V Bratislave má vyrásť ďalšia spaľovňa odpadu. Ľudia sa proti tomuto zámeru búria                      

Na vznik novej spaľovne v Bratislave existujú dva protichodné pohľady. Jeden reprezentuje Slovnaft s Ministerstvom životného prostredia. Druhý zas aktéri a signatári petície za zrušenie tohto zámeru.

Ministerstvo životného prostredia takýto zámer podporuje

Minister životného prostredia Tomáš Taraba už koncom minulého roka avizoval, že chce problém s odpadmi riešiť postavením dvoch až troch nových spaľovní odpadu, pričom tento zámer sa SNS podarilo dostať aj do Programového vyhlásenia vlády.

Vznik Centra na energetické zhodnotenie odpadu (CEZO) je v súlade so snahami Tarabu, pričom šéf envirorezortu argumentuje potrebu týchto zariadení tým, že Slovensko zbytočne vyváža odpad do spaľovní susedných krajín, čím štát sám seba pripravuje podľa jeho mienky o miliardy eur. „Ak ich nepostavíme, tak Rakúšania, Česi nám budú ruky a nohy bozkávať, že sme si ich nepostavili. Pretože oni na tom budú profitovať. Oni budú za naše peniaze veľmi radi náš odpad zneškodňovať,“ tvrdí nominant SNS.

Okrem lacnej výroby tepla predstavujú spaľovne aj formu boja proti skládkovaniu odpadu, ktoré sa považuje za najmenej ekologický spôsob. Európska únia nás pritom zaväzuje znížiť skládkovanie odpadov do roku 2035 na úroveň 10 percent. V súčasnosti produkujeme 2,7 milióna ton odpadov ročne, z čoho až polovica končí na skládkach.

EÚ tiež hovorí, že do roku 2035 sa má až 25 percent komunálneho odpadu energeticky zhodnotiť. Na Slovensku sa akutálne zhodnotí približne 8 percent. Pre porovnanie, v susednom Rakúsku je to 40 percent.

Po výstavbe spaľovní volajú aj veľké priemyselné fabriky a automobilky, ktoré sa sťažujú, že musia svoj odpad vyvážať do zahraničia.

Spaľovne na energetické zhodnotenie odpadu už na Slovensku fungujú

Na Slovensku máme v súčasnosti dve takéto spaľovne. Jednu v Košiciach a tú druhú len niekoľko stoviek metrov od zamýšľanej spaľovne Slovnaftu. ZEVO alebo Zariadenie na energetické zhodnocovanie odpadu je spaľovňa spoločnosti OLO s kapacitou približne 135-tisíc ton odpadov ročne. Spolu s cementárňami, ktoré tiež energeticky zhodnocujú odpad, sú ich kapacity dokopy 685-tisíc ton odpadu za rok.

Podľa slov primátora Bratislavy Matúša Valla, bratislavská spaľovňa v súčasnosti zabezpečuje teplo pre 3 300 domácností, prevažne v Ružinove, Starom Meste a Novom Meste. Potenciál takejto výroby energie však mesto považuje za oveľa vyšší. Plánuje preto tieto kapacity navýšiť o približne 45-tisíc ton odpadu ročne. „Pracujeme na modernizácii a ekologizácii zariadenia pre energetické využitie odpadu, aktuálne sme v projektovej fáze. Do roku 2027 ho chceme mať zrealizovaný,“ uviedol Vallo.

Zámerov na výstavbu spalovní je na Slovensku aktuálne asi sedem. Okrem Slovnaftu ich chce budovať aj spoločnosť Wood & Company. Ak by sa všetky tieto zámery pretavili do reálnej podoby, Slovensku by hrozila závislosť od dovozu odpadu zo zahraničia.

Spaľovňa v areáli Slovnaftu má spracovávať aj nebezpečný odpad

CEZO by malo vedieť zhodnotiť 316 700 ton odpadu ročne. „Viac ako dve tretiny bude tvoriť štandardný zmesový komunálny odpad. Menej ako jednu tretinu ťažko spracovateľný priemyselný odpad, v rámci ktorého sa bude spracovávať aj odpad zo Slovnaftu,“ ozrejmil hovorca rafinérie Anton Molnár pre TASR s tým, že sa budú so ZEVO vhodne dopĺňať, keďže nová spaľovňa vie spracovať aj odpady, ktoré tá existujúca zhodnotiť nevie. Dokonca aj staré environmentálne záťaže z bratislavských skládok, prípadne aj z iných regiónov Slovenska, by sa vedeli energeticky zhodnotiť na tomto mieste.

Teplo a elektrická energia z tohto zdroja by mali slúžiť tak Slovnaftu, ako aj mestu. Zariadenie by malo nahradiť aj spaľovňu kalov, ktorú spoločnosť prevádzkuje. Jej vybudovanie vníma rafinéria ako krok k znižovaniu závislosti od fosílnych palív. „Odpad v súčasnosti vnímame ako vhodnú surovinu, ktorá v budúcnosti môže nahradiť dovoz a spracovávanie fosílnych zdrojov, čím by sa znížila závislosť Slovenska na iných krajinách,“ doplnil pre TASR hovorca.

Jeho výstavbu plánujú spustiť o dva roky a náklady sa odhadujú približne na 200 miliónov eur.

Petícia proti spaľovni hovorí o veľkom riziku pre ľudí aj prostredie

Petícia pod názvom „NIE spaľovni nebezpečného odpadu v Slovnafte – chráňme naše zdravie a životné prostredie!“ sa obracia na ministerstvo životného prostredia so žiadosťou o zrušenie zámeru CEZO. Druhý deň od svojho zverejnenia sa pod ňu podpísalo už takmer 2-tisíc občanov. Prečo je podľa jej iniciátorov spaľovňa pre občanov a životné prostredie nebezpečný a zbytočný špás?

Problémom pre aktérov petície je hlavne umiestnenie. Spaľovňa priamo v areáli Slovnaftu by spadala do Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, ktorá je zásobárňou pitnej vody. Blízkosť k chráneným územiam spadajúcim do takzvanej Ramsarskej lokality Dunajské Luhy, nie je pre nich o nič menšou environmentálnou hrozbou.

V Slovnafte však lokalizáciu problematicky nevidia. „Dotknuté územie sa nenachádza v ochrannom pásme lesa. V dotknutom území nie je zastúpená lesná ani poľnohospodárska pôda,“ uvádza sa v zámere predloženom na posudzovanie vplyvov na životné prostredie.

Ako rizikové vidia aj možné ohrozenie zdravia obyvateľstva toxickými látkami vypúšťanými do ovzdušia, pričom ani spaľovaním nebezpečný odpad úplne nezmizne. „Po 1 tone spálených odpadov zostane zhruba 250 až 350 kg prevažne toxického popolčeka, popola a strusky. Dioxíny z popolčeka, uvoľnené do okolitého prostredia, by kontaminovali potravinový reťazec,“ píše sa v petícii, pričom spomína aj viaceré prípady vo svete, pri ktorých k takejto kontaminácii údajne došlo. Súčasný legislatívny rámec pre toxické látky v odpadoch považuje za nedostatočný.

Ďalším argumentom proti má byť zbytočnosť takéhoto zariadenia. Aktéri sa domnievajú, že kapacity v Bratislave, ale aj v krajine celkovo, sú postačujúce a budovanie novej spaľovne by mohlo viesť k hrozbe dovozu odpadov zo zahraničia a potláčaniu recyklácie, ktorá má byť vo vzťahu k odpadu kľúčová.

Do roku 2035 by sme podľa EÚ mali byť schopní zrecyklovať 65 percent odpadov, pričom najlepšie krajiny v Európe vedia už v súčasnosti zrecyklovať až 90 percent. Kým na Slovensku vytriedime bez mála 50 percent odpadu, Bratislava je na tom ešte o čosi horšie (41,3 percenta). Máme teda v tomto smere, čo doháňať.