Film o Formule 1 havaroval na floskulách, nelogickosti a prázdnote

Film režiséra Josepha Kosinského a producenta Jerryho Bruckheimera sa natáčal priamo v boxoch počas pretekov, stál 300 miliónov eur, hudbu skomponoval Hans Zimmer. Autori nedávno produkovali Top Gun: Maverick. Javier Bardem v role majiteľa tímu a Brad Pitt, ktorého učí zvládať superrýchly monopost sám najúspešnejší pretekár histórie, aktuálne jazdec Ferrari, Lewis Hamilton.

Dva roky nám komentátori počas viacerých pretekov pripomínali, že uprostred boxovej uličky je tajná komnata, samostatné boxy pre produkciu filmu, ktorá tak získava zábery priamo z pretekárskej haravary. A fanúšik sa mohol tešiť.

Všetky ingrediencie na skvelý akčný film boli pripravené. Boli len zle namiešané?

Samozrejme, pri akčných (historických, vedecko-fantastických...) filmoch je vždy veľa nepresností oproti realite a často sa scenár plný napätia bez množstva kompromisov ani nedá natočiť. Dôležité však je, aby film dával nejakú vnútornú logiku, bol konzistentný a celé to zastrešila pointa, ktorá by príbeh držala pokope.

To všetko však snímke chýbalo. Absentovala základná koherencia po sebe nasledujúcich dejov a film ponúka skôr vŕšenie klišé ako skutočnú zápletku. Prestarnutý pretekár a životný skrachovanec (Brad Pitt) sa po 30 rokoch vracia do seriálu Veľkej ceny a sadá do monopostu, ktorého riadenie je pre bežného smrteľníka extrémne náročné. Hoci v podobnom aute nikdy nesedel (to z 90. rokov sa určite nedá porovnať), neprejde ani základným tréningom a okamžite sa stáva konkurencieschopným jazdcom.

Majiteľ krachujúceho tímu (Javier Bardem), ktorý neohrozene „tróni“ na poslednom mieste poradia šampionátu, zájde za svojím niekdajším spolupretekárom, šesťdesiatnikom Sonnym Hayesom (Brad Pitt), ktorý nemá poňatia o moderných monopostoch F1, vyloví ho kdesi z americkej práčovne a snaží sa ho presvedčiť, aby mu prišiel zachrániť tím. Prirodzene, všetci jeho kolegovia nad týmto nápadom krútia hlavou (a zrejme aj všetci na opačnej strane plátna). 

Sonny sa chvíľu okúňa, ale napokon sa ukáže s batohom na anglickom okruhu Silvestone, kde tím Apex práve trénuje. Sonny sa odrazu zjaví, prichádzajúc po ceste počas ranného svitu. „Vrátnik si myslel, že som údržbár,“ hovorí po svojom príchode na okruh. Ak by prišiel na koni a mal steblo v puse ako John Wayne, bolo by to len o málo smiešnejšie. Frázami, floskulami a najlacnejšími klišé sa film len tak hemžil. 

Víťaziace rozbité monoposty

Po 30 rokoch, počas ktorých nesedel v monoposte, si Sonny krátko pred dôchodcovským vekom bez prípravy sadne do káry a hneď sa ide pretekať s tímovým kolegom. Pravdaže, nik mu neverí, čo sa hneď preukáže tým, že na svojej prvej jazde má sektory o pár desatín pomalšie ako jeho konkurent (čo by bol pritom výkon hoden génia, ak by to bolo aspoň teoreticky možné). 

V posledných pretekoch Sonny rozbije monopost, ktorý po havárii zostane na šrot, ale nejakým zázrakom sa doplazí späť do boxov, pričom musí veľmi pomaly prejsť celý okruh. Ak by sa to aj podarilo, za žiadnych okolností nie je možné, aby z nich vyšiel na inom ako poslednom mieste, a to s veľkým odstupom.

Vtipná scéna následne ukazuje, ako mu v boxoch prinášajú nové zadné krídlo, ktoré si pri havárii zničil (a ktoré sa na rozdiel od predného krídla počas pretekov vymeniť nedá). Sonny sa vracia na poslednom mieste tri kolá pred koncom. Stačili mu však tri kolá a vy s úžasom sledujete, ako z ničoho nič, bez akéhokoľvek vysvetlenia, odrazu v posledných zákrutách súperí s Hamiltonom o prvé miesto v pretekoch.

Ako divák pritom netušíte, či nejde o čosi podobné, ako je nemecký seriál Kobra 11, pri ktorom produkcia nikdy nepriznala, že v skutočnosti ide o paródiu.

Netušíte ani to, aký zmysel a akú logiku má čudná hra spolumajiteľa tímu, ktorý chce vyťažiť z prehry, aby mohol tím lepšie speňažiť, a tajne „bonzne“ svoju vlastnú stajňu komisárom, čím prídu o nové vylepšenia – ktoré z nich predtým z večera do rána urobili z outsiderov lídrov pretekov. Čarovné prútiky sa tu používajú častejšie než technologický um konštruktérov.

Môžeme predpokladať, že aktívni pretekári, ktorí sa zúčastnili na predpremiére, museli po pozretí tohto diela zažívať silný pocit trápnosti. Nikto však film verejne nekritizoval. Tá hanba sa tak nejako prešla mlčaním. Ide predsa o dielo, ktoré má propagovať šport a na ktorom FIA a viacerí pretekári spolupracovali.   

Istý filmový zážitok nepochybne priniesli revolučné technológie natáčania manévrov predbiehania priamo z trate, keďže zábery sa získavali z reálnych pretekov. A bolo sa na čo pozerať. Lenže túto technológiu neukázal až film, zvyknutí sme na ňu zo samotných prenosov. Posledné roky priniesli do kráľovnej motošportu oku lahodiace zážitky, keď vám režisér v priamom prenose ponúkne riskantný pretekársky manéver v 300-kilometrovej rýchlosti, natočený priamo z helmy jazdca či dokonca z malej kamery umiestnenej kdesi pod predným krídlom monopostu.

Nerušiť, tu budujeme lepší svet

Čím lacnejší, trápnejší a prázdnejší bol príbeh, o to aktívnejšie to produkcia nahrádzala wokeizmom. Napokon, jeho súčasťou bol aj aktivista Lewis Hamilton a divák akosi začínal chápať, prečo mu nedávno skrachovala sieť reštaurácií s vegánskymi burgermi, v ktorej podľa Hamiltona nešlo len o biznis, ale aj o „hodnoty“ a pomoc pri záchrane sveta.

Horšie je to však s tou dámou, ktorá patrila k mechanikom v boxoch. To sú tí šikovníci, ktorí počas pretekov vymenia pneumatiky na monoposte za pár sekúnd. To už muselo naozaj pobaviť publikum, ale možno nám len chceli vysvetliť (ak nám tým produkcia nechcela naznačiť), prečo dotyčný tím nezískal v šampionáte ani bod.

Ak však bola cieľom tejto absurdity pozitívna diskriminácia, divák potom nechápal, prečo dotyčná dáma hneď pri prvej príležitosti všetko pokafrala. Sonny Hayes sa jej pred tvrdými výčitkami kolegov zastal. Ona za ním potom prišla, poďakovala sa mu, ale rovno mu vytkla, aby to už nerobil, lebo vraj nechce vyzerať ako tá, ktorá potrebuje zastanie a podporu od kolegu (to zrejme potrebujú len muži).

Podobnú „hĺbku“ má aj milostná línia príbehu. Sonny sa snaží zviesť technickú riaditeľku svojho tímu. Samozrejme, je to žena, a ako vo filme nezabudnú zdôrazniť – prvá technická riaditeľka tímu F1 v dejinách (a zrejme aj posledná). Dáma reaguje na prvé Sonnyho pokusy tvrdo a neprístupne, kovboja odmieta, ten sa zas tvári, že mu vlastne o nič nejde. „Žiaden strach, technického riaditeľa tímu som ešte nikdy nebalil," vyhlási Sonny.

Krátko nato sa s ním táto hrdá žena váľa v posteli a ako školáčka na neho následne zíza ako na poloboha, keď jej zamyslený na balkóne a v nočnom pohľade do mestských svetiel hovorí frázy pretekárskeho playboya, že mu pri návrate do Formuly 1 nejde o peniaze, ale o to, že chce „lietať“.

Predstavy producentov tohto filmu o „sebavedomom ženstve“ sú kapitola sama osebe. Nad hľadaním zmyslu, čo vlastne aktivistov k tejto disciplíne vedie, sa však natrápite. Je to čosi podobné, ako keď hrajú černosi v nových spracovaniach historických diel, ako sú Hugovi Bedári alebo Dumasov Gróf Monte Christo (aktuálne sa hrá na Českej televízii), ktoré sa odohrávajú vo Francúzsku začiatkom 19. storočia.

S černochmi vo funkciách (ktorí by na parížskych súčasníkov museli pôsobiť takmer ako mimozemšťania) sa ešte zmierite, lenže v tom prvom prípade hrá černoch komisára Javerta, Hugov symbol pádu starého sveta útlaku, a v tom druhom hrá černoch Caderussa, jednu z hlavných negatívnych postáv, ktorá spôsobila útlak Edmonda Dantesa a jeho dlhoročný pobyt v kobkách väznice If.   

Nejde teda len o paralelné reality, ale aj o paralelné výkruty v mozgu, akýsi pokus o podporu diskriminovaných, z ktorých urobíme neborákov ešte predtým, ako im dáme šancu.

Ak by žil semiotik Umberto Eco – ktorý svojho času napísal brilantnú akademickú esej o glajchšaltovaní kultúry masmédiami a o tom, ako si vedia konzumenta vychovať paradoxne tým, že sa prispôsobujú stredovému vkusu a stvoria z neho pasívneho prijímateľa –, zrejme by vo svojej semiotike začal používať pojem vegánsky burger ako symbol.  

Čím prázdnejší film, tým viac sa utieka k propagovaniu „hodnôt“, ktoré sú následne rovnako vyprázdnené.

Slovo hodnota sa v tomto svete používa vlastne tak celkom fastfoodovo. Chceme byť cnostnými hrdinami modernej doby, ale predovšetkým, aby nás to nič nestálo, stačí nám len oslava našich cností a dobrý pocit, že bojujeme na strane dobra proti zlu.