Filmový scenárista Petr Kolečko: Komédia ti neodpustí nič

Seriály a filmy scenáristu Petra Kolečka sú v Českej republike fenoménom. Je podpísaný pod seriálom Most a obrovským internetovým hitom bol stream sKORO NA mizine. Sú diváci, ktorí idú na film kvôli téme, iní kvôli režisérovi, ale v Česku sa chodí aj na Kolečka. V kinách práve premietajú film Kúzlo derby, v ktorom je nielen autorom scenára, ale aj spolurežisérom. (Popri Vladimírovi Skórkovi.)

Z akého ste prostredia?

Z intelektuálneho. Matka bola germanistika, otec vydavateľ. Bol som obklopený knihami a ťukal som do počítača matkine preklady.

Videla som väčšinu vecí ktoré ste písali, a mám dojem, ako by ste hľadali akúsi podstatu českej duše - nejaký spoločný národný vzťah k chatárčeniu, hokeju či  futbalu... 

Som Čech a to, čo baví mňa, často zaujíma aj ostatných Čechov. Väčšina diel podľa mojich scenárov je  úspešná. Niečo na tom asi bude - skutočne mám v tvorbe veľa elementov, ktoré sú veľmi české.

Česká spoločnosť sa od roku 1990 rozvrstvila, ale vo vašich scenároch je veľa motívov, ktoré spoločnosť spájajú dodnes. Aj dnes sa v krčme a pri táboráku môžu stretnúť rôzne skupiny ľudí.

Film Kúzlo derby odráža presne tento fenomén - na štadióne sa stretnú všetky sociálne skupiny - vlastne som pri filme z tohto faktu vychádzal. Chcel som priniesť príbehy rôznych ľudí - je tam poslankyňa za Prahu 7, profesorka bohemistiky (inšpirovaná mojou mamou), je jednou z ľudí v kotli. Pre tento film to naozaj platí absolútne. Osudy rôznych ľudí sa pretnú práve na štadióne - futbal je spojivo a rituál. Je to vášeň, zážitok, pri ktorom na dve hodiny chceme zabudnúť na svoje problémy, aj na to, kto sme. Ale tie nás aj tak dobehnú. V inej mojej  tvorbe je to podvedomejšie - jednoducho ma témy, ktoré spájajú ľudí, naozaj bavia. Som komerčný umelec, robím veci, ktoré mám rád, tak ako chcem a triafam sa do väčšinového vkusu. Má to odozvu.  

V audiovízií sa dnes už očakáva nejaká miera politickej a genderovej korektnosti. V seriáli Most ste išli dosť na hranu a v internetovom seriáli Liga mužskej múdrosti je tento typ správania priamo témou. A máte úspech. Ako je to možné?

Pre mňa je vonkajšie cenzúra a autocenzúra úplne nemysliteľná. Mne sa to ani so žiadnym producentom nestalo. Humor je rôznorodý - situačný, horký, po srsti, proti srsti, konverzačný - ja tieto druhy kombinujem a jediné, čo chcem, je aby bol dobrý. Mám skúsenosti so všetkými českými a slovenskými televíziami a samozrejme, usilujem sa s dramaturgiou nájsť spoločnú reč. Ale nie za cenu ústupkov a kompromisov. Inak si podnety vážim. Myslím, že je v mojej práci dôležité vypočuť si rôzne názory a zobrať si pre seba to najlepšie. Nie vždy som to vedel. 

Pokiaľ sú nejakí Česi vo svete známi - sú to športovci. Pre väčšinu ľudí sú to veľkí hrdinovia. Vaše postavy športovcov sú často karikované. Bývalý hokejista a tréner v seriáli Lajna je veľmi slaboduchý.

Hrouzek je dement s krízou stredného veku, ktorá neobišla ani mňa. Inak, hokejisti majú ten seriál radi a dokážu si zo seba vystreliť. Myslím si, že si ich mýtizujú skôr diváci. A áno, rád pracujem s mýtom hrdinu a jeho demýtizáciou. Navyše hlavná postava v Lajne je síce dement, ktorý urobí veľa hlúpostí, ale nakoniec sa mu podaria veľké veci. 

Máte skúsenosť so zvláštnym spôsob nakrúcania - robili ste stream sKORO NA mizine, na ktorý vám posielali peniaze priamo diváci. 

Bolo to v niečom oslobodzujúce, hoci opakujem - ani v televíziách sa obmedzovať nedám. Robili sme to na YouTube - ale tam tiež platia nejaké pravidlá v tempe, či dĺžke stopáže. Pri tejto práci som sa zoznámil s Vladimírom Skórkom. Čas covidu bol špecifický - my sme z neho urobili centrálnu tému a bola z toho veľká virálna záležitosť. Veľmi rád na to spomínam, ale stále sa takto existovať nedá.

Na rozdiel od iných tvorcov, vy beriete seriálovú tvorbu veľmi vážne. Ste však autorom mnohých filmových scenárov. 

Dnes máme premiéru filmu Kúzla derby. Sledujem však, že seriály začínajú v audiovízii dominovať. Sú často mimoriadne kvalitné, robia ich vynikajúci tvorcovia. Dnes už ľudí ťažko pritiahnete do kina len na dobrých hercov a dobrý príbeh. Musí tam byť niečo naviac. Nejaký event. Proste ešte iný typ zážitku.

Film Kúzlo derby čiastočne produkoval klub AC Sparta. Predpokladám, že počítali aj s nejakou formou paródie...

Išlo im hlavne o futbal, nie o propagáciu Sparty - teda o postoj k tej hre. Dokonca o nejakú futbalovú kultúru, ktorú ja vnímam, aj keď to intelektuáli určite spochybnia. Chceli sme demaskovať nejaké klišé - napríklad, že do kotla chodia len dementi. Nie, žeby tam neboli, ale nie je to také čiernobiele. Na tom futbale jednoducho niečo je.

Komédia je ťažký žáner. Ako s ním bojujete?

Keď píšem komédiu, ten text nejako tečie, tvorí sa, ale bez dobrého vtipu sa nepohnem ďalej. Keď sme robili film o Jánovi Masarykovi bolo to vlastne jednoduchšie - máte dané fakty - nemuseli sme ten príbeh vymýšľať, stačilo vymyslieť, ako ho uchopiť scenáristicky. Komédia ti neodpustí nič. Je merateľná - alebo sa ľudia smejú, alebo nie. V dráme skryjete rozpačitý výsledok za nejaké umelecké reči. To sa v komédii nedá.

Je český humor iný ako slovenský?

Keď sa rozdelilo Československo, mal som len deväť rokov, ale bol som zdrvený. Mal som tu veľa kamarátov a často som sem chodil. Po rokoch však vidím, že sme predsa len iní. Tie krajiny nejdú rovnakou cestou. V minulosti som vôbec nepochyboval, že sme jeden národ a ešte aj dnes to vlastne ťažko prijímam, ale rozdiel je veľký. Dnes distribútori stále považujú český film za zrozumiteľný - nielen jazykovo, ale aj hodnotovo. Som si istý, že v budúcnosti sa to určite zmení. 

Ja vlastne na Slovensko vyvážam český humor. Neviem, či tu bude Kúzlo derby úspešné - dúfam, že áno. Ale je tam téma Sparty a Slávie. Pre slovenského diváka je to zahraničný film. 

Ste autorom scenára k úspešnému seriálu Iveta pre slovenskú televíziu.

To bol iný prípad. Naozaj som to písal pre Slovákov. Možno ma inšpiroval príbeh mojej manželky (Aneta Vignerová), ktorá prišla z Havířova do Prahy. Iveta prišla z Trebišova do Bratislavy - ten systém je podobný - malé mesto verzus metropola. Mali sme vynikajúci slovenský štáb a castingová režisérka  Ingrid Hodálová film obsadila skvelými typmi hercov, použili sme nárečie, máme tam gréckokatolícky kostol. Aj keď som Čech, rovnako ako režisér Jan Hřebejk, toto bol slovenský projekt.