Slovenský vidiek ignoruje vlastné splašky. Prečo mešká výstavba kanalizácie

Každá druhá obec na Slovensku nemá verejnú kanalizáciu. V mestách je odvod odpadových vôd samozrejmosťou, ale v menších obciach ide o každodenný boj o zdravé životné prostredie. Podľa analýzy Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) je na verejnú kanalizáciu pripojených len 71,5 percenta obyvateľov, čo je hlboko pod priemerom EÚ.

Zdroj: Eurostat

Pri súčasnej miere napredovania, teda prírastku len pol percentuálneho bodu ročne, by Slovensko dosiahlo plné pokrytie kanalizáciou v roku 2057.

Zdroj: IEP

Európska smernica pritom požaduje pokrok v aglomeráciách nad 2-tisíc ekvivalentných obyvateľov a od roku 2025 aj v tých nad tisíc ľudí. Z 356 takýchto aglomerácií má plne vybudovanú kanalizáciu odpadových vôd len 53. Hrozba viacmiliónových pokút po roku 2030 tak pre Slovensko nie je len hypotetická.

Kde je kanalizácia a kde chýba

Z regionálneho pohľadu je na tom najlepšie Bratislavský kraj. Oveľa horšia situácia panuje v Trenčianskom, Nitrianskom, Banskobystrickom a Košickom kraji.

V obciach do 2-tisíc obyvateľov je pripojená len tretina populácie. Problémy pretrvávajú aj v mestách ako Kolárovo či Tvrdošovce, kde kanalizácia chýba na časti územia. Na Záhorí brzdí investície nedostatočná kapacita čistiarne v Holíči.

Žumpy, septiky a baktérie. Ako to funguje?

Ak kanalizácia chýba, ostávajú domácnostiam žumpy alebo domové čistiarne odpadových vôd (DČOV). Žumpa je len zberná nádrž, ktorá si vyžaduje pravidelný odvoz. Mesačne to môže štvorčlennú rodinu stáť približne 70 eur, záleží od lokality. Septiky s trojkomorovým systémom dokážu vodu čiastočne čistiť a odtekať do zeme. Ich údržba je nenáročná, výhodou je aj nezávislosť od elektriny.

Prax ukazuje, že DČOV môžu byť účinne fungujúcim riešením. Stačí občasne doplniť baktérie a raz za päť rokov vybrať kal. Takzvané bioseptiky sa viac hodia na chalupy. Podmienkou je certifikácia a kontrolovateľnosť, ktorú majú na starosti obce. V praxi však stále pretrváva, nelegálne vypúšťanie, čo predstavuje environmentálnu hrozbu.

Koľko to stojí a kto to zaplatí

Na dobudovanie kanalizačnej siete nám chýba viac ako 12-tisíc km potrubí, polovica z toho v obciach nad tisíc obyvateľov. Podľa IEP si plnenie cieľov vyžaduje investíciu takmer jednej miliardy eur, z toho 400 miliónov eur príde z eurofondov. Od roku 2002 sme z únijných zdrojov na tieto účely preinvestovali už dve miliardy a ďalších 38 miliónov eur ročne čerpáme z Environmentálneho fondu. Opravy starých sietí však túto sumu neustále zvyšujú.

Menšie obce čelia časovo náročným administratívnym procesom. Ako upozornil starosta Kysuckého Lieskovca Milan Králik, „kým pre obce je spoluúčasť na financovaní päťpercentná, pre Severoslovenské vodárne a kanalizácie je to nad tridsať percent, čo predstavuje vysoké náklady. Tlačil by som na ministerstvo, nech im dá lepšie podmienky“. Navyše v celom procese najviac pociťujú chýbajúcich projektantov a slabú kapacitu na čerpanie dotácií.

Štátne či privátne

Riešenie si vyžaduje koordinovanú reakciu štátu. Ministerstvo životného prostredia musí zintenzívniť komunikáciu s obcami. Predložená novela vodného zákona môže paradoxne sťažiť odvoz žúmp, upozorňuje predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik. Dôsledkom by mohlo byť vypúšťanie odpadu priamo do prírody.

Ako inšpiračný model sa spomína Poľsko, kde siete stavajú priamo vodárne zo svojich zdrojov. Minister životného prostredia Tomáš Taraba navrhuje prevziať vodárne pod štát, no Asociácia vodárenských spoločností upozorňuje, že štátne vlastníctvo v minulosti zlyhalo.

Pre riedko osídlené oblasti, ako sú napríklad kopanice pri Myjave, sa ukazujú ako efektívne riešenie mobilné kontajnerové čistiarne, ktoré sa dajú spustiť bez náročných zemných prác.

Hrozbu pod zemou pokuty nevyriešia

V konečnom dôsledku ide o viac ako peniaze. Nelegálne vypúšťanie žúmp predstavuje priamu hrozbu pre zdravie ľudí. V niektorých obciach, ako je napríklad Nižný Čaj, môže pokuta dosiahnuť viac ako 3 300 eur. Bežná sankcia pre fyzické osoby je do 100 eur, pre právnické osoby až trojnásobok ročného poplatku za vypúšťanie alebo minimálne tisíc eur.

Pokuty však nie sú vždy dostatočne odstrašujúce. Za vyčistenie žumpy s objemom do 8 kubíkov môžete zaplatiť zhruba 70 eur za vyčistenie, tak prečo neriskovať pokutu vo výške 100 eur, ktorú však nemusíte dostať.