Borrell: Obchodná dohoda o clách medzi EÚ a USA je kapituláciou Európy

„Európska komisia to podáva ako najmenej zlé riešenie. Myslím si však, že je to výsledok zlej stratégie – skôr kapitulácie ako rokovania. Je to stará stratégia tyranov. USA hrozili 30-percentnými clami, potom ponúkli 15 percent a očakávajú, že budeme vďační,“ povedal Borrell.

Dohoda odhaľuje, že EÚ nemožno považovať za „strategicky autonómneho aktéra“, dodal. „Z politického hľadiska je výsledok podľa neho veľmi zlý. Vytvára dojem slabosti a podriadenia sa Trumpovým požiadavkám,“ zdôraznil bývalý podpredseda Európskej komisie, ktorý v rokoch 2019 až 2024 zároveň pôsobil vo funkcii vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

V golfovom areáli v Turnberry na západnom pobreží Škótska uzavreli večer 27. júla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a americký prezident Donald Trump rámcovú obchodnú dohodu.

Európska únia sa zaviazala nakúpiť v priebehu troch rokov skvapalnený zemný plyn (LNG) a jadrové palivo z USA v hodnote 750 miliárd dolárov. O LNG sa Leyenová vyjadrila, že v EÚ je "stále príliš veľa ruského LNG, ktorý prichádza zadnými vrátkami".

Pôvodne hrozil Trump Únii 30-percentnými clami zavedenými od 1. augusta. Na základe dohody bude základná colná sadzba na tovar z EÚ dovážaný do Spojených štátov vo výške 15 percent.

Týkať sa bude väčšiny tovarov vrátane automobilov, polovodičov a farmaceutických výrobkov. Zároveň sa obe strany dohodli na nulovej colnej sadzbe pre určité strategické produkty vrátane lietadiel a ich častí, určitých chemikálií a niektorých generických liekov.

Leyenová sa po rokovaniach vyjadrila, že „15 percent netreba podceňovať, ale je to to najlepšie, čo sme mohli dosiahnuť“.

Portál Politico upozorňuje, že hoci je "teoreticky dohoda obrovským víťazstvom pre americké ropné a plynárenské spoločnosti, v praxi je podľa odborníkov neuskutočniteľná".

Aby EÚ dosiahla cieľ stanovený dohodou, musela by podľa údajov z minulého roka až strojnásobiť svoj dovoz energie z USA.

Zároveň by to znamenalo, že americké spoločnosti by museli presmerovať všetky svoje globálne energetické dodávky do Európy – a ani to by stále nestačilo.

Na porovnanie, ruský energetický export do EÚ predstavoval vlani len 23 miliárd eur. Brusel však má obmedzené možnosti, ako takýto plán presadiť, keďže dovoz energií je v kompetencii súkromných firiem, nie štátov.

(tasr, hal)