Koncom roka nás vraj navštívi medzihviezdny objekt. Astronóm z Harvardu hovorí o mimozemšťanoch

Prvého júla objavil americký teleskop ATLAS v meste Rio Hurtado v Čile objekt, o ktorom tím objaviteľov spočiatku tvrdil, že je to kométa. V čase objavenia totiž vykazovala všetky známky vrátane trajektórie pohybu voči Slnku či relatívnej svietivosti.

Neskôr však astronómovia jej pôvod prehodnotili, vďaka čomu dostala kódové označenie 3I/ATLAS. Ide totiž o tretí objekt pozorovaný v slnečnej sústave, ktorý pochádza z medzihviezdneho priestoru [písmeno I pred lomkou znamená „interstellar“, pozn. red.].

Najbližšie k Slnku sa „Atlas“ dostane na prelome októbra a novembra 2025, pričom sa Zem bude nachádzať na opačnej strane svojej slnečnej dráhy. Pozorovateľný tak bude približne do 29. októbra.

Nejde o prvý medzihviezdny objekt

Prvým pozorovaným medzihviezdnym objektom bol 1I/‘Oumuamua, ktorý spočiatku vedci tiež považovali za kométu. Počas preletu v septembri a októbri 2017 však neobjavili žiadny plynovo-prachový chvost, akým sa kométy [z gréckeho kómé – vlasy, pozn. red.] vyznačujú, keď sa priblížia k Slnku.

Namiesto toho objavili asteroid cigarového tvaru s dĺžkou približne 800 metrov, ktorý sa hýbal po hyperbolickej dráhe – čo znamená, že priletel z priestoru spoza tzv. Oortovho mraku, ktorý obkolesuje Slnečnú sústavu. Približoval sa takmer konštantnou rýchlosťou 26,3 kilometra za sekundu, v najbližšom bode k Slnku (perihélium) dosiahol asi 87,7 kilometra za sekundu a následne opäť spomalil na približne 28 kilometrov za sekundu s klesajúcou tendenciou.

Tieto fakty vyvolali búrku teórií o neprirodzenom pôvode asteroidu, pričom sa do popredia dostal kontroverzný astronóm Abraham „Avi“ Loeb, ktorý tvrdil, že sa objekt hýbal pomocou „solárnej plachty“ – zariadenia zachytávajúceho slnečný vietor.

Samotné spomaľovanie je zvláštnosťou, ktorú astronómovia doteraz spoľahlivo nevysvetlili. Preletom okolo Slnka mal Oumuamua nabrať rýchlosť, keďže sa pohyboval po dráhe, ktorá sa technicky opisuje ako gravitačný prak. Ide o prechod cez gravitačné pole hviezdy či planéty s cieľom zrýchlenia či spomalenia sondy.

Najznámejším príkladom bola sonda Cassini-Huygens, ktorú NASA vyslala 3. decembra 1997. Tú vyslali popri Venuši a Jupiteru, pričom sa let skrátil na necelých sedem rokov. Naproti tomu Oumuamua spomalil na tú istú rýchlosť, akú mal pred vstupom do slnečnej sústavy.

Loeb a hypotéza temného lesa

Atlas prilietal konštantnou rýchlosťou 61 kilometrov za sekundu a 16. júla preletel okolo Jupitera. To, že sa takmer nepozorovane dostal do osminy polomeru slnečnej sústavy, teda 5,2 astronomickej jednotky od Slnka [1AU je približne 149 miliónov kilometrov, pozn. red.], vedci vysvetlili tým, že prilietal smerom od jadra našej galaxie, Mliečnej cesty. To spôsobilo, že asteroid nebolo možné rozlíšiť od svetelného šumu.

Ako vysvetlili astronómovia z Goddardovho vesmírneho inštitútu pri NASA, Atlas môže byť pri veku takmer osem miliárd rokov „starší ako Slnko“. Šokujúci je aj priemer objektu – až 24 kilometrov. Asteroid Chixculub, ktorý pravdepodobne vykynožil dinosaury, mal priemer asi desať kilometrov.

Medzitým Atlas odfotografovali astronómovia v observatóriu Gemini North na vrchole havajskej hory Mauna Kea. Použili pri tom rôzne filtre s cieľom spektrálnej analýzy, ktorá mala zhodnotiť chemické zloženie. Výsledkom zloženia 16 snímok bol estetický farebný pás na nočnej oblohe, ako je viditeľný na začiatku tohto článku.

Rôzne odtiene však znamenajú komplexné zloženie, a to vrátane vodného ľadu. To znamená, že zdroj, z ktorého Atlas pochádza, obsahoval vodu (nie nevyhnutne v kvapalnom skupenstve).

Pre Loeba – ktorý je známy tým, že sa snaží dokázať existenciu inteligentného života mimo Zeme – však prítomnosť vody predstavuje ďalšiu indíciu pre jeho hypotézu o mimozemskej civilizácii.

Astronómovia sa najneskôr od 60. rokov minulého storočia zaoberajú pravdepodobnosťou existencie mimozemského života. Tézu o pravdepodobnosti sformuloval v roku 1961 astrofyzik Frank Donald Drake, ktorý v myšlienkovom experimente poukázal na to, že v Mliečnej ceste existuje od tisíc do 100 miliónov miest, kde by mohol vzniknúť inteligentný život.

Na zjavný paradox medzi týmto extrémne vysokým číslom „pravdepodobných civilizácií“ a faktom, že nás zatiaľ žiadna nekontaktovala, poukázal jeden zo strojcov atómovej bomby Enrico Fermi, podľa ktorého sa nazýva. Fyzik talianskeho pôvodu v konverzácii s kolegami o mimozemskom živote údajne vyhlásil: „Kde teda sakra všetci sú?“

Na túto epizódu poukázal jeden z najznámejších astronómov vôbec Carl Sagan v článku z roku 1963. Neskôr vznikla mierne kontroverzná teória, ktorá sa tento paradox snaží zodpovedať – ide o hypotézu temného lesa.

Tá predpokladá, že mimozemské civilizácie sa navzájom automaticky vnímajú ako hrozba, v dôsledku čoho sa pred pokusmi o kontakt skrývajú – nám neznámymi prostriedkami – a v prípade úspešného kontaktu sa správajú nepriateľsky a útočne.

Pochopiteľne nie je možné túto hypotézu otestovať, preto ostáva v rovine myšlienkového experimentu. Loeb sa hlási práve k nej, čo vyjadril aj v odbornom článku zo 16. júla na portáli ArXiv [v čase písania článku nerecenzovaný, pozn. red.].

Nepriateľská mimozemská technológia

Loeb a dvojica jeho kolegov ponúkli hypotézu, ktorá príznačne otriasla americkým mediálnym svetom. Hoci vedci z havajského observatória Gemini vysvetlili rozdiely v spektrálnej analýze tým, že má aktívne jadro (a teda ide o kométu, a nie asteroid), kontroverzná štúdia predpokladá technologický pôvod.

„Poukazujeme na to, že 3I/ATLAS sa [počas preletu, pozn. red.] prekvapivo priblíži k Venuši, Marsu a Jupiteru, čoho kombinovaná pravdepodobnosť je menej ako 0,005 percenta,“ píše Loeb s kolegami Adamom Hibberdom a Adamom Crowlom.

Ďalej pojednávajú o nízkom sklone dráhy voči rovine obehu planét okolo Slnka, čo podľa nich „ponúka rôzne benefity“ v rámci potenciálneho sledovania. Tento objekt – ak je technologického pôvodu – môže pri Slnku spomaliť obráteným Oberthovým manévrom, čo znamená, že môže využiť gravitačné pole hviezdy na svoje spomalenie.

Autori štúdie hneď v úvode priznali kontroverzný naratív, hoci ako prvú možnosť ponúkli „potenciálne katastrofálne dôsledky pre ľudstvo“. „Hypotéza je sama osebe zaujímavým mentálnym cvičením a je zábavné sa ňou zaoberať, bez ohľadu na jej pravdepodobnú validitu,“ poznamenali.

Loeb však na rozdiel od svojich kolegov spomínaných vyššie tvrdí, že nejde o kométu. Spektrálna analýza totiž podľa neho nepreukázala prítomnosť kómy – plynovo-prachového obalu okolo telesa. Spochybnil však aj tézu o asteroide, a to na štatistickom základe – priemer telesa 20 kilometrov je podľa neho extrémne veľký.

Kómu pozorovanú okolo Atlasu označil Loeb a kolegovia za „rozostrenie“, pričom jadro kométy by muselo byť rádovo omnoho menšie.

„Zatiaľ je najpravdepodobnejším výsledkom, že 3I/ATLAS je úplne prirodzený medzihviezdny objekt, pravdepodobne kométa,“ podryl následne vlastnú tézu v blogovom príspevku.

Napriek tomu, že ho značná časť vedeckej obce považuje za kontroverzného, Avi Loeb stále učí na Harvardovej univerzite. Americko-izraelský občan vyštudoval na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme, od roku 1993 je členom profesorského zboru harvardskej katedry astronómie.

„Osobne verím, že Mesiáš príde, no nie nevyhnutne z Brooklynu, ako veria niektorí ortodoxní Židia, ale skôr z vesmíru,“ vyhlásil v roku 2024. Je tiež v blízkom kontakte s predstaviteľmi americkej Snemovne reprezentantov, ktorí tlačia na administratívu, aby odtajnila materiálny súvisiace s pozorovaním „neidentifikovaných lietajúcich objektov“.

Kongresmani Eric Burlison, Tim Burchett a Anna Paulina Lunová pravidelne vyzývajú Pentagón, aby odtajňovali technológie, ktoré letectvo údajne objavilo. Otázku „mimozemských technológií“ totiž považujú za vec národnej bezpečnosti.