Slovensko sa rúti do demografickej priepasti. Štát sa viac prizerá, ako koná

Z údajov Štatistického úradu SR vyplynulo, že v roku 2024 sa narodilo iba 46 241 detí, čo je o 2 386 menej než v roku 2023 a najmenej od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993. Hrubá pôrodnosť klesla pod hranicu 1 000 pôrodov na 100-tisíc obyvateľov a zaznamenala najnižšiu hodnotu v histórii SR. V porovnaní s predchádzajúcimi storočím je to len 853 pôrodov na 100-tisíc obyvateľov.

Počet úmrtí bol 53 876, pričom prirodzený úbytok dosiahol 7 635 osôb. Celkový počet obyvateľov ku koncu roka klesol na 5 419 451, čo predstavuje pokles o 5 236 ľudí v porovnaní s rokom 2023.

Plodnosť výrazne pod hranicou reprodukcie

Total Fertility Rate (TFR) – úhrnná plodnosť na Slovensku sa drží približne na úrovni 1,56 dieťaťa na ženu, čo je výrazne pod hranicou 2,1 dieťaťa považovanou za potrebnú pre stabilnú populáciu.

Tento vývoj podporuje aj údaj z databázy Svetovej banky a ďalších demografických indikátorov, ktoré potvrdzujú dlhodobý pokles od hodnoty blízkej dvom v 90. rokoch po súčasné 1,56 TFR. Ženy narodené v 70. rokoch už uzavreli svoje plodné obdobie so zreteľne nižšou plodnosťou ako dve deti. Posledná silná generácia s priemerom nad dve deti pochádza zo 60. rokov minulého storočia.

Slovensko sa umiestňuje nižšie aj oproti východným krajinám Európy, ktoré majú TFR nad 1,6. Rovnako starnutie obyvateľstva je v krajine citeľné. Priemerný vek obyvateľa v SR sa za dvadsať rokov zvýšil o takmer tri roky a pomer seniorov k deťom sa výrazne zvýšil.

Migrácia ako nástroj demografického vyrovnávania na Západe

Migrácia prispieva len čiastočne k demografickému vyrovnávaniu. Vlani pricestovalo 6 824 migrantov, ktorí získali trvalý pobyt na Slovensku a 4 425 Slovákov emigrovalo, čo zanechalo pozitívnu bilanciu len 2 399 osôb.

Migračná kríza v roku 2015 sa Slovensku vo veľkej miere vyhla zavedením aktívnych opatrení. Migranti smerovali najmä do Nemecka, Švédska, Rakúska, Francúzska a Beneluxu. Podľa štatistiky rezortu vnútra v čase migračnej krízy požiadalo na Slovensku o azyl 330 cudzincov. Ďalšia migračná vlna nasledovala po začatí ruskej invázie na Ukrajinu začiatkom roka 2022. Ministerstvo vnútra uviedlo, že na Slovensko prišlo takmer 270-tisíc osôb. Do spoločnosti sa ich chce začleniť 136-tisíc aj s vládnou podporou.

Táto bilancia však nestačí na vyrovnanie prirodzeného úbytku obyvateľstva. Kým migrácia je historicky pokračujúcou súčasťou demografie, v posledných rokoch nedokázala pokryť straty vyplývajúce z nízkej pôrodnosti a zvyšujúcej úmrtnosti. Bez kvalitne nastavenej imigračnej a integračnej politiky nie je šanca na zlepšenie súčasnej situácie.

Populácia v regiónoch sa zmenšuje, spoločnosť starne

Na Slovensku sa demografická kríza prejavuje nerovnomerne. Zatiaľ čo Bratislavský kraj ako jediný vykazuje mierny populačný rast a relatívne mladšiu populáciu s podielom seniorov na úrovni 18,4 percenta, Trenčiansky kraj zaznamenal najvyšší nárast podielu seniorov od roku 2011. Väčšina ostatných regiónov, najmä na južnom a strednom Slovensku, zaznamenáva pokles obyvateľstva a rýchle starnutie, pričom napríklad okresy ako Veľký Krtíš, Revúca či Poltár dosahujú vysoký index starnutia nad 150 percent, teda dvakrát viac seniorov než detí.

Slovensko sa podľa najnovšej prognózy rúti do demografickej priepasti. V najpravdepodobnejšom scenári sa očakáva pokles počtu obyvateľov za obdobie rokov 2022 až 2080 zhruba o 752-tisíc osôb, respektíve 13,8 percenta. Ak sa nič nezmení, populácia bude do roku 2080 nielen klesať, ale aj výrazne starnúť.

V súčasnosti je obyvateľstvo vo veku 65 a viac rokov treťou najpočetnejšou hlavnou vekovou skupinou na Slovensku. V roku 2080 sa očakáva nárast seniorov vo veku nad 64 rokov na takmer 30 percent z populácie Slovenska. Aj v tom lepšom prípade však nebude možné zastaviť starnutie spoločnosti. Podiel seniorov porastie a štát sa ocitne pod tlakom rastúcich výdavkov. Dôchodky, zdravotníctvo a sociálne služby si vyžiadajú viac peňazí, ako bude ekonomika schopná uniesť. Ak budú politici ďalej predstierať, že stačí pár príspevkov a všetko sa vyrieši, je to len ticho pred búrkou. Čísla hovoria jasne. Kto dnes nekoná, nesie zodpovednosť za zajtrajšok.

Dopady na dôchodkový systém a zdravotníctvo

Rapídny nárast pomeru seniorov k pracujúcej populácii bude znamenať väčšiu finančnú záťaž na dôchodkový systém. Menej aktívnych ľudí znamená nižšie odvody, zatiaľ čo počet poberateľov dôchodkov porastie.

Odborné analýzy (napríklad OECD) varujú, že náklady na penzijný a zdravotný systém by mohli v budúcnosti dosiahnuť úroveň výrazne nad súčasnými 18 až 20 percentami HDP. Zdravotníctvo už dnes čelí dvojitým výzvam. Systém je zatiaľ nedostatočne pripravený na rastúci dopyt po chronickej starostlivosti a geriatrických službách. Starnutie pacientov sa zvyšuje, no počet zdravotníkov klesá.

Čo sa osvedčilo inde

Zatiaľ čo dostupné údaje v roku 2022 poukazujú na najnižšiu úroveň v počte živonarodených detí v EÚ od roku 1960, je mnoho západoeurópskych krajín, v ktorých sa blýska na lepšie časy.

Francúzsko dlhodobo udržiava TFR približne medzi 1,8 – 2,0, čo patrí k najvyšším hodnotám v EÚ. Tento stav je výsledkom komplexnej rodinnej politiky, ktorá existuje desaťročia. Zahŕňa široké spektrum opatrení, ako sú rodinné prídavky, daňové výhody, rozsiahla sieť dostupných verejných materských škôl a podpora skĺbenia práce a starostlivosti o deti. Finančné stimuly bez riešenia bývania, lacnej starostlivosti a flexibility práce bývajú málo účinné.

V susednej Českej republike je TFR mierne vyššia (okolo 1,83 v roku 2021). Česká migrácia je pozitívna. To čiastočne kompenzuje prirodzený úbytok potenciálne udržateľnejšie ako Slovensko, kde migračný prírastok je minimálny.

Severské krajiny stavili na rozsiahlu sieť verejných a dotovaných služieb vrátane univerzálnych a cenovo dostupných škôlok, dlhých platených rodičovských dovoleniek s rozdelením medzi oboch rodičov. V hre je rovnako aj migrácia ako súčasť komplexného prístupu. Jednoznačne kombinujú neskorší odchod do dôchodku, aktívnu migráciu a dostupné štátom financované služby starostlivosti o deti ako hlavnú stratégiu, zatiaľ čo jednoduché finančné stimuly často nedosahujú želaný efekt.

Žiadna ideológia, len matematika budúcnosti

Bez koordinovanej rodinnej politiky, integrácie migrantov, dôchodkovej reformy a investícií do zdravotnej starostlivosti bude Slovensko čeliť menšej, staršej a menej odolnej spoločnosti.

Pre Slovensko by mohol byť vhodný prístup, ktorý nekopíruje ideologické slogany, ale systematicky buduje verejné služby. To znamená škôlky, podporu bývania pre mladé rodiny, daňové úľavy kombinované so zameraním na rovnováhu práce a rodiny. Pravdepodobne najefektívnejšia stratégia spočíva v súbore opatrení, ktoré reflektujú konkrétne potreby rôznych skupín, v súlade s praxou vo Francúzsku či severských krajinách.

Slovenskí politici sa snažia problém riešiť. Otázka je, ako sa im to darí. Vláda Vladimíra Mečiara dala v roku 1996 ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny úlohu vypracovať koncepciu rodinnej politiky na Slovensku. V nadväznosti na túto koncepciu kabinet premiéra Eduarda Hegera v roku 2022 schválil Národný strategický rámec na podporu rodiny a demografického vývoja do roku 2030 a následne vláda schválila Radu vlády Slovenskej republiky pre rodinu a demografický vývoj.

Je čas prestať odkladať nepopulárne rozhodnutia. Rodiny nepotrebujú koncepcie na papieri, ale stabilnú a zmysluplnú podporu, a nie jednorazové dávky. Do budúcnosti sú na výber iba dve možnosti riešenia problému s vymieraním Slovenska. Snažiť sa o podporu rodín s deťmi alebo masový príliv imigrantov na slovenský pracovný trh. Každá ďalšia vláda, ktorá problém odignoruje, bude priamo zodpovedná za jeho dôsledky. Demografia nie je dočasný výkyv, ale tiché zemetrasenie, ktoré mení krajinu. Ak politici nezačnú konať, raz im nebude mať kto zatlieskať ani ich voliť.

(pet, red)