Bez cudzincov sa hospodárstvo zadusí. Ich počty stúpajú, brzdou je byrokracia

Napriek tomu tento rok padol zamestnanecký rekord. Podľa údajov Štatistického úradu SR a Inštitútu finančnej politiky (IFP) na Slovensku pracuje už takmer 125-tisíc zahraničných pracovníkov. Medziročne ide o nárast o 26-tisíc. Polovica z nich pochádza z Ukrajiny, Srbska a Indie. Zvyšnú polovicu tvoria susedia z krajín V4, z Rumunska, Bulharska, Filipín a pracovníci z bývalých postsovietskych republík. A nejde len o štatistický údaj. V pozadí sú tisíce voľných miest, ktoré firmy nedokážu zaplniť vlastnými ľuďmi.

Kam Slováci nechcú, tam nastupujú cudzinci

Priemysel, najmä automobilový, zamestnáva dve tretiny všetkých cudzincov, prevažne ako operátorov či pomocných pracovníkov. Podľa analytičky IFP Moniky Pécsyovej firmy ich preferujú aj kvôli nižším mzdovým očakávaniam.

Na poliach by bez nich zhnilo ovocie aj zelenina. Poľnohospodárstvo, sezónne práce a čoraz častejšie aj kuriérske služby sú odkázané na výpomoc zo zahraničia. Ministerstvo práce preto navrhlo rozšíriť zoznam sezónnych prác aj o skladové a doručovacie služby, najmä v období sviatkov, keď domáci pracovníci o tieto pozície záujem nemajú.

Obchod, doprava a sektor verejného stravovania evidujú masívny nárast zahraničných pracovníkov. V prvom štvrťroku 2025 pribudlo v obchode 20-tisíc zamestnancov (nárast o 6,4 percenta), v doprave a skladovaní ďalších 11-tisíc (nárast o 6,6 percenta). Slováci si vyberajú radšej stabilnejšie zamestnania, a tak pozície čašníkov, skladníkov či kuriérov obsadzujú cudzinci. Títo ľudia dnes držia ekonomiku nad vodou.

Pomáhajú dôchodkovému systému

Zahraniční pracovníci kompenzujú nielen odchod Slovákov do cudziny, ktorých v zahraničí vlani pracovalo 116-tisíc, ale aj zmierňujú tlak na dôchodkový systém. Odvádzajú dane a odvody, spotrebúvajú, pomáhajú udržať stabilitu.

Taliansko už dávnejšie zaviedlo kvótový systém, ktorým chce v priebehu troch rokov priviesť do krajiny 500-tisíc pracovníkov. Je to model, nad ktorým bude musieť uvažovať aj Slovensko, ak nechce zostať v závese za ostatnými krajinami strednej Európy. Prognózy sú ešte alarmujúcejšie. V najbližšej dekáde má z trhu práce odísť 300-tisíc ľudí, ktorých nenahradí mladá generácia. Tá jednoducho nie je. Slovensko starne, dôchodcov pribúda a bez dovozu pracovnej sily sa systém jednoducho zosype.

Modré karty? Byrokracia víťazí nad zdravým rozumom

Aj keď sa objavujú pokusy o zmenu legislatívy, v realite ide o zdĺhavé procesy. Od júla 2024 síce môžu cudzinci začať pracovať ešte pred vydaním modrej karty, ale výsledky sú slabé. Vlani štát vydal len 20 modrých kariet. Pripomeňme, že ide o druh prechodného pobytu, ktorý oprávňuje osobu z tretej krajiny pracovať na území SR v čase, na aký mu ho polícia vydala.

Policajné prezídium potvrdzuje, že evidovalo len 103 osôb s pobytom na základe modrej karty. Zuzana Rumiz z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ) to komentuje otvorene: „Hlavným dôvodom je komplexný a zdĺhavý administratívny proces, ktorý v praxi znamená dlhé čakacie lehoty, náročnú dokumentáciu a nejasnosti v postupe, čo odrádza nielen uchádzačov, ale aj zamestnávateľov.“

Pokiaľ ide o národné víza typu D, potrebné sú pre pobyt zvyčajne presahujúci 90 dní. Ide o povolenia, ktoré umožňujú cudzincovi vstúpiť na územie SR a požiadať o prechodný pobyt. Vlani ich bolo vydaných takmer 15-tisíc, no kvóty (desaťtisíc pre priemysel, päťtisíc pre dopravu) sa napĺňajú rýchlo. Reálne tak už v lete niet z čoho čerpať.

Integrovať, nie izolovať

Niektorí namietajú, že prílev migrantov znižuje tlak na zvyšovanie miezd a tým znevýhodňuje domácich zamestnancov, ktorí už teraz len ťažko vyžijú. Je však faktom, že mnohé pracovné miesta by bez cudzincov ostali neobsadené. Najmä západné Slovensko s nízkou nezamestnanosťou je dnes odkázané na zahraničnú pracovnú silu.

Je jasné, že bez cudzincov sa slovenská ekonomika nepohne. Ak si chce udržať rast, potrebuje nielen efektívnejšiu byrokraciu, ale aj lepšiu integráciu. Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD) upozorňuje, že zaostávame za Českom a Poľskom, ktoré prijímajú opatrenia rýchlejšie a pružnejšie.

Hoci Slovensko potrebuje uľahčiť vstup kvalifikovaným a aj sezónnym pracovníkom, musí vytvoriť podmienky na ich dlhodobú integráciu. Nestačí, aby boli len „záplata“ na dieru v pracovnom trhu. Musia sa stať stabilnou súčasťou spoločnosti. Aby sa nestalo to, čo vo viacerých krajinách na západ od nás.

(pet, red)