Ak by sme hľadali spoločný prvok, ktorý stojí za najväčšími politickými zmenami v euroatlantickom svete za posledné desaťročia – od vzostupu Donalda Trumpa v Amerike, cez Brexit v Británii až po vlnu populizmu v kontinentálnej Európe – určite by sme narazili na otázku masovej imigrácie.

Od vyprahnutých oblastí na americko-mexickej hranici až po nepokojné vody Stredozemného mora – migrácia z krajín globálneho Juhu zásadne mení politickú scénu na Západe. Na prvý pohľad sa problémy zdajú rovnaké. No keď sa pozrieme bližšie, ukáže sa, že ide o dva úplne odlišné prístupy, ktoré sa líšia v organizácii, výsledkoch aj v politických zmenách, ktoré spôsobili.

Spojené štáty a západná Európa čelia v podstate rovnakému problému. Sú to bohaté a politicky stabilné spoločnosti, no na juhu susedia s mladými a chudobnejšími populáciami z nestabilných regiónov. V prípade Ameriky je to Latinská Amerika, v prípade Európy zasa Blízky východ a subsaharská Afrika.

Obe oblasti sa stali atraktívnymi pre ľudí, ktorí chcú emigrovať. Keď sa k tomu pridá nízka pôrodnosť domáceho obyvateľstva, vznikajú výrazné zmeny v zložení obyvateľstva. V oboch regiónoch počet ľudí európskeho pôvodu klesol, čo vyvolalo obavy a posilnilo protimigračné hnutia. V USA podiel belochov bez hispánskeho pôvodu klesol z viac ako 80 percent v roku 1970 na menej ako 60 percent dnes. V krajinách ako Nemecko, Británia či Švédsko klesol podiel obyvateľov bez migračného pôvodu z viac ako 90 percent na približne 70 percent. Táto zmena sa pritom udiala počas jednej generácie.