Energetické leto 2025: od výpadkov elektriny po plynové dilemy Slovenska

V prípade elektriny to bol rozsiahly blackout v Španielsku a Portugalsku ešte v apríli a menší júlový v Česku. Príčiny oboch kolapsov sú komplexnejšie než len „oblak, ktorý zatienil solárne panely“. Ako varovný výkrik pred zraniteľnosťou európskej elektrickej siete to však začul celý kontinent.

Ešte silnejšie sa potvrdilo, že stabilita siete a náklady na jej udržanie budú v nasledujúcich rokoch oveľa dôležitejšie ako cena samotnej komodity. Tá sa už dva roky pohybuje v širokom pásme od 20 do 120 eur za megawatthodinu (kontrakty deň vopred). Severania, Španieli či Francúzi platia menej, Nemci, Slováci, Maďari, Česi či Taliani viac.

V prípade ropy bol tou udalosťou konflikt Izraela s Iránom. Reakcia trhov bola skôr vlažná, a keďže žiadne blokovanie Hormuzského prielivu sa nekonalo, ropa je dnes tam, kde bola pred náletmi.

Budeme čakať na to, keď má uplynúť ultimátum Trumpa Putinovi [môže ísť o 8. august, ale aj o pôvodne ohlásený termín 2. septembra, pozn. red.]. Americký prezident hrozí drastickými (druhotnými) clami na všetkých klientov ruského ropného priemyslu. Vzhľadom na Trumpovu povesť TACO (Trump Always Chickens Out – Trump vždy ústúpi) však nie sú od termínu oznámenia veľké očakávania.

Tretia udalosť sa týka plynu – a zo slovenského pohľadu je najzaujímavejšia. V polovici júla Európska rada definitívne odobrila úpravu pravidiel skladovania plynu. Povinnosť naplniť zásobníky na 90 percent do 1. novembra, platná od roku 2023 (v roku 2022 to bolo 80 percent), sa v mnohých ohľadoch zmiernila. Termín sa posúva do 1. decembra a priebežné ciele plnenia už nie sú povinné, ale iba indikatívne.

Najdôležitejšou zmenou je povolené zníženie cieľa o 10 percent v prípade „nepredvídateľných podmienok“ a o ďalších päť percent, ak tieto podmienky pretrvávajú dlhodobo. Týmito podmienkami sú očividné prejavy obchodných aktivít, ktoré bránia nákladovo efektívnemu plneniu zásobníkov, nízky sezónny cenový spread či vysoké ceny. Ide však aj o úrovne zásobníkov pod trajektóriou na úrovni členského štátu alebo nepredvídané technické okolnosti, ktoré by robili plnenie zásobníkov náročným a nákladným.

To mi znie ako pomerne voľná definícia, ponechávajúca veľký priestor na praktický výklad. Miesto 90 percent budú môcť niektoré krajiny teoreticky začať zimnú sezónu len so 75-percentnou úrovňou naplnenia.

Hlavným dôvodom na zmenu bolo najmä úzke letné okno na plnenie zásobníkov. Nával dopytu počas neho dvíhal ceny a viedol k rôznym arbitrážam, ktoré Komisia vnímala ako problémové.

Z hľadiska celoročnej spotreby plynu to nie je až taká dramatická zmena. Úroveň naplnenia 90 percent reprezentuje 29,2 percenta ročnej spotreby plynu v EÚ. Úroveň 75 percent by potom bola 24,3 percenta spotreby. A to za predpokladu, že by svoj cieľ znížili všetky štáty, čo nie je reálne. Taliansko, Španielsko či Belgicko sú nad úrovňou 75 percent už dnes.

Z pohľadu aktuálnych sezónnych nákupov to však vytvorilo značný priestor na dýchanie. Po chladnejšej zime boli európske zásobníky prázdnejšie ako obvykle a ich napĺňanie pokračuje pomaly. Na konci júna naplnenosť dosiahla 59 percent, čo je päť percentuálnych bodov pod priemerom rokov 2019 až 2023.

Po troch júlových týždňoch hladina stúpla na 66 percent. Presne pred rokom bolo v zásobníkoch o 200 TWh plynu viac, čo predstavuje 83-percentnú naplnenosť. Aktuálna úroveň zodpovedá roku 2022.

Plyn bol však pred rokom drahší s cenou okolo 40 eur za MWh oproti aktuálnym 33 eurám. S novými pravidlami tak ostáva ešte viac než 120 dní na doplnenie zásobníkov na požadovanú úroveň a za nižšiu cenu. Nové pravidlá zväčšia manévrovací priestor dodávateľov, ale kritici sa boja, že presun časti nákupov na jeseň zvýši riziko z dôvodu možných neplánovaných výpadkov dodávok.

Slovensku sa čas zíde. S naplnenosťou 58 percent koncom júla patríme k podpriemeru. Minulý rok mali v tomto čase slovenské zásobníky naplnenosť 84 percent. Treba však pripomenúť, že spotreba v zime 2023/2024 bola rekordné nízka (zásobníky sa vďaka teplu dotláčali aj pár dní pred Vianocami) a na opätovné naplnenie nebolo treba príliš sa snažiť.

Keďže Trumpove colné ultimátum sa týka aj plynu, oznámenie pre clá na ruské zdroje energií bude nanajvýš zaujímavé. Ruské dodávky cez Turkstream a LNG tvorili v druhom kvartáli ešte stále zhruba 12 percent objemu plynu v EÚ. Maďarsko a Slovensko sú posledné dve krajiny EÚ odoberajúce potrubný plyn cez Turkstream a ich odber tvorí 40 percent všetkého ruského plynu v EÚ. Ak by Trump výnimočne splnil svoje hrozby, Slovensko sa bude musieť obracať o to viac.