Skupiny, ktoré verbujú a cvičia ľudí so zbraňami, predstavujú pre štátnu bezpečnosť problém. V apríli zatkla česká polícia členov polovojenskej skupiny s názvom Československí vojaci v zálohe za mier, ktorí verbovali dobrovoľníkov pre proruských separatistov na východe Ukrajiny.
Vláda premiéra Andreja Babiša reagovala zákazom takýchto ozbrojených skupín. Ponúkla však ľuďom alternatívu pod kontrolou štátu.
Česi, ktorí chcú svojej vlasti slúžiť so zbraňou, ale nechcú byť v žiadnej z oficiálnych ozbrojených zložiek, môžu najnovšie absolvovať takzvaný program streleckej prípravy, zložiť aprobácie a sľub. Stanú sa – dokonca spolu so svojou zbraňou, ktorá bude mať špeciálny štatút – súčasťou takzvanej stanovenej zálohy štátu a zaviažu sa, že budú plniť určené úlohy, keď ich povolajú.
Absolventi kurzov, do ktorých sa môžu Česi hlásiť od polovice júla, by mohli pomáhať napríklad v čase živelných katastrof, keď majú ľudia obavy z rabovania. Nie však počas demonštrácií, protestov a podobne. Okrem iného, môžu mať na výnimku dočasne povolené viditeľné nosenie zbraní. To majú občania okrem profesionálov, ako sú vojaci a policajti, bežne zakázané.
Môj dom, môj hrad
Vznik stanovených záloh vítajú predovšetkým združenia podporujúce práva držiteľov zbraní. Zmena navyše prichádza v čase, keď českí senátori pridali do Charty základných práv a slobôd vetu, ktorá zaručuje právo brániť život svoj i iného človeka so zbraňou za podmienok ustanovených zákonom. Ide o reakciu na snahu Európskej komisie obmedziť držanie zbraní.
Do stanovených záloh sa v Česku môže prihlásiť každý občan, ktorý má zbrojný preukaz. Takých ľudí je tam podľa minuloročných údajov 307-tisíc a ich počet stabilne rastie.
Na Slovensku má zbrojný preukaz o polovicu menej ľudí ako u našich susedov. Pri polovičnej populácii však vychádza vyzbrojenosť verejnosti v prepočte na počet obyvateľov podobne ako v Česku.
Podľa aktuálnych údajov ministerstva vnútra má na Slovensku zbrojný preukaz takmer 150-tisíc ľudí. Len za minulý rok ich bolo pritom vydaných takmer 13-tisíc.
Hrozba či hra na vojakov?
Problém s polovojenskými skupinami, ktoré by chceli prebrať pri obrane štátu úlohy armády či polície, pozná aj Slovensko. Napríklad takí Slovenskí branci, pod rúškom občianskeho združenia Naša vlasť je budúcnosť, trénovali deti na základných školách v streľbe zo zbraní, čo vzbudilo pochopiteľnú vlnu pobúrenia.
Branci deklarujú, že ich cieľom je „vybudovanie občianskej apolitickej domobrany“ na Slovensku. To však nemá žiadnu oporu v legislatíve. Ak by sa teda rozhodli niekde zakročiť, konali by protiprávne.
Za bezpečnostnú hrozbu pre štát označil Slovenských brancov ešte v roku 2018 vtedajší minister obrany Peter Gajdoš. Podľa neho sa členovia tejto prevažne mužskej organizácie „hrajú na vojakov“. Za hrozbu ich však považujú bezpečnostní analytici aj súčasné vedenie rezortu obrany. Napriek tomu stále fungujú.
Šéf brancov Peter Svrček absolvoval v roku 2012 výcvik u ruských kozákov a skupina je napojená na slovenskú pobočku ruského motorkárskeho gangu Noční vlci.
„Existenciu rôznych skupín, ktorých pôsobenie sa môže javiť ako snaha nahrádzať činnosť štátnych orgánov (v tomto prípade v oblasti bezpečnosti a obrany) a jeho inštitúcií, vnímame ako veľmi negatívny jav,“ uviedla pre Štandard hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková.
Obrana a samozvaní branci
V súvislosti s činnosťou Slovenských brancov, ktorí majú aktívnych približne 100 až 150 členov, prišiel už v minulosti podnet na generálnu prokuratúru. Šlo o preskúmanie zákonnosti tejto polovojenskej organizácie. Dôvodom bol výcvik a príprava občanov s nejasným cieľom, ako aj možné zneužívanie vyradenej bojovej techniky ozbrojených síl a znakov Ozbrojených síl SR.
S brancami navyše trénovali aj radoví vojaci, ktorým sa exminister Gajdoš vyhrážal prepúšťaním. Či k nemu došlo, nie je dodnes jasné.
S rezortom obrany sa branci opäť dostali do sporu len nedávno. Na facebookovom profile samozvanej domobrany sa 13. júla objavil status, v ktorom branci tvrdia, že „na základe mnohých podnetov zo strany verejnosti… jednotky SB [Slovenských brancov, pozn. red.] obsadili viaceré hraničné priechody“.
Branci tvrdili, že „v rámci mobilizácie síl národnej domobrany“ obsadili hraničné priechody Kittsee, Rajka, Skalica, Salka, Štúrovo, Monoštorský most, Železničný most pri obci Chľaba či Komárno. Chceli tak vraj „zabezpečiť slobodu pohybu“. Branci dokonca napísali, že policajti a príslušníci ozbrojených síl sa „ochotne podriadili“ ich kontrole.
Na vyhlásenie, ktoré malo zrejme vyvolať dojem dôležitosti brancov, odpovedalo ministerstvo priamo pod statusom na sociálnej sieti.
„Tak sa upokojíme, naštudujeme si zákony, všetky pojednávajúce o bezpečnostnom prostredí a na záver aj ten o združovaní občanov,“ odkázal rezort brancom a vyzval ich, aby sa sústredili "na to, kto koho kontroluje". Zároveň pripomenul, že sa branci skrývajú pred legislatívou ako organizačná zložka združenia Naša vlasť je budúcnosť, ktoré založil Svrček.
Obdobné problémy aj riešenia
S ozbrojenými skupinami, ktoré by chceli preberať úlohu štátu pri ochrane hraníc a občanov, má Slovensko podľa ministerstva obrany v mnohých aspektoch podobné skúsenosti, problémy, ale aj riešenia ako Česi.
Kľúčom k tomuto problému je podľa rezortu komplexný prístup, v rámci ktorého je pri prijímaní opatrení potrebná spolupráca viacerých orgánov štátnej správy.
„V rezorte obrany pripravujeme v tejto súvislosti zmeny v oblasti aktívnych záloh, kde máme určite záujem dať možnosť najmä mladým ľudom, ktorí majú vzťah k militáriám, pestujú zdravé vlastenectvo a najmä – majú záujem spraviť pre túto spoločnosť niečo prospešné a chuť naučiť sa niečo nové –, aby sa k nám pridali ako ‚aktívni záložáci‘,“ uviedla hovorkyňa ministerstva obrany pre Štandard.
Príprava novej koncepcie
Rezort obrany pod vedením bývalého bezpečnostného analytika Jaroslava Naďa (OĽaNO) podľa informácií Štandardu aktuálne pripravuje návrh právnej úpravy. Tá umožní každému občanovi, ktorému vznikla branná povinnosť a ktorý bude mať záujem a splní zákonom stanovené kritériá, stať sa súčasťou aktívnych záloh. Tie u nás už existujú, ale mohli by sa posilniť.
„V súčasnosti ďalej pripravujeme na predloženie do medzirezortného pripomienkového konania Koncepciu prípravy obyvateľstva na obranu štátu, ktorá si kladie za cieľ nastaviť systém vzdelávania v oblasti prípravy na obranu štátu,“ uviedla Kovaľ Kakaščíková.
Vznikajúca koncepcia predstavuje podľa rezortu prvý základný koncepčný dokument na vznik a rozvoj systémového riešenia prípravy občanov na obranu štátu.
Vyjadrenia ministerstva obrany naznačujú, že rezort vo svojej koncepcii ráta s tým, že bude rozširovať existujúce aktívne zálohy a poskytovať záujemcom nové možnosti, ako sa zúčastniť na obrane vlasti.
Pokusy z minulosti
Návrh na rozšírenie bezpečnostných kapacít štátu o dobrovoľníkov tu už bol, ale nikdy nebol zrealizovaný. Ešte v roku 2017 chceli vtedajší poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko presadiť vznik domobrany. Podľa nich mala byť pod kontrolou vyšších územných celkov.
Návrh zákona od kotlebovcov počítal s tým, že domobrana bude poriadkovým útvarom zriaďovaným samosprávnym krajom všeobecne záväzným nariadením. Návrh však neprešiel.
Neslávne dopadol pred štyrmi rokmi aj návrh z dielne Slovenskej národnej strany, ktorý presadzoval, aby boli všetky branné aktivity pod gesciou štátu a upravené zákonom. Národniari tvrdili, že by sa tým predišlo vzniku občianskych polovojenských jednotiek, ako sú napríklad Slovenskí branci, ktoré doposiaľ nie sú pod kontrolou štátu. Ani tento návrh však neprešiel.