Predseda najsilnejšej holandskej Strany za slobodu (PVV) Geert Wilders ironicky vyzval na presídlenie Palestínčanov do predpokladanej enklávy na juh Francúzska. „Veľké časti Francúzska už sú beztak islamské,“ dodal v príspevku na sieti X.
Šéf Elyzejského paláca vyjadril nádej, že na pondelkovej konferencii sa k uznaniu Palestíny zaviažu aj ďalší predstavitelia. V súčasnosti Palestínsky štát uznáva 141 zo 193 štátov sveta, doplnila agentúra AFP.
Konferencia, ktorá potrvá do stredy, sa zameriava aj na reformu Palestínskej samosprávy ako najvyššieho exekutívneho orgánu, odzbrojenie militantného hnutia Hamas a „jeho vylúčenie z verejného života“ a tiež uznanie Izraela zo strany arabských štátov, ktoré tak doteraz neurobili.
Najviac sa o toto úsilie zasadil prezident USA Donald Trump, ktorý počas prvého volebného obdobia predostrel takzvané Abrahámske dohody. Tie s Izraelom uzavreli zatiaľ iba Bahrajn, Spojené arabské emiráty, Maroko a Sudán.
Práve Saudská Arábia bola ďalšia na rade v lete 2023, od ratifikácie však monarchia odstúpila po začiatku izraelskej pozemnej operácie v Pásme Gazy po útoku Hamasu 7. októbra.
Aj ďalší tvrdí podporovatelia Izraela či otvorení sionisti často operujú s rovnicou „Palestína = Jordánsko“ s odkazom na Jordánske hášimovské kráľovstvo, ktoré s Izraelom spája spoločná história v rámci Britského mandátu Palestína (1922-1948).
Starmer chcel presvedčiť Trumpa
Britský premiér Keir Starmer sa v priebehu dňa v Škótsku stretol s Trumpom. Predstavitelia jeho Labouristickej strany prítomní v parlamente naňho tlačia s cieľom britského uznania Palestínskeho štátu, na čo predseda vlády reagoval odvolaním ministrov z dovoleniek a mimoriadneho zasadnutia kabinetu.
Ako priblížili vládne zdroje denníka Guardian, podľa Starmera „nie je otázkou či, ale kedy“ Londýn uzná Palestínu. Zdroje tiež dodali, že premiér je „zhrozený“ každým ďalším záberom mŕtvych či trpiacich civilistov v palestínskej pobrežnej enkláve.
Starmer Trumpa navštívil v golfovom rezorte Turnberry na juhu Škótska. Deň predtým sa americký prezident so šéfkou eurokomisie Ursulou von der Leyenovou dohodli na základnej colnej sadzbe vo výške 15 percent na vzájomný dovoz.
Prezident USA počas stretnutia so Starmerom povedal, že hovoril s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a oznámil mu, že boj proti Hamasu „sa bude musieť zmeniť“. Dodal však, že ľudia v Gaze potrebujú okamžite potraviny a bezpečie.
Obaja lídri tiež vyslovili podporu snahám o prímerie v Pásme Gazy. Apelovali na zastavenie bojových akcií, aby sa zmiernilo utrpenie civilného obyvateľstva. Šéf Bieleho domu dodal, že USA majú v pláne stavať v enkláve potravinové centrá, ktoré budú prístupné bez obmedzení a budú prospešné pre ľudí v núdzi.
Vo vyhlásení Starmerovej kancelárie sa uvádza, že lídri označili situáciu v oblasti za katastrofálnu a vyzvali na okamžité kroky s cieľom zmierniť humanitárnu krízu. Zdôraznili potrebu zrýchleného a rozsiahleho dodávania humanitárnej pomoci a podporili výzvy na prepustenie zvyšných rukojemníkov. Obaja lídri sa zhodli aj na nutnosti okamžitého prímeria ako predpokladu k mierovým riešeniam v regióne.
Britský premiér taktiež počas stretnutia s Trumpom podporil užšiu spoluprácu s USA v oblasti malých modulárnych reaktorov (SMR), ktorú označil za výhodnú pre obe strany. Británia nedávno vybrala spoločnosť Rolls-Royce, aby postavila prvé SMR v krajine, pričom na rozbeh odvetvia vyčlenila 2,5 miliardy libier.
Trump označil koncept malých jadrových elektrární za sľubný. Podľa neho sú jednoduché, bezpečné a umožňujú budovanie sériových jednotiek namiesto obrovských projektov za miliardy dolárov. Zároveň naznačil, že USA budú možnosť SMR ďalej analyzovať. Téma je vnímaná ako potenciálny pilier jadrovej energetiky s nižšími nákladmi a rýchlejšou výstavbou.
Barrot: Nie je to odmena Hamasu
Minulý týždeň Spojené štáty a Izrael odstúpili od rokovaní o prímerí v Gaze, pričom americký vyslanec Steve Witkoff obvinil Hamas z blokovania dohody, čo palestínska militantná skupina odmietla. Tel Aviv v nedeľu vyhlásil „taktickú prestávku“ v bojoch v niektorých častiach Gazy, pričom umožnil OSN a humanitárnym agentúram otvoriť bezpečné pozemné cesty na riešenie krízy hladomoru.
Postoj Paríža však označil za „odmenu pre teroristov“, čo zásadne odmietol francúzsky minister zahraničia Jean-Noël Barrot. Plán formálneho uznania Palestíny ako štátu je podľa neho v rozpore s postojmi Hamasu. „Hamas vždy vylučoval dvojštátne riešenie. Uznaním Palestíny Francúzsko ide proti tejto teroristickej organizácii,“ napísal na sieti X.
Plánované uznanie je podľa USA „bezohľadné“ – aj to Barrot odmietol s tým, že tento krok „podporuje stranu mieru proti strane vojny“.
V rozhovore pre nedeľník La Tribune Dimanche šéf francúzskej diplomacie na margo newyorskej konferencie povedal, že „arabské krajiny prvýkrát odsúdia Hamas a vyzvú ho na odzbrojenie“. Zdroj z diplomatického prostredia pre agentúru AFP spochybnil, že by na stretnutí preberali nové dohody o normalizácii vzťahov s Izraelom.
Graham: Izrael vtrhne do Gazy ako my do Berlína či Tokia
K zmene tónu po odstúpení od sprostredkovania izraelsko-palestínskej dohody sa pridal aj známy provojnový senátor Lindsey Graham. Ten v relácii Meet The Press na stanici NBC News avizoval, že Izrael zaútočí plnou silou „v priebehu dní či týždňov“, čomu sám vyjadril podporu.
Moderátorka Kristen Welkerová sa pýtala na pozadie Trumpových výrokov smerom k izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi. Šéf Bieleho domu svojho blízkeho spojenca vyzval, aby „dokončil prácu“ v palestínskej enkláve.
Senátor za Južnú Karolínu avizoval, že šéfka Svetového potravinového programu a vdova po najznámejšom jastrabovi Johnovi McCainovi Cindy sa dohodla s Izraelom na rozšírení dodávok humanitárnej pomoci. „Ale myslím si, že témou, o ktorej dnes hovoríme, je zmena stratégie,“ naznačil.
„Myslím si, že prezident Trump dospel k presvedčeniu – a ja určite tiež –, že nie je možné vyjednať koniec tejto vojny s Hamasom,“ vyhlásil. Pripomenul, že nacionalistické hnutie má vo svojej charte cieľ zničenia Izraela, a označil ich za „náboženských nacistov“.
Aj Tel Aviv podľa Grahama dospel k záveru, že ukončenie vojny prostredníctvom dohody je nemožné. „V Gaze tak urobia to, čo sme urobili my v Tokiu a Berlíne, obsadia miesto silou a potom začnú odznova, aby Palestínčanom ponúkli lepšiu budúcnosť,“ povedal s odkazom na bojové operácie konca druhej svetovej vojny. Tento motív zopakoval ešte dva razy.
Káhira vyzýva Trumpa na ukončenie bojov
Egyptský prezident Abdel Fattáh Sísí sa obrátil priamo na amerického prezidenta s tým, že je jediný „schopný zastaviť vojnu“ v Pásme Gazy. „Toto osobitné posolstvo adresujem prezidentovi Trumpovi: prosím, vynaložte všetko úsilie na ukončenie tejto vojny a umožnenie vstupu pomoci,“ vyhlásil v televíznom prejave.
Egypt spolu s Katarom a Spojenými štátmi pôsobili ako sprostredkovatelia rozhovorov medzi Tel Avivom a Hamasom, a to až do minulého týždňa, keď Washington odstúpil.
„Nemôžeme odmietnuť pomoc enkláve, ale aby sa pomoc dostala dovnútra, je potrebná koordinácia s druhou stranou,“ obrátil sa Sísí na Izrael, ktorý po minulotýždňových rokovaniach odstúpil tiež.
(afp, tasr, sab)
