som nepresvedčil ani premiéra, ani ministra financií,“ objasňuje Mičovský.

Podľa neho zo strany kolegov vzniklo presvedčenie, že v pôdohospodárstve je dosť peňazí. „Vy máte dosť, máte fondy,“ hovorí s dôvetkom, že najviac ho zamrzelo, že vtedajšie Budajovo ministerstvo životného prostredia dostalo z plánu obnovy nepomerne viac aj na všeobecné projekty.

Mičovského nástupca v Hegerovej vláde Samuel Vlčan, ktorý dokončil prípravu Strategického plánu na roky 2023 až 2027, nakoniec pre podporu potravinárov na Slovensku alokoval len 75 miliónov eur a obhajoval sa tým, že dokonca ani túto sumu nebolo ľahké presadiť.

Podľa jeho slov je v západnej Európe dostatok výrobných kapacít. „Načo by zo svojich daní podporovali východoeurópsku konkurenciu,“ povedal svojho času Vlčan pri obhajobe alokovanej časti v novom programe pre potravinárov.

Na podopatrenie pre potravinárov v rokoch 2014 až 2022 bolo vyčlenených 170 miliónov eur, suma sa však zvýšila na 240 miliónov eur, aby bolo možné podporiť väčší počet projektov najmä v oblastiach mäsopriemyslu, mliekarenstva, konzervární, cukrovarov aj výroby nápojov.

Tento výraznejší podporný balík však bude zjavne nadlho aj jeho posledným. Nový Strategický plán poľnohospodárskej politiky pre roky 2023 až 2027 s výraznejšími podporami pre potravinárov nepočíta a samotní spracovatelia majú výhrady aj k finančným nástrojom.

V akom stave sa však ocitne slovenské potravinárstvo potom a koľko slovenských produktov ešte nájdeme na pultoch obchodov, bude určite zaujímavé sledovať.