V prípade Vrakune ide napríklad o 13 miliónov eur, Nové Mesto nad Váhom dostane šesť miliónov eur a do Šurian pôjde 5,7 milióna eur. „Ide o absolútnu ekonomickú vzpruhu, ktorá pomôže ľuďom a mestám,“ dopĺňa minister.
Ministerstvo životného prostredia chce takto postupovať pri každej výzve.
„Chcem, aby peniaze išli do projektov, ktoré ochránia peňaženky nielen samospráv, ale aj obyvateľov a takýmito krokmi sa zároveň zvýši aj efektivita využívania zdrojov tepla,“ konštatuje politik.
Rozvody sú zastarané, straty veľké
Bratislavská mestská časť Vrakuňa už teraz vie, na čo využije spomínaných 13 miliónov eur. „Budeme za to vedieť zrekonštruovať väčšinu rozvodov. Je to potrebné. Majú 60 rokov a sú často za hranicou životnosti,“ hovorí starosta Vrakune Martin Kuruc.
Podľa neho sa to prejavuje najmä v zimných mesiacoch, keď dochádza k veľkým výpadkom na rozvodoch tepla a ľudia čakajú, kedy sa opäť začne kúriť.
„Dúfam, že už ďalšiu vykurovaciu sezónu to ľudia pocítia aj vo svojich peňaženkách, lebo zbytočne vykurujeme iba ‚ovzdušie‘ a sú veľké úniky tepla, čo je veľmi zlé,“ dodáva Kuruc.
Primátor Šurian Marcel Filaga hovorí, že 5,7 milióna eur je najväčšou dotáciou v histórii mesta. „Je to potrebné. Kolegovia už potvrdili, že rozvody sú zastarané a straty sú veľké. My vykurujeme byty, školy, škôlky či úrady, skrátka veľa inštitúcií. Dúfam, že touto investíciou posunieme naše tepelné hospodárstvo na vyššiu úroveň,“ vysvetľuje Filaga.
Primátor Námestova Ján Kadera taktiež víta grant. „Naše rozvody majú vyše 50 rokov. Sú deravé, máme častú poruchovosť a zaznamenávame veľké straty,“ vysvetľuje Kadera.
Podľa neho okrem výmeny teplovodného potrubia vybudujú aj kogeneračné jednotky, ktoré slúžia súčasne na výrobu tepla i elektrickej energie. „Ušetríme spotrebu plynu, pretože máme plynovú kotolňu a aj efektívnosť bude oveľa vyššia. Samozrejme, že to pocítia predovšetkým naši občania,“ dodáva primátor oravského okresného mesta.
Nasledujú vodovody i kanalizácie
Envirominister vo štvrtok ešte priblížil, že v najbližšom období plánujú oznámiť aj výzvu vyhodnotenia vodovodov a kanalizácií z environmentálneho fondu.
„Rovnako do dvoch týždňov vyhodnotíme aj druhú fázu odkanalizovania Oravy, kde už sú oveľa pripravenejšie projekty ako v prvej fáze,“ hovorí envirominister.
Vyzýva obce a mestá, ktoré sa chcú uchádzať o investície z environmentálneho fondu na tieto účely, aby sa zamerali na projektovú dokumentáciu.
„Nie je možné žiadať peniaze na dokumentácie, ktoré sú z 90. rokov, lebo nezohľadňujú realitu. Preto sme pripravili schému, aby mohli samosprávy bezúročne čerpať financie na nové projektové dokumentácie,“ upozorňuje Taraba.
Minister potvrdil, že na septembrovej schôdzi očakáva, že Slovenský vodohospodársky podnik získa právo zo zákona budovať kanalizácie a aj projektové dokumentácie.
Je totiž podľa neho jednoduchšie, ak projekt výstavby spoločnej kanalizácie a čističky odpadových vôd (ČOV) vo viacerých obciach koordinuje jeden subjekt, ako keď si ich každá samospráva robí zvlášť a následne sa potom spájajú.
„V týchto veciach sa nevieme spoľahnúť na vodárenské spoločnosti a musí tam vstúpiť štát. Očakávame od toho, že Slovenský vodohospodársky podnik bude plniť aj túto úlohu,“ dodáva Taraba.
