V celej Európe vyvoláva masová migrácia ostré diskusie. Mnohí politici používajú protimigračnú rétoriku, aby upokojili obavy voličov. Napriek svojim sľubom sú však lídri často nútení migráciu akceptovať, a to kvôli ekonomickej realite, nedostatku pracovnej sily a potrebe hospodárskeho rastu. To však prináša aj vážne sociálne dôsledky. Migrácia môže narušiť súdržnosť komunít, zaťažovať verejné služby a posilňovať populistické nálady.

Od kritiky ku kontrole

Britský premiér Keir Starmer (Labouristická strana) je toho dobrým príkladom. Kedysi ako opozičný líder kritizoval vládu za problémy ako nízke mzdy či preťažené verejné služby. Tvrdil, že za to môže chybný ekonomický systém, nie migrácia. Dnes sa však jeho pohľad na migráciu výrazne zmenil. Od nástupu do funkcie zmenil kurz. Zaviedol reformy, ktoré majú za cieľ znížiť celkový počet prisťahovalcov.

Medzi opatrenia, ktoré ohlásil v máji 2025, patrí napríklad predĺženie času potrebného na získanie občianstva z piatich na desať rokov a tiež ukončenie náboru opatrovateľov zo zahraničia. Tieto kroky sú reakciou na rastúcu verejnú nespokojnosť s migráciou, ktorú ešte zosilnili populistické hnutia ako Reform UK.

Napriek prijatým opatreniam sa Spojené kráľovstvo stále nezaobíde bez zahraničných pracovníkov, najmä v sektoroch ako opatrovateľstvo či poľnohospodárstvo. Kritici upozorňujú, že Starmerove reformy neriešia skutočný problém, ktorým je trvalý nedostatok pracovnej sily.