Prezident pod paľbou, SNS cúvla. Politológovia hovoria o hre na city voličov

V polovici júla spustil predseda SNS Andrej Danko nečakaný útok na hlavu štátu. Okrem výčitky týkajúcej sa jeho výcviku v armáde upriamil pozornosť na jeho takmer 18-tisícový plat. Šéf národniarov ho považuje za neprimeraný, keďže je podľa neho dvakrát vyšší ako plat premiéra a myslí si, že by sa mal znížiť o polovicu.

Národniari neostali len pri slovách, v posledný júlový deň predložila skupina poslancov SNS do parlamentu návrh novely zákona, ktorou chce dosiahnuť zmenu platu prezidenta Petra Pellegriniho už od 1. januára 2026.

Kancelária prezidenta reagovala, že hlava štátu poberá plat na základe rovnakého zákona ako jeho predchodcovia. Pellegrini Dankovi odkázal, že od lídra SNS očakáva skôr konkrétnu prácu pre ľudí.

V jeho úsilí ho však chce podporiť aj časť opozície. „Návrh na zníženie platu prezidenta určite podporíme a veríme, že tak urobí celá opozícia na čele s Progresívnym Slovenskom,“ ozval sa bývalý premiér a líder hnutia Slovensko Igor Matovič.

Slovenská národná strana však chcela ísť ešte ďalej, ale otočila.

Po prezidentovi mali prísť ďalší

Jeden z predkladateľov spomínanej novely zákona a poslanec Národnej rady SR Roman Michelko totiž minulý týždeň v diskusnej relácii TA3 V politike povedal, že pri otázke "platu prezidenta to bol zo strany predsedu SNS len taký výstrel do diskusie".

Podľa neho totiž táto téma mala vyvolať polemiku o celkovo veľmi pokrivenom odmeňovaní rôznych vysokých štátnych úradníkov a manažérov v štátnych podnikoch, ktorých platy sú často vyššie ako mzdy predstaviteľov vlády.

V súčasnosti predstavuje príjem prezidenta štvornásobok platu poslanca parlamentu, kým premiér má nárok len na jeho jedenapolnásobok plus príplatok. Len základný plat Roberta Fica je mesačne vo výške 6 920 eur.

Návrh, ktorým by plat hlavy štátu bol už len zhruba dvojnásobkom platu poslanca, má podľa predkladateľov lepšie odzrkadľovať skutočný význam prezidentovej funkcie v ústavnom systéme Slovenska a je aj reakciou na napätú ekonomickú situáciu krajiny a potrebu šetriť verejné zdroje.

Michelko: O spore s Pellegrinim nemôže byť ani reč

Ľudia s nižšími funkciami ako ministri by mali podľa Michelka mať platy adekvátne ich náročnosti. „Lenže na Slovensku nám ustrelili platy, ktoré sú nereálne a treba o nich hovoriť. Napríklad starostka mestskej časti Staré mesto [Bratislava I., pozn. red.] mala vyšší plat ako premiér. Alebo primátori krajských miest mali donedávna vyššie platy ako premiér,“ upozorňuje.

Dodáva, že by okresaním miezd niektorých funkcionárov získal aj štátny rozpočet a hoci by nešlo o horibilné číslo, predsa len by to podľa poslanca bolo vhodné urobiť, keďže za rohom je ďalšia konsolidácia, ktorá má opäť nájsť až dve miliardy eur.

"Čiže aj keď téma platu prezidenta vyzerala ako osobný spor s naším predsedom, pri pohľade na širšie koncipovanie témy rozšírené o vysokých úradníkov a manažérov už o osobnom spore nemôže byť ani reč," opisoval poslanec situáciu ešte pred podaním návrhu novely zákona.

Téma platov si však u širokej verejnosti vždy získa dostatočnú pozornosť, preto by si pozorovateľ mal klásť otázku, aký je jej ďalší rozmer. Súvisí s rivalitou Hlasu a národniarov alebo sleduje hlavne naháňanie voličských hlasov, keďže voľby sa blížia?

Cieľom útokov je Hlas, nielen prezident, vraví politológ

Štandard sa s otázkami o okresávaní platov obrátil na docenta politológie z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Alexandra Onufráka. Podľa jeho názoru výpady Andreja Danka nesmerujú len voči Petrovi Pellegrinimu: "Jeho cieľom sú celkovo ľudia z Hlasu, teda zo strany, ktorej je bývalým a dodnes čestným predsedom."

Ako pre Štandard dodáva, táto situácia sa objavuje dlhodobo a pri každej závažnejšej spoločensko-politickej situácii. „Či už to bola ohlásená podpora SNS pre prezidenta až v druhom kole volieb alebo niekoľkomesačná nedohoda pri obsadzovaní postu predsedu parlamentu,“ vysvetľuje politológ.

Onufrák konštatuje, že kritika voči prezidentovi je zo strany predsedu SNS zjavná, či už išlo o nevypísanie referenda alebo posledné narážky, aby sa nehral na vojaka.

Netreba však podľa neho zabúdať ani na Dankovu kritiku ministrov z Hlasu [Saková, Dolinková, Tomáš, pozn. red.] kvôli ich krokom a rozhodnutiam na ministerstvách alebo kvôli vyjadrenej podpore ich poslancov Lucii Plavákovej (PS) za nálepky na notebooku počas vznesenej námietky.

Podľa politológa je dlhodobo vidieť, že medzi SNS a Hlasom je politické pnutie, pričom jeho hlavným aktérom je šéf národniarov Andrej Danko, ktorý "sa snaží za každú cenu zviditeľniť".

Zjavne sa riadi heslom, že aj zlá reklama je reklama, a preto je nevyhnutné, aby strana bola verejnosti na očiach a nech je jej reprezentantov počuť. „Som hlboko presvedčený, že postupný útlm SNS na politickú realitu v strane vrátane Andreja Danka vnímajú, ide o prirodzenú reakciu, ako na seba upriamiť pozornosť,“ myslí si politológ.

Aktuálny návrh o znížení platov ústavných činiteľov preto považuje za učebnicový príklad populizmu. „SNS vysiela verejnosti len taký signál, aký chce počuť,“ dôvodí Onufrák s vysvetlením, že keď sa zvyšovali platy členov vlády a obišli pravidlá dlhovej brzdy, tak sa Dankova strana neozvala.

„Ak chce SNS a Andrej Danko šetriť výdavky štátneho rozpočtu, tak vznik nového ministerstva a nárast počtu štátnych tajomníkov je v príkrom rozpore s tým, čo plánujú urobiť v septembri,“ upozorňuje politológ s dôvetkom, že vždy sú potrebné činy, a nie prázdne slová.

Podpredseda parlamentu za Smer Tibor Gašpar vidí za snahou Andreja Danka upriamiť pozornosť na plat prezidenta to, že tak možno zvrátiť stav v jeho strane po kauze s Rudolfom Huliakom.

Ako pre Štandard hovorí, tieto témy by sa v prvom rade mali prerokovať na koaličnej rade. „Možno zistili, že ak chcú byť vecní, tak to nezaberá a zvolili si inú stratégiu. Lenže z dlhodobého hľadiska im to nebude fungovať,“ konštatuje Gašpar.

Podľa politológa Grigorija Mesežnikova je zrejmé, že líder národniarov chce zaujať, ale nie je v tom natoľko zdatný ako šéf hnutia Slovensko a expremiér Igor Matovič. "Vidieť za tým snahu ísť jednoznačne nad päť percent," prízvukuje pre Štandard.

Aký je skutočný plat prezidenta a premiéra?

Zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov nateraz presne stanovuje ich platy. Súčasná vláda však minulý rok schválila dokument, ktorým dokázala zmrazenie príjmov platné od roku 2022 obísť. Ministri schválili zmeny pri paušálnych náhradách, ktoré sú od vlaňajška viazané na výšku priemernej mzdy a nevzťahujú sa na ne pravidlá dlhovej brzdy.

Premiérovi tak patria k základnému platu aj paušálne náhrady vo výške 4,5-násobku priemerného platu v národnom hospodárstve, podpredsedovi vlády 3,5- a ministrom vo výške 3,1-násobku nominálnej mesačnej mzdy na Slovensku.

Mesačná mzda predsedu vlády tak spolu s náhradami v súčasnosti predstavuje sumu 13 778 eur. Ficov celkový príjem je preto oproti prezidentovmu nižší približne o štyritisíc eur.

Ako je to v okolitých štátoch?

Najlepšie zarábajúcim prezidentom spomedzi susedov Slovenska je Alexander van der Bellen z Rakúska, ktorého plat sa pohybuje na úrovni okolo 29-tisíc eur mesačne. Plat Pellegriniho na úrovni 16 300 eur (bez mesačných náhrad) je druhý najvyšší v regióne. A na treťom mieste sa umiestnil český prezident Petr Pavel s platom 341 200 českých korún, čo po prepočítaní predstavuje sumu takmer 13 900 eur.

Z majetkových priznaní za minulý rok tiež môžeme konštatovať, že príjem maďarského prezidenta sa pohyboval na úrovni približne 9 300 eur a poľského Andzreja Dudu dokonca len na úrovni okolo 5 900 eur.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenský naproti tomu zarábal vlani mesačne 28-tisíc hrivien, okolo 630 eur. Jeho celkové príjmy však boli iné, keďže pri spoločnom daňovom priznaní spolu s manželkou Olenou vykázali ročný príjem na úrovni 15,2 milióna hrivien, teda zhruba 342-tisíc eur. Ako uvádza, tento príjem ich rodine zabezpečilo vyplácanie dlhopisov, výnos z úrokov vkladových produktov či prenájom nehnuteľností.

Na konečnú výšku skutočných platov prezidentov však môžu zásadne vplývať aj paušálne náhrady, ktoré sa v jednotlivých krajinách riadia vlastnými pravidlami.

Kým na Slovensku si prezident môže k platu prirátať mesačnú náhradu vo výške 1 328 eur, tak napríklad český si mohol vlani k platu pripočítať ročnú náhradu na úrovni 317 500 korún (približne 13-tisíc eur) alebo náhradu za manželku na úrovni 95 250 korún (okolo 3 900 eur).