Izrael a ďalšia utečenecká kríza

Blízky východ je už dlhé roky miestom napätia, ktorého dôsledky zasahujú celý svet. V júli 2025 izraelské útoky v Sýrii, v pásme Gazy a narastajúce napätie s Iránom vyvolávajú obavy, že Európu môže čoskoro zasiahnuť nová utečenecká kríza.

Vojenské operácie, ako sú nálety v Sýrii, násilné vysídľovanie obyvateľov z Gazy a nedávna vojna s Iránom, ešte viac prehĺbili nestabilitu na Blízkom východe. Táto situácia môže spôsobiť ďalšiu utečeneckú vlnu smerujúcu do Európy. Okrem utrpenia, ktoré to spôsobí, by vzniknuté napätie v spoločnosti mohol izraelský premiér Benjamin Netanjahu šikovne využiť na posilnenie podpory pre Izrael, obzvlášť medzi Európanmi, ktorí sa obávajú ďalšieho prílevu migrantov.

Izraelské vojenské akcie a regionálna nestabilita

Nedávne izraelské nálety v Sýrii ešte viac zhoršili už aj tak krehkú situáciu. V júli 2025 izraelské jednotky zasiahli kľúčové ciele v Damasku vrátane budovy ministerstva obrany a oblastí v blízkosti prezidentského paláca.

Tieto kroky, hoci boli prezentované ako snaha o ochranu drúzskej komunity a obmedzenie iránskeho vplyvu, v skutočnosti prehĺbili náboženské konflikty a ešte viac destabilizovali Sýriu.

Pád režimu Bašára Asada nepriniesol očakávaný mier. Namiesto toho viedol k neustálym stretom, hlavne v oblasti Sweida. Tie prinútili tisíce ľudí, najmä alavitov, hľadať útočisko v susednom Libanone. Keďže krajiny ako Turecko a Libanon sú už teraz na hranici svojich možností, toto vysídľovanie sa čoskoro môže rozšíriť aj do Európy, keďže utečenci budú hľadať bezpečnejšie miesta.

V Gaze spôsobila vojenská operácia Izraela vážnu humanitárnu krízu. Od marca 2025 museli státisíce Palestínčanov opustiť svoje domovy kvôli povinným evakuáciám. Podľa správ zahynuli desaťtisíce ľudí a mnohí ďalší utrpeli zranenia.

Organizácia Spojených národov vyjadrila vážne obavy z evakuácií v Gaze, ktoré porušujú medzinárodné humanitárne právo. Vysídlení ľudia žijú v neľudských podmienkach. Kritici označujú izraelský postup za formu etnického čistenia, ktoré môže vyvolať masový útek obyvateľov z Gazy, pričom Európa sa čoraz viac javí ako pravdepodobné útočisko.

Konflikt s Iránom ešte viac narušil stabilitu v regióne. V júni 2025 vypukla dvanásťdňová vojna, keď Izrael zaútočil na iránske jadrové a vojenské objekty. Irán reagoval protiútokmi. Aj keď vďaka USA došlo k prímeriu, napätie pretrváva v dôsledku vzájomného obviňovania z jeho porušovania. Tento konflikt, ktorý prebieha súčasne s vojnou v Gaze, môže viesť k ďalším bojom v štátoch ako Libanon a Irak, čím výrazne zvyšuje pravdepodobnosť migrácie z týchto regiónov.

Európa má za sebou ťažkú skúsenosť z rokov 2015 až 2016, keď čelila veľkej utečeneckej kríze. Ukázalo sa, aké náročné je zvládnuť takýto prílev ľudí. Dnes žije v Európskej únii okolo 1,3 milióna sýrskych utečencov a žiadateľov o azyl. Najviac ich prijali krajiny ako Nemecko, Rakúsko a Švédsko.

Napriek tomu nedávne zmeny v politike, ako napríklad pozastavenie prijímania žiadostí o azyl pre Sýrčanov po páde Asadovho režimu, naznačujú, že Európa už čoskoro dosiahne svoje limity v prijímaní nových imigrantov. Ak by Izrael svojimi akciami Sýriu ďalej destabilizoval, viac Sýrčanov by sa mohlo vydať smerom do Európy, čo by potenciálne preťažilo už aj tak zaťažené azylové systémy.

Podobne by nepokoje v Gaze mohli spustiť novú vlnu palestínskych utečencov, ktorí by hľadali útočisko v Európe. Historické udalosti, ako napríklad Nakba z roku 1948, jasne ukazujú, ako sa masové vysídľovanie z Palestíny môže šíriť do sveta, pričom Európa je často cieľovou destináciou.

Konflikt medzi Izraelom a Iránom tým, že destabilizuje širší región, môže tento trend ešte zintenzívniť a prinútiť k úteku aj ďalších obyvateľov z postihnutých krajín.

Sociálne napätie v Európe a Netanjahuova stratégia

Nový prílev utečencov, najmä z krajín s prevažne moslimským obyvateľstvom, by mohol v Európe opäť rozprúdiť spoločenské nepokoje. Kríza v rokoch 2015 až 2016 posilnila protimigračné nálady a nahrala krajnej pravici, čo viedlo k prísnejším opatreniam.

Napríklad Rakúsko zaviedlo programy na návrat utečencov do vlasti. Ak sa podobná situácia zopakuje aj v roku 2025, môže to ešte viac rozdeliť spoločnosť a zhoršiť politické napätie.

Netanjahu by mohol tieto nepokoje využiť na zlepšenie pozície Izraela. Ak by Izrael prezentoval ako ochranu pred spoločnými hrozbami, či už ide o šírenie iránskeho vplyvu alebo islamistický extrémizmus, mohol by osloviť európskych lídrov aj občanov, ktorí majú obavy o svoju bezpečnosť a kultúrne zmeny.

Mohol by tvrdiť, že izraelské zásahy v Sýrii a proti Iránu sú dôležité na zabránenie chaosu, ktorý by mohol vyvolať ďalšiu migračnú vlnu do Európy. Tým by sa Izrael mohol prezentovať ako partner pri udržiavaní stability v regióne. Takáto rétorika by mohla osloviť krajiny s výraznými protimigračnými náladami, kde by Izrael pôsobil ako ochranca západných hodnôt pred hrozbami z Blízkeho východu.

Temná kapitola

Izraelské vojenské zásahy v Sýrii, Gaze a konflikt s Iránom môžu ešte viac rozvrátiť Blízky východ a spustiť novú utečeneckú krízu v Európe. Sociálne napätie, ktoré by takýto prílev utečencov vyvolal, môže Netanjahu využiť na získanie podpory pre Izrael, najmä v krajinách, kde je odpor voči príchodu moslimských utečencov silný.

Hoci by táto taktika mohla na krátky čas zjednotiť záujmy Európy a Izraela, riskuje, že prehĺbi spoločenské rozdiely v Európe a oslabí snahy o trvalý mier na Blízkom východe.

Vzájomné prepojenie medzi regionálnymi konfliktmi a globálnou migráciou jasne poukazuje na naliehavú potrebu jednotnej medzinárodnej stratégie, ktorá by riešila tak humanitárne, ako aj politické aspekty tejto krízy. Európa sa pripravuje na možné následky, pričom kroky Izraela sú pozorne sledované a môžu výrazne ovplyvniť spoločenský a politický vývoj celého kontinentu.

Zhrnutie

Nedávne vojenské akcie Izraela v Sýrii, Gaze a konflikt s Iránom ešte viac zhoršujú nestabilitu na Blízkom východe a môžu spustiť novú vlnu utečencov smerujúcich do Európy. Letecké útoky a nútené presídľovanie zničili celé komunity a prinútili tisíce ľudí utiecť kvôli zhoršujúcim životným podmienkam. Európa, ktorá sa ešte stále spamätáva z utečeneckej krízy v roku 2015, teraz čelí ďalšiemu tlaku, pretože azylové systémy môžu byť opäť preťažené novými utečencami. Medzitým by izraelský premiér Netanjahu mohol využiť rastúce obavy Európanov z imigrácie a prezentovať Izrael ako dôležitého spojenca v boji proti chaosu v regióne. Táto zložitá situácia podčiarkuje naliehavú potrebu medzinárodnej spolupráce, aby sa predišlo humanitárnej katastrofe a vyriešili sa politické dôsledky, ktoré sa dotknú viacerých kontinentov.