„Ruské dodávky, čínske spracovanie.“ Ako Manzhouli podporuje ruskú ekonomiku

Z Ruska do Číny putujú vlaky naložené sibírskym drevom, kde sa drevo ďalej upravuje a premieňa na komponenty nábytku a paličky na jedenie. Kamióny vozia repku, z ktorej sa vyrába repkový olej. Medzitým Rusi v luxusných autobazároch kupujú jazdené autá novších ročníkov, ktoré potom posielajú domov do Ruska.

Ako je zjavné v Manzhouli, hlavnom čínskom hraničnom priechode s Ruskom, ekonomiky oboch krajín sú čoraz užšie prepojené. Čína je najväčším odberateľom ruskej ropy, dreva a uhlia a čoskoro bude aj najväčším odberateľom ruského zemného plynu. Obchod medzi Čínou a Ruskom minulý rok prekročil 240 miliárd dolárov, čo je o dve tretiny viac než pred ruskou inváziou na Ukrajinu vo februári 2022. Čína taktiež dodala Rusku mnoho dronov a ich súčiastok, ktoré Rusko využíva vo vojne.

Čína výrazne pomáha ruskej ekonomike. Vďaka jej podpore dokázalo Rusko zvládnuť situáciu, keď ho desiatky krajín vyradili z medzinárodného finančného systému. Doma to spôsobilo vážne problémy, ale spolupráca s Čínou mu umožnila udržať sa nad vodou.

Čína reagovala na vojnu na Ukrajine úplne inak ako väčšina krajín.

„Vzťahy medzi Čínou a Ruskom predstavujú dnes najstabilnejší, najzrelší a strategicky najvýznamnejší vzťah medzi veľmocami na svete,“ vyhlásil tento mesiac čínsky minister zahraničných vecí Wang I po svojom stretnutí s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom V. Lavrovom.

Tým, že čínski lídri s takým nadšením podporujú Rusko, vytvárajú nový tlak na vzťahy svojej krajiny s Európskou úniou. Keby sa bol Peking od Moskvy dištancoval, Európa by sa možno priklonila k Číne, a to najmä teraz, keď prezident Trump hrozí clami na európsky tovar.

Vo štvrtok sa európski lídri stretnú [stretnutie sa uskutočnilo 24. júla - pozn. red.] s čínskymi predstaviteľmi na celodennom summite v Pekingu. Očakáva sa, že opäť požiadajú čínskeho najvyššieho lídra Si Ťin-pchinga, aby obmedzil ekonomickú a priemyselnú podporu Číny pre ruskú vojnu na Ukrajine. Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie, tento mesiac vyhlásila, že postoj Číny k vojne na Ukrajine bude „rozhodujúcim faktorom“ pre vzťahy Európskej únie s Pekingom.

„Čína svojou neochvejnou podporou Ruska spôsobuje väčšiu neistotu a nestabilitu v Európe,“ povedala. „Dá sa povedať, že Čína v podstate pomáha financovať ruskú vojnu, a to nemôžeme akceptovať.“

Veľká časť obchodu medzi Čínou a Ruskom prebieha už dlho cez mesto Manzhouli. Rusko tam postavilo železnicu do severovýchodnej Číny už v roku 1900. Dnes cez túto hranicu prechádzajú vlaky a kamióny z Ruska, často naložené drevom: borovicou na stavebné účely a výrobu nábytku, bielou brezou na výrobu paličiek, osikovým drevom na debnenie betónu a tvrdým brestom na výstuž v uhoľných baniach.

Tento pohyb tovaru ukazuje, že Rusko má oslabenú ekonomickú pozíciu. V podstate sa stalo ekonomickým satelitom Číny. Závisí od Pekingu pri dovoze hotových výrobkov, zatiaľ čo predáva suroviny, ktoré by Čína mohla pokojne nakupovať aj od iných krajín.

Takmer šesť percent celej ruskej ekonomiky dnes tvorí export do Číny. Rovnaký podiel má aj Irán, na ktorý sú tiež uvalené medzinárodné sankcie. Prezident Trump minulý týždeň pohrozil vysokými clami alebo sankciami voči krajinám, ktoré obchodujú s Ruskom, aj keď Čínu priamo nespomenul.

Oficiálna ekonomická stratégia Manzhouli, teda „ruské dodávky, čínske spracovanie“, jasne ukazuje, ako sa Rusko mení na dodávateľa surovín pre obrovský čínsky výrobný sektor, ktorý ten ruský výrazne prevyšuje.

Rusko je v dodávkach oblečenia, elektroniky a dokonca aj automobilov závislé od Číny. Čínsky vývoz smerujúci na sever, teda do Ruska, vzrástol od začiatku vojny na Ukrajine o 71 percent.

Obchodné partnerstvo medzi Čínou a Ruskom sa prejavuje aj v bežnom živote. Čínske štátne médiá vo vojne na Ukrajine výrazne podporujú Rusko. V hoteloch v Číne postupne nahrádzajú americké televízne stanice tie ruské. Sympatie Číny sú viditeľné aj v obchodoch v Manzhouli. Predáva sa tam vodka a káva značky Stalin, a jeden obchod sa dokonca špecializuje na busty sovietskych lídrov a matriošky, ktoré pripomínajú prezidenta Vladimira Putina.

Toto nové zblíženie naznačuje zásadný obrat vo vzťahoch medzi oboma krajinami. Zatiaľ čo v 50. rokoch minulého storočia sovietski poradcovia pomáhali prevažne vidieckej a nerozvinutej Číne budovať jej prvé oceliarne, železnice a zbrojovky, dnes už Čína vyrába až 32 percent všetkých priemyselných výrobkov na svete. To je viac ako Spojené štáty, Japonsko, Nemecko, Južná Kórea a Británia dokopy.

Podľa Organizácie Spojených národov pre priemyselný rozvoj Rusko tvorí len 1,33 percenta celosvetovej výroby, a to aj vrátane produkcie zbraní.

Čína z dovozu takisto profituje. Tým, že cez Manzhouli nakupuje drevo a iné suroviny z Ruska, sa Peking vyhol nákupom od USA a ich spojencov. Predtým napríklad Čína nakupovala repku z Kanady, no keď sa Kanada postavila na stranu prezidenta Bidena a neskôr aj Trumpa pri zavedení vyšších ciel na čínske výrobky, začala sa viac spoliehať na dovoz z Ruska.

Čína odpovedala Kanade zavedením stopercentného cla na dovoz repkového oleja a repkovej múčky. Okrem toho začala prešetrovať vývoz kanadskej repky, čo zasiahlo veľkú časť kanadského poľnohospodárstva.

Vo firme Manzhouli Xinfeng Grain and Oil Industry Limited jazdia medzi vrecami s tovarom červené vysokozdvižné vozíky. Táto moderná a vysoko automatizovaná továreň, ktorá je len necelý kilometer od hranice, spracúva ruskú repku, odstraňuje z nej šupky a lisuje ju na výrobu repkového oleja.

Huang Baoqiang, výkonný riaditeľ neďalekej píly, uviedol, že jeho spoločnosť nakupuje veľké objemy dreva zo susednej Sibíri a spracováva ho na lamelové rošty a iné nábytkové komponenty. Americké ministerstvo financií sa síce pokúsilo zablokovať používanie dolárov pri transakciách s Ruskom, no Huang povedal, že platiť dokázal čínskym renminbi alebo ruskými rubľami cez banku VTB. Táto banka, jedna z najväčších ruských finančných inštitúcií, čelila sankciám zo strany Spojených štátov a Európskej únie krátko po tom, ako Rusko napadlo Ukrajinu.

Aj keď obchod medzi Ruskom a Čínou stále silnie, objavujú sa prvé známky napätia vo vzťahoch.

Rusko zakázalo vývoz čerstvo vyrúbaných borovíc do Číny. Preto sa z kmeňov najprv odstraňuje kôra a následne sa guľatina reže na dosky priamo v pílach na Sibíri, čo, samozrejme, rozčuľuje podnikateľov ako je Huang. Čína, naopak, na začiatku minulého roka uvalila clá na dovoz ruského uhlia po tom, čo čínske štátne uhoľné bane zvýšili svoju produkciu a sťažovali sa na ruskú konkurenciu.

Najväčšie napätie v obchodných vzťahoch spôsobujú autá. Ešte v roku 2021 neboli čínske automobily v Rusku veľmi obľúbené. No po invázii na Ukrajinu sa západní výrobcovia automobilov stiahli z krajiny a čínske automobilky razantne znížili ceny.

Čínske autá ovládli ruský trh. Podľa výskumnej spoločnosti GlobalData Automotive tvorili koncom minulého leta až 60 percent všetkých predaných vozidiel.

Ruskí výrobcovia áut dúfali, že po odchode západných konkurentov získajú výhodu, no úspech čínskych značiek ich prekvapil a sklamal. Presvedčili vládu, aby od 1. októbra zaviedla dovozný poplatok vo výške 7 500 dolárov za nové zahraničné vozidlá. Výnimku majú len ojazdené autá, ktoré si ruskí občania kupujú na osobné použitie.

Čínsky vývoz áut do Ruska sa za prvých päť mesiacov tohto roka prepadol o výrazných 58 percent v porovnaní s predchádzajúcim rokom. „Je to ako studená sprcha pre čínskych výrobcov automobilov, ktorí očakávali, že Rusko bude ich hlavným trhom na dlhé roky dopredu,“ uviedol Stephen Dyer, vedúci ázijského automobilového oddelenia v konzultačnej firme AlixPartners.

Čínski podnikatelia v Manzhouli už využívajú medzeru v ruskej legislatíve týkajúcu sa ojazdených áut. Len kúsok od ruskej hranice stojí necelý rok starý luxusný autosalón s ojazdenými vozidlami, ktorý vyzerá ako palác s obrovskými bronzovými dverami a vysokou halou. Táto impozantná budova má pritiahnuť ruských zákazníkov, ktorí chcú obísť poplatok 7 500 dolárov za dovoz nových áut.

V ponuke sú takmer nové BMW, Land Rovery, Volkswageny a ďalšie obľúbené značky, ktoré sa už v Rusku nepredávajú, spolu s čínskymi značkami ako Zeekr a Hongqi, ktoré si získavajú čoraz väčšiu pozornosť.

Zamestnanci vysvetlili, že nové autá momentálne nie sú na sklade, no ojazdené vozidlá, staré len mesiac, si zákazníci môžu kúpiť a nechať doručiť.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.