Demografická trilema

Migrácia sa stala kľúčovou reakciou Európy na úbytok obyvateľstva spôsobený nízkou pôrodnosťou a starnutím populácie. Hoci dočasne pomáha riešiť nedostatok pracovnej sily, prináša aj výrazné spoločenské zmeny. V mnohých krajinách sa zvýšený počet prisťahovalcov spája s obavami ľudí, najmä ak ide o začlenenie do spoločnosti, zachovanie národnej identity a spravodlivé poskytovanie verejných služieb.

V tomto kontexte prichádzajú írsky ekonóm Philip Pilkington a demograf Paul Morland s pojmom „demografická trilema“. Ide o strategický rámec, ktorý núti politických lídrov rozhodnúť sa medzi tromi neľahkými možnosťami: ekonomická stagnácia, masová migrácia alebo podpora pôrodnosti. Táto esej sa na trilemu pozerá z pohľadu spoločenskej súdržnosti a tvrdí, že hoci migrácia môže dočasne zmierniť ekonomické problémy, zároveň môže prehĺbiť napätie v spoločnosti. Preto treba hľadať vyváženejšie a dlhodobo udržateľné riešenie.

Možnosti a protirečenia v demografickej trileme

Pilkington a Morland predstavili tento model vo svojej štúdii z roku 2023 s názvom „Migrácia, stagnácia alebo pôrodnosť: kvantifikácia demografickej trilemy“ publikovanej organizáciou ARC Research. Ich model ukazuje, že každá z možností prináša kompromisy. Ekonomická stagnácia síce môže byť politicky prijateľná, no vedie k dlhodobému poklesu produktivity a rastúcim nákladom na sociálnu starostlivosť. Masová migrácia pomáha riešiť nedostatok pracovnej sily, ale môže narušiť spoločenskú súdržnosť. Podpora pôrodnosti si vyžaduje výrazné investície do rodín a dlhodobé plánovanie, no zároveň ponúka najväčšiu stabilitu populácie.

Migrácia zohráva dôležitú úlohu pri vyrovnávaní úbytku obyvateľstva v Európe. No ak počet prisťahovalcov neustále rastie a integračné opatrenia zlyhávajú, vznikajú nové problémy. Vysoká miera imigrácie môže narušiť spoločenskú súdržnosť a vyvolať napätie v otázkach národnej identity, prístupu k verejným službám a rozdelenia príjmov. V celej Európe sa však debata o migračnej politike často sústreďuje najmä na tému kultúrneho začlenenia a spoločenskej harmónie.

Pôrodnosť ako tretia možnosť

Pilkington navrhuje, aby sa pôrodnosť podporila prorodinnými opatreniami. Podľa neho samotná migrácia nestačí na zabezpečenie dlhodobej ekonomickej a spoločenskej stability. Vlády by sa preto mali sústrediť na podporu rodín, napríklad zabezpečiť dostupné bývanie, kvalitnú a cenovo prijateľnú starostlivosť o deti, dostatočne dlhú rodičovskú dovolenku a finančné výhody na podporu rodičov.

Existujú dva hlavné dôvody. Po prvé, vyššia pôrodnosť u domáceho obyvateľstva znižuje závislosť od zahraničných pracovníkov a pomáha predísť rýchlym demografickým zmenám, ktoré môžu spoločnosť destabilizovať. Po druhé, zabezpečuje vyvážené zastúpenie rôznych vekových skupín, čo znižuje tlak na dôchodkové a zdravotnícke systémy. Súčasný vývoj je však alarmujúci. Napríklad vo Veľkej Británii klesla pôrodnosť z 2,9 detí na jednu ženu v roku 1964 na dnešných 1,56 dieťaťa na jednu ženu, čo poukazuje na to, že treba čo najskôr konať.

Ak sa pôrodnosť výrazne nezvýši, do roku 2083 by mohli prisťahovalci a ich priami potomkovia tvoriť viac ako polovicu obyvateľstva v krajinách ako Spojené kráľovstvo. Podľa niektorých názorov by takáto zmena mohla oslabiť spoločenskú súdržnosť a zásadne ovplyvniť charakter národných spoločenstiev.

Z troch možností je ekonomická stagnácia tá, ktorá sa javí ako politicky najpohodlnejšia. Nevyžaduje totiž žiadne okamžité a zložité opatrenia. Jej dlhodobé následky sú však vážne. Pilkington a Morland ju opisujú ako časovanú ekonomickú a sociálnu bombu.

Dôsledky stagnácie sú už dnes viditeľné napríklad v Taliansku a Grécku. V týchto krajinách je vysoká nezamestnanosť mladých ľudí a zároveň jedna z najnižších pôrodností v Európe. Výsledkom je klesajúca produktivita a oslabené systémy sociálneho zabezpečenia.

Stagnácia síce nevyvoláva kultúrne napätie ako migrácia ani si nevyžaduje výdavky na podporu pôrodnosti, no Pilkington ju považuje za najmenej udržateľnú možnosť zo všetkých troch. Podľa neho je to pasívny spôsob, ako sa pomaly a nevyhnutne dostať do hospodárskeho a spoločenského úpadku.

Aj keď sa Pilkington a Morland vo svojej práci sústredia predovšetkým na Spojené kráľovstvo, ich zistenia platia aj pre ďalšie krajiny. Nemecko, Francúzsko či škandinávske štáty majú podobné problémy – nízku pôrodnosť, starnúce obyvateľstvo a rastúcu migráciu. Na druhej strane, krajiny ako Maďarsko a Poľsko, ktoré sú proti veľkej migrácii, zatiaľ nedokázali významne zvýšiť pôrodnosť, aj keď poskytujú veľkorysé rodinné príspevky.

To otvára zásadnú otázku: dokáže Európa nájsť politicky priechodné a kultúrne prijateľné riešenie, ktoré by sa vyhlo extrémom migrácie aj stagnácie? Pilkington navrhuje strednú cestu – spoločnú prorodinnú politiku naprieč celou Európou. Mohlo by to znížiť závislosť od migrácie a zároveň zabrániť úpadku, ktorý hrozí pri demografickej stagnácii. Takýto prístup si však vyžaduje nielen finančné investície, ale aj zmenu v myslení ľudí, vďaka ktorej by sa opäť začal oceňovať rodinný život a medzigeneračná zodpovednosť.

Cesta vpred

Demografická trilema jasne ukazuje, že masová migrácia síce dokáže oddialiť problémy spojené s poklesom obyvateľstva, ale nie je bez následkov. Ak pribúdajú prisťahovalci a zároveň zlyháva ich začlenenie do spoločnosti, môže to narušiť súdržnosť spoločnosti, prehĺbiť kultúrne rozdiely a narušiť stabilitu národných komunít.

Na rozdiel od migrácie či pasívnej stagnácie predstavuje koordinovaná investícia do prorodinnej politiky harmonickejšiu a dlhodobo udržateľnú cestu. Takýto prístup umožňuje reagovať na demografické výzvy bez narušenia spoločenskej súdržnosti európskych krajín. Čas, keď sa reagovalo na problémy až po ich vzniku, sa skončil. Európa musí teraz konať premyslene, aby obnovila demografickú rovnováhu bez toho, aby ohrozila jednotu spoločnosti.

Zhrnutie

Európa dnes zápasí so starnutím obyvateľstva a nízkou pôrodnosťou. Ekonóm Philip Pilkington a demograf Paul Morland preto hovoria o „demografickej trileme“. Znamená to, že si Európa musí vybrať jednu z troch ciest: ekonomickú stagnáciu, masovú migráciu alebo zvýšenie pôrodnosti domáceho obyvateľstva. Migrácia síce pomáha zmierňovať pokles obyvateľstva, Pilkington však varuje, že prílišné spoliehanie sa na ňu ohrozuje súdržnosť spoločnosti a vedie k dlhodobej nestabilite. Namiesto toho odporúča prorodinné opatrenia, ako sú dostupné bývanie, podpora starostlivosti o deti a finančné príspevky pre rodičov, ktoré by pomohli obnoviť demografickú rovnováhu. Ekonomická stagnácia síce môže vyzerať ako jednoduché riešenie, no vedie k postupnému úpadku. Pilkington preto vyzýva európske vlády, aby sa sústredili na dlhodobé a udržateľné prorodinné stratégie namiesto krátkodobých riešení založených na migrácii.