Prinesie zmena pri súdnych prieťahoch benefit pre občana?

Ministerstvo spravodlivosti SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o súdoch a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Gro navrhovanej legislatívy tvorí snaha odbremeniť Ústavný súd SR od rozhodovania o prieťahoch na súdoch, pretože zo štatistických údajov Ústavného súdu SR dlhodobo vyplýva, že sťažnosti na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov tvoria až 30 percent podaní.

Z hľadiska zložitosti problematiky ide o právne menej náročné prípady, no administratívne sú pre ich početnosť pomerne zaťažujúce.

Ústava SR, rovnako ako Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zaručuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V súčasnosti o ochrane tohto práva rozhoduje záväzným spôsobom výlučne Ústavný súd, keďže neexistuje iný súd, ktorý by o tejto ochrane rozhodoval.

Prieťahy je potrebné posudzovať individuálne

Návrh zákona preto presúva kompetenciu rozhodovať o prieťahoch aj na všeobecné a správne súdy, čím by sa mala uvoľniť značná časť pracovnej činnosti Ústavného súdu SR, ktorý by sa mohol sústrediť na riešenie závažnejších ústavnoprávnych problémov.

Ministerstvo spravodlivosti SR priznáva, že prieťahy v súdnom konaní predstavujú jeden z najzávažnejších problémov slovenského súdnictva. Predkladaný návrh zákona zavádza nové súdne konanie, ktoré bude musieť osoba žiadajúca odstránenie prieťahov v konaní využiť predtým, ako sa obráti na Ústavný súd SR.

Prieťah v súdnom konaní nemá vlastnú zákonnú definíciu a zákon ani neurčuje lehotu, po prekročení ktorej už možno hovoriť o prieťahu. Vznik prieťahov musí byť posudzovaný v každom prípade individuálne.

Vo všeobecnosti judikatúra súdov hovorí o prieťahoch vtedy, ak je súd nečinný (bez zavinenia procesnej strany) alebo keď konanie trvá neprimerane dlhú dobu. Ústavný súd SR pri posudzovaní prieťahov skúma zložitosť právnej veci, správanie účastníkov konania a kroky či procesný postup súdu.

Vo všeobecnosti možno hovoriť o prieťahu, ak súd nekoná minimálne šesť mesiacov.

Ak sa procesná strana domnieva, že dochádza k prieťahom v súdnom konaní, môže podať sťažnosť na prieťahy predsedovi súdu, na ktorom prebieha pojednávanie. Predseda súdu je povinný sťažnosť vybaviť do 30 dní, najneskôr však do troch mesiacov. Ak daná sťažnosť neodstráni namietaný stav, môže osoba pristúpiť k podaniu sťažnosti na Ústavný súd SR.

Všeobecné súdy ako arbiter pri prieťahoch

Navrhovaná legislatíva zavádza nový inštitút „sťažnosti na prieťahy“, ktorý má byť primárnym prostriedkom ochrany pred nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou súdov. O tejto sťažnosti bude rozhodovať súd vyššej inštancie ako je súd, ktorý mal prieťahy spôsobiť. Ak súd v konaní zistí prítomnosť prieťahov, prikáže nižšiemu súdu konať a môže priznať sťažovateľovi aj primerané finančné zadosťučinenie.

Tento inštitút sa stáva povinným predpokladom pre podanie ústavnej sťažnosti – teda predtým, než sa účastník obráti na Ústavný súd SR, musí vyčerpať toto nové konanie pred všeobecným alebo správnym súdom.

Nový inštitút sťažnosti na prieťahy zavádza povinnosť súdu rozhodnúť do 30 pracovných dní (15 dní vo väzobných veciach), čo je výrazne kratšia lehota v porovnaní s konaním pred Ústavným súdom SR. Tým sa môže skrátiť čas potrebný na odstránenie prieťahov.

Teoreticky tak pripravovaná novela výrazne skráti čas rozhodovania súdov o tom, či dochádza k prieťahom. V súčasnosti totiž rozhodovanie na Ústavnom súde SR v niektorých prípadoch trvá aj dlhšie, než je doba, ktorú sťažovateľ namieta v súdnom procese.

V praxi však nemusí dôjsť k urýchleniu konania tak, ako si to predstavuje zákonodarca vo svojom návrhu.

Legislatíva neodstraňuje príčiny vzniku prieťahov

Hneď na úvod je potrebné pripomenúť, že sú to práve všeobecné súdy, ktoré sú príčinou vysokého počtu sťažností na prieťahy na Ústavnom súde SR. Teda tie isté súdy, ktoré by po novom mali o sťažnostiach aj rozhodovať.

Ich nečinnosť pritom nemusí vždy vyplývať z neochoty sudcu konať, ale z objektívnych príčin – ako sú nedostatok personálu, pracovná vyťaženosť sudcu, stáže, dovolenky, pracovná neschopnosť alebo nedostatočné technické vybavenie a podobne.

Tieto príčiny pritom tvoria väčšinu prieťahov v súdnom konaní, pričom vyslovená lenivosť alebo neochota sudcov konať je prítomná len v minimálnej miere. Nedostatočné pracovné či technické kapacity na súdoch nemožno nahradiť prepracovaním legislatívy, pretože tieto problémy nezmiznú s novým zákonom.

Občana, samozrejme, nemá čo zaujímať, že súd trpí týmito nedostatkami. Je to práve štát, ktorý je povinný zabezpečiť vhodné materiálne podmienky na to, aby mohli súdy rozhodovať efektívne.

Novela teda neodstraňuje príčiny prieťahov, iba transformuje proces, akým sa o nich bude rozhodovať.
Návrh zákona navyše vytvára prostredie, v ktorom o sťažnostiach na prieťahy budú rozhodovať práve tie súdy, ktoré ich najviac spôsobujú.

Preťažené súdy dostanú novú záťaž

Všeobecné súdy sú v súčasnosti zaťažené vysokým počtom vecí. Zavedenie nového inštitútu sťažnosti na prieťahy môže ešte viac zvýšiť ich administratívnu záťaž, čo by paradoxne mohlo spôsobiť ďalšie prieťahy. Návrh zákona síce predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, no nešpecifikuje konkrétne opatrenia na posilnenie kapacít súdov.

Všeobecné súdy budú navyše rozhodovať o vlastných postupoch, čo vyvoláva otázku nezávislosti a nestrannosti. Aj keď o sťažnostiach rozhoduje hierarchicky nadriadený súd, tento súd je súčasťou toho istého súdneho systému, čo môže viesť k vnímaniu nedostatočnej objektivity. Sudcovia sa navzájom poznajú a kontrola môže byť skôr formálna než prísne nezávislá.

Ak tento nový mechanizmus nebude dostatočne efektívny alebo ak sťažovatelia nebudú s výsledkom rozhodovania všeobecných súdov spokojní, aj tak sa budú obracať so sťažnosťou na Ústavný súd SR.

Z uvedeného teda vyplýva, že primárne bude o prieťahoch rozhodovať všeobecný súd, no nakoniec môže sťažnosť aj tak putovať vyššie. Všeobecné súdy, ktoré už dnes nestíhajú vybavovať nápor vecí, budú mať obrovský nárast novej agendy a rozhodná časť z nej napriek tomu skončí na Ústavnom súde SR.

Teda dopadne to rovnako ako sťažnosti na prieťahy voči všeobecným súdom, ktoré rozhodujú o prieťahoch. Je len otázkou času, kedy sa po „počiatočnom odbremenení“ Ústavného súdu SR všetko vráti do starých koľají.

Špecializované senáty by boli vhodnejšie

Namiesto pridávania veľkej agendy už preťaženým súdom by sa mal zákonodarca v prvom rade zamerať na príčiny, prečo vlastne súdy nekonajú. Ak budú odstránené tieto nedostatky, potom možno objektívne hovoriť o „náprave“ v podobe nastavovania procesných pravidiel.

Rovnako nie je zrejmé, prečo sa zákonodarca rozhodol pridať nové kompetencie súdom, ktoré prieťahy spôsobujú, namiesto toho, aby vytvoril vhodné materiálno-personálne podmienky na vznik špecializovaných senátov na Ústavnom súde SR, ktoré by riešili primárne sťažnosti na prieťahy.

Štát dokázal zriadiť takzvané tlačové senáty na urýchlenie súdnych konaní pri žalobách v mediálnych veciach a určite by dokázal legislatívne upraviť vznik podobných zložiek na Ústavnom súde SR, ktoré by sa zaoberali a špecializovali na agendu prieťahov.

Odstránili by sa tak možné problémy s nedostatkom kapacít na všeobecných súdoch, možné námietky zaujatosti či nestrannosti pre kolegiálne väzby a posilnila by sa dôvera občanov v špecializáciu sudcov na túto problematiku, keďže práve Ústavný súd SR primárne tvorí judikatúru v tomto smere.

Celý návrh legislatívy je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde možno očakávať, že relevantné výhrady k celej problematike poskytnú všetky dotknuté subjekty tak, aby na konci dňa vyšiel ako víťaz práve občan.

Ten občan, ktorého klesajúca dôvera v súdnictvo môže byť zvrátená aj naštartovaním efektivity súdnych procesov.