Zelenskyj ustupuje tlaku Bruselu. Poslanci schválili nezávislosť protikorupčných úradov

Ukrajinská Verchovná rada vo štvrtok odhlasovala návrh zákona o nezávislosti Národnej protikorupčnej agentúry (NABU) a špeciálnej protikorupčnej prokuratúry (SAP), ktorý predložil prezident Volodymyr Zelenskyj na nátlak demonštrácií po celej krajine.

Po dvoch hodinách od úspešného hlasovania ho prezident aj podpísal, čím nadobudol účinnosť. Podporili ho všetci prítomní poslanci, teda v pomere 331 : 0. Ako poukázal mediálne najznámejší opozičný poslanec Jaroslav Železňak zo strany Hlas, z aktuálneho počtu 389 poslancov sa prezentoval len tento počet, ostatní teda nehlasovali.

Dôvod nie je známy, no ako doplnil opozičný predstaviteľ, jeden z poslancov sa spätne prihlásil a rovnako jednomyseľne schválili zvýšenie rozpočtu pre ministerstvo obrany v hodnote 400 miliárd hryvien (takmer 8,4 miliardy eur).

Ten ešte 22. júla podpísal pôvodný návrh zákona, ktorý NABU i SAP podriaďuje priamo generálnemu prokurátorovi, ktorého zase menuje prezident. Takéto očividné zrušenie nezávislosti úradov, ktoré vyšetrujú úplatkárstvo či spreneveru, vyvolalo protesty po celej krajine.

Zákon tiež umožňuje, aby generálny prokurátor delegoval právomoci SAP na iných prokurátorov alebo zastavil vyšetrovanie NABU na žiadosť obhajoby.

V dôsledku tohto vyšli do ulíc Kyjeva, Ľvova, Ternopiľa, Dnipra, Rivného či Záporožia desaťtisíce ľudí, ktorí požadovali prezidentské veto zákona, ktorý medzi poslancami získal podporu 263 : 13.

Návrh novely č. 13 533 v stredu odporučil procedurálny výbor parlamentu na hlasovanie v pléne. Zelenskyj totiž „predložil aj šesť alternatívnych návrhov“ novely o posilnení právomocí úradu a špeciálnej prokuratúry.

Podobne ako pri predošlom zákone, aj tento podľa očakávaní schvália drvivou väčšinou – Zelenského strana Sluha národa má od posledných mimoriadnych volieb obzvlášť silnú pozíciu, ktorú zabetónovala odročením volieb na povojnové obdobie.

Na nezávislosť tlačil aj Brusel

Okrem demonštrantov, protikorupčných mimovládok či prominentných aktivistov sa kritiky zákona neštítila ani Európska únia. Tá ukrajinskú vládu i prezidentskú kanceláriu už dva dni po schválení zákona upozornila, že Kyjevu hrozí zastavenie finančnej pomoci, ktorá sa viaže na reformy právneho štátu.

„Všetko je pozastavené, kým sa situácia nenapraví,“ potvrdil pre denník Jevropejska pravda anonymný zdroj z ukrajinského kabinetu. Celkový príspevok skrze európsku rozvojovú banku už stihol Brusel znížiť z pôvodných 4,5 miliardy eur na 3,05 miliardy eur.

Nátlak Bruselu i domácej verejnosti spôsobil, že Zelenskyj predložil o dva dni neskôr do Verchovnej rady nový návrh zákona, na ktorého tvorbe sa podieľali aj dotknuté úrady. NABU a SAP v spoločnom vyhlásení avizovali, že nový návrh „obnoví všetky procesné právomoci a záruky nezávislosti“.

K téme nezávislosti úradov sa vyjadrilo aj prominentné Ukrajinské protikorupčné centrum (AntAC). Organizácia so sídlom v Charkove ocenila, že Zelenského vláda chce zvrátiť tieto „princípy“, zároveň však varovala, že aj „týždeň omeškania“ môže vážne narušiť proces stíhania skorumpovaných predstaviteľov.

Ďalším dôvodom, prečo pozorovatelia predpokladali takmer jednomyseľné schválenie zákona, je prozaická hrozba pozastavenia prístupových rokovaní do EÚ. To v konečnom dôsledku skutočne hrozilo, keďže Únia si skrze prokuratúru EPPO úzkostlivo stráži svoje „finančné záujmy“, ktoré používa ako argument aj voči členským štátom.

Zelenského mocná pravá ruka

Jedným z lídrov AntAC je aj Vitalij Šabunin, ktorého začiatkom minulého mesiaca zatkla ukrajinská tajná služba SBU. Významného bojovníka proti korupcii začali trestne stíhať za korupciu, čo on sám odmietol s naznačením politickej objednávky.

SBU tiež v predvečer odhlasovania zákona o podriadení NABU a SAP v rámci razie vtrhla do priestorov protikorupčnej agentúry, pričom podľa šéfa NABU Semena Kryvonosa „použili nadmernú fyzickú silu“. To viedlo k hospitalizácii troch zamestnancov.

Potieranie aktivistov, ktorí predstavujú mimoparlamentnú opozíciu voči Zelenskému a jeho strane Sluha národa, je podľa denníka Ukrajinska pravda dôsledkom centralizácie moci, ktorú má na starosti „všemocný“ riaditeľ prezidentskej kancelárie Andrij Jermak.

Ten sa snažil zabrániť zatknutiu svojho spojenca Olexija Černyšova, ktorý bol ako vicepremiér vo vláde Denysa Šmyhaľa poverený repatriáciou Ukrajincov z Európy. Generálna prokuratúra pod vedením Jermakovho spojenca Ruslana Kravčenka sa cez spoločný kontakt dozvedela o tom, že NABU a SAP majú na podpredsedu vlády založený spis a chystajú sa ho zatknúť.

Bývalý riaditeľ štátneho koncernu Naftogaz bol podľa zdrojov Ukrajinskej pravdy Jermakovým spojencom, šéf prezidentskej kancelárie sa tak snažil „zabiť niekoľko múch jednou ranou“. Okrem zdržania a neskôr zrušenia stíhania voči Černyšovovi mal zorganizovať aj rošádu vo vláde, ktorá mu vyšla – 17. júla sa premiérkou stala exministerka hospodárstva Julija Svyrydenková.

Ukrajinské vládne zdroje pre magazín Economist vysvetlili, že Jermak ako Zelenského posledný spoločník z filmárskych čias je prezidentovou „pravou rukou“, a neexistuje nič, čo by šéf kancelárie robil bez jeho vedomia a súhlasu.

Tretím krokom bola práve likvidácia nezávislosti protikorupčných úradov. Komunikáciu medzi Jermakom a generálnym prokurátorom Kravčenkom sprostredkoval bývalý vojenský prokurátor Dmytro Borzych, ktorý pôsobil ako „spolupracovník“ generálnej prokuratúry.

Ten mal podľa Ukrajinskej pravdy informovať šéfa Zelenského kancelárie o stíhaní Černyšova, čo údajne viedlo k rozhodnutiu podriadiť NABU a SAP vládnej kontrole.

Zelenskyj a jeho personálny spojenci (štúdio Kvartal 95) sa po prezidentských voľbách v roku 2019 stali treťou postmajdanskou politickou silou v krajine, ktorú dovtedy spravovali tymošenkovci či porošenkovci. Ich strany Otčina (Baťkivščina) a Hlas (Holos) sú v akejsi kontrolovanej opozícii a pravidelne podpisujú memorandá, ktoré predkladá Sluha národa.

Opačnú – proruskú – stranu vedenú predmajdanovým prezidentom Viktorom Janukovyčom odstavili práve občianske nepokoje v Kyjeve, okrem spomenutých troch zoskupení tak na Ukrajine neexistuje výraznejšie definovaná opozícia. Tú tak musia zastupovať buď protikorupční aktivisti ako Šabunin, alebo armáda.

Ako pripomenul aktivista pre denník Financial Times po svojom zadržaní, armádu oslabili odvolaním hlavného veliteľa Valerija Zalužného na post veľvyslanca v Londýne a protikorupčných predstaviteľov občianskej spoločnosti potichu zatýkajú.

Poslednou skupinou, ktorá sa na Ukrajine teší významnému politickému postaveniu, sú pravicoví extrémisti, ktorých do istej miery reprezentuje pluk Azov či koalícia strán a hnutí Bratstvo. Tú založil istý Dmytro Korčyckyj, ktorý bol v minulosti fanúšikom ruského filozofa Alexandra Dugina, pričom jeho dlhoročným spolupracovníkom bol Zelenského predošlý poradca Olexij Arestovyč.

Iná relevantná opozícia v ukrajinskej politike v zásade neexistuje, čo nahráva možnosti, že Zelenského návrh zákona prejde bez väčších prekážok.