Príbeh dvoch kontinentov

Ak by sme hľadali spoločný prvok, ktorý stojí za najväčšími politickými zmenami v euroatlantickom svete za posledné desaťročia – od vzostupu Donalda Trumpa v Amerike, cez Brexit v Británii až po vlnu populizmu v kontinentálnej Európe – určite by sme narazili na otázku masovej imigrácie.

Od vyprahnutých oblastí na americko-mexickej hranici až po nepokojné vody Stredozemného mora – migrácia z krajín globálneho Juhu zásadne mení politickú scénu na Západe. Na prvý pohľad sa problémy zdajú rovnaké. No keď sa pozrieme bližšie, ukáže sa, že ide o dva úplne odlišné prístupy, ktoré sa líšia v organizácii, výsledkoch aj v politických zmenách, ktoré spôsobili.

Spojené štáty a západná Európa čelia v podstate rovnakému problému. Sú to bohaté a politicky stabilné spoločnosti, no na juhu susedia s mladými a chudobnejšími populáciami z nestabilných regiónov. V prípade Ameriky je to Latinská Amerika, v prípade Európy zasa Blízky východ a subsaharská Afrika.

Obe oblasti sa stali atraktívnymi pre ľudí, ktorí chcú emigrovať. Keď sa k tomu pridá nízka pôrodnosť domáceho obyvateľstva, vznikajú výrazné zmeny v zložení obyvateľstva. V oboch regiónoch počet ľudí európskeho pôvodu klesol, čo vyvolalo obavy a posilnilo protimigračné hnutia. V USA podiel belochov bez hispánskeho pôvodu klesol z viac ako 80 percent v roku 1970 na menej ako 60 percent dnes. V krajinách ako Nemecko, Británia či Švédsko klesol podiel obyvateľov bez migračného pôvodu z viac ako 90 percent na približne 70 percent. Táto zmena sa pritom udiala počas jednej generácie.

Rozdielne hranice, rozdielne problémy

Napriek tomu sa však oba regióny vo významnej miere líšia. Latinská Amerika, v ktorej žije približne 650 miliónov ľudí, je zhruba dvakrát väčšia ako USA, no v súčasnosti zaznamenáva prudký pokles pôrodnosti. Krajiny ako Mexiko, Brazília a Kolumbia majú už teraz nižšiu pôrodnosť ako Spojené štáty. To znamená, že ich demografický potenciál klesá.

Európa však čelí oveľa väčšej a náročnejšej výzve. Blízky východ a Afrika majú spolu takmer dve miliardy obyvateľov a ich počet naďalej rýchlo rastie. Je to oveľa viac ako 500 miliónov ľudí žijúcich v EÚ a Spojenom kráľovstve. K tomu sa pridáva hlbší demografický problém starého kontinentu: pôvodné obyvateľstvo má už dlhodobo nižšiu pôrodnosť ako USA, čo vedie k rýchlejším etnickým zmenám, aj keď nie sú na prvý pohľad také zjavné.

Imigrácia do USA sa tiež stala diverzifikovanejšou. Ázijskí migranti, najmä z Indie, Číny, Filipín a Južnej Kórey, tvoria v súčasnosti 35 až 40 percent nových držiteľov zelenej karty, čo sa rovná - alebo mierne presahuje - podiel Latinskej Ameriky. To poukazuje na jeden zásadný rozdiel: výber imigrantov podľa schopností a zručností.

Dobrým príkladom sú rozdiely medzi pakistanskými imigrantmi v USA a v Spojenom kráľovstve. V USA patria pakistansko-americké komunity medzi najúspešnejšie ekonomické skupiny. Ich priemerný príjem domácnosti je 105-tisíc dolárov, čo je viac ako priemer bielych Američanov, a až 54 percent z nich má vysokoškolské vzdelanie.

Vo Veľkej Británii je situácia iná. Priemerná hodnota majetku domácností pakistanského pôvodu je 232 200 libier, čo je výrazne menej ako priemer bielych Britov, ktorý je 324 100 libier. Pakistanská a bangladéšska komunita má zároveň najnižšiu mieru zamestnanosti spomedzi väčších etnických skupín, a to len 61 percent.

Dôvodom však nie je diskriminácia. Zatiaľ čo americká imigračná politika uprednostňuje ľudí z mestských a vzdelaných vrstiev Pakistanu, pakistanská komunita v Británii pochádza prevažne z vidieckych oblastí, ako je napríklad Mirpur v regióne Azad Kašmír.

Hranice a príslušnosť

Geografia tu hrá veľmi dôležitú úlohu. Severná Amerika je od ostatného sveta oddelená, takže spontánna migrácia po súši zo starého kontinentu je prakticky nemožná. Inými slovami, do USA sa jednoducho nedá prísť pešo. Už táto geografická bariéra prirodzene selektuje migrantov, a do krajiny sa tak dostávajú najmä vzdelaní a formálne preverení jedinci.

Výsledkom je čoraz výraznejší ekonomický rozdiel. Kým v mnohých európskych krajinách majú migranti z krajín mimo EÚ väčšinou negatívny vplyv na verejné financie, štúdie z USA opakovane dokazujú, že ich prínos je neutrálny alebo dokonca pozitívny. Závislosť migrantov od sociálnych dávok je v Európe tiež oveľa vyššia. Spôsob, akým sú nastavené inštitúcie, tu zohráva dôležitú úlohu. V USA, kde je sociálna podpora obmedzenejšia, majú ľudia väčšiu motiváciu pracovať. Naopak, v Európe, kde sú sociálne dávky štedrejšie, si niektorí migranti, najmä tí s nižším vzdelaním a slabou znalosťou jazyka, môžu dlhodobo zvyknúť na závislosť od pomoci štátu.

Napokon tu máme kultúrny rozmer, čo je pravdepodobne tá najcitlivejšia otázka. Väčšina nových prisťahovalcov do Európy prichádza z krajín s prevažne moslimským obyvateľstvom. Ich spoločenské normy sa často výrazne líšia od tých, ktoré prevládajú v sekulárnych, historicky kresťanských hostiteľských krajinách. No kultúra a ekonomika sú úzko prepojené. Kvalifikovaný pakistanský inžinier, ktorý sa presťahuje do Silicon Valley, vyvolá v spoločnosti oveľa menšie napätie ako nekvalifikovaný migrant, ktorý sa usadí v chudobnej štvrti Paríža alebo Birminghamu.

Americká identita je prirodzene otvorenejšia. Angličtina ako globálny jazyk a história prisťahovalectva formovali predstavu ‚americkosti‘ ako niečoho, čo sa neustále vyvíja a zahŕňa rôznorodé kultúry. Naopak, európske národné identity sa formovali stáročia na princípe vyhranenosti, teda cez zdôrazňovanie vlastnej kultúrnej, jazykovej či náboženskej odlišnosti voči iným skupinám. Práve to dnes komplikuje začlenenie nových obyvateľov do spoločnosti. V dôsledku toho je kontinent omnoho náchylnejší na kultúrne napätie, ktoré sprevádza masívne demografické zmeny.

Európa je v porovnaní s americkým modelom selektívnej asimilácie výrazne zraniteľnejšia, či už politicky, ekonomicky alebo sociálne. Oslabuje ju kombinácia demografického tlaku, podpory nových prisťahovalcov zo strany štátu a silných národných identít, ktoré rozdeľujú spoločnosť. S každým ďalším rokom budú následky týchto odlišných prístupov očividnejšie.

Zhrnutie

Masová imigrácia zásadne zmenila politickú a demografickú situáciu v Spojených štátoch aj v Európe, no robí tak výrazne odlišným spôsobom. Zatiaľ čo oba regióny čelia populačnému tlaku z globálneho Juhu, USA majú výhodu v geografickej izolácii, výbere migrantov podľa ich ekonomického prínosu a národnej identite založenej na postupnej integrácii. Naopak, Európa má oveľa viac prístupových ciest pre migrantov, bojuje s nízkou pôrodnosťou domácich obyvateľov a jej štedré sociálne systémy často sťažujú začlenenie prisťahovalcov. Kultúrne rozdiely sú v Európe viditeľnejšie, najmä pri migrácii moslimského obyvateľstva. Zatiaľ čo Amerika sa prisťahovalcom dokáže lepšie prispôsobiť, menej selektívny európsky prístup môže spôsobovať väčšiu politickú nestabilitu.