Priznáva bývalý riaditeľ NAKA Daňko obrovské nezákonnosti?

V kauze takzvaného technického spisu číslo 80 obvinil Úrad inšpekčnej služby vyšetrovateľov Jána Čurillu, Pavla Ďurku, bývalého šéfa NAKA Ľubomíra Daňka a prokurátora Michala Šúreka zo zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Podstata obvinenia spočíva vo vyfabulovanom trestnom stíhaní a účelovom vedení takzvaného technického spisu, mediálne označovaného aj ako spis číslo 80, ktorý obvinení využívali na cvičné výsluchy viacerých kajúcnikov a iné nezákonné vedenie trestných stíhaní.

Inšpekcia v obvinení uvádza, že Ďurka, Čurilla a Daňko v rozpore nielen s pravidlami trestného stíhania, ale aj so základnými zásadami trestného poriadku vyfabrikovali po vzájomnej dohode fiktívne trestné stíhanie, aby mohli založiť takzvaný technický spis.

Daný spis špecificky obsahoval toto označenie a navyše bolo podčiarknuté. O tomto konaní vedel prokurátor Šúrek, no neuplatnil svoje právomoci, aby zrušil nezákonné rozhodnutie policajtov o trestnom stíhaní.

Technický spis bol založený na fiktívnom trestnom stíhaní

Pavol Ďurka začal v tom čase fiktívne stíhanie pre založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, pričom nevedel popísať žiaden konkrétny prvok, o ktorý by mohol stíhanie oprieť.

V uznesení abstraktne popisuje trestnú činnosť, ktorá je páchaná sústavne od roku 2012 na území celej Slovenskej republiky, kde pôsobia nešpecifikovaní členovia a páchajú nešpecifikovanú trestnú činnosť prostredníctvom nešpecifikovaných úplatkov, vďaka ktorým dosahujú nešpecifikovaný zisk. Podľa obvinenia si Ďurka celú trestnú činnosť vymyslel.

Na základe tohto trestného stíhania bol založený „technický spis“, do ktorého boli vypočúvaní rôzni svedkovia z rôznych trestných konaní. Podľa inšpekcie bol tento spis založený preto, aby svedkovia už v riadnych konaniach za prítomnosti obhajcov nevypovedali o neželanej trestnej činnosti rôznych osôb.

Sami obvinení Čurilla a Šúrek boli zachytení na policajných odposluchoch, kde sa bavili o tom, že technický spis sa neskôr zruší. Technický spis neskôr prerušil vyšetrovateľ Milan Sabota, pretože nič konkrétne sa v abstraktnom trestnom stíhaní nepotvrdilo.

Všetci známi kajúcnici v jednom spise bez konkrétneho skutku

Do technického spisu vypovedali kajúcnici z káuz Mýtnik, Očistec alebo Judáš, ako Bernard Slobodník, Marián Kučerka, Michal Suchoba, Boris Beňa, František Imrecze a Ľudovít Makó, pričom túto skutočnosť zatajili pred obhajobou. S ich svedectvami sa preto advokáti nemohli oboznámiť a nemohli ani porovnať výpovede kajúcnikov, či v nich nie sú rozpory.

Michal Suchoba napríklad vo svojom výsluchu na inšpekcii vyslovene poprel, že by zápisnice o jeho výsluchu v technickom spise zachytávali jeho spontánnu časť výpovede. Uvedené znamená, že niekto vyhodil zo spisu to, čo považoval za nevhodné.

Základný problém pri tomto konaní čurillovcov je to, že takýto postup zákon nepozná. V slovenskom právnom poriadku neexistuje legálna definícia „technického spisu“ ani právna úprava, ktorá by umožňovala praktiky, ktoré využívali obvinení policajti.

Samotní čurillovci si tejto skutočnosti museli byť vedomí, keď označili tento fiktívny spis ako „technický". Pokojne ho však mohli nazvať aj „čierny" alebo „inkvizičný spis", keďže by sa tým vernejšie vystihla podstata ich nezákonného konania. Tieto názvy by vystihovali právny rámec, v ktorom sa pohybovali policajti NAKA pri účelovom obchádzaní zákona.

Nie je totiž možné "cvičiť" výsluchy spolupracujúcich obvinených do fiktívneho spisu a následne vyberať, čo sa hodí pre trestné stíhanie, a to navyše spôsobom, že o tom nevie obhajoba.

Zákon pozná presné pravidlá vedenia spisu, ktorý musí byť založený na začatom trestnom stíhaní. A policajt či prokurátor musí konať v zmysle Ústavy SR iba to, čo predpokladá zákon. Všetko ostatné je svojvôľa.

Obvinení ani ich obhajcovia dodnes nepredložili verejnosti jediný argument, ktorý by obsahoval odkaz na zákonné ustanovenie, podľa ktorého je takýto postup možný. Neurobil tak ani advokát obvinených Peter Kubina, ktorý celé konanie policajtov považuje za súladné so zákonom.

Cieľ technického spisu a zásahy advokátov

Jeden z obvinených v tejto veci Ľubomír Daňko v nedávnom rozhovore popisoval verejnosti, že celé obvinenie „nemá šancu na úspech, je to politicky motivované obvinenie a nezmysel“. Hoci rovnako ako jeho spoluobvinení tvrdí, že tento postup nie je nezákonný, nepovedal, ktorá právna norma tento postup umožňuje.

Podľa Daňka bolo cieľom technického spisu „vypočuť spolupracujúce osoby k všetkej možnej trestnej činnosti, ktorá nebola súčasťou pôvodného obvinenia“. K tomu dodal, že ak pri obvinení v konkrétnej veci začal kajúcnik (Slobodník v Očistci) hovoriť o inej trestnej činnosti, zasiahli do toho advokáti, ako napríklad Marek Para, s tým, že „to nie je predmet výsluchu a nech o tom vypovedá inde“.

V tomto bode treba zdôrazniť, že výsluch osoby obsahuje spontánnu časť, teda monológ vypočúvanej osoby, a následne sú jej kladené otázky. Vypočúvaná osoba tak môže v prvej časti pokojne vypovedať aj o inej trestnej činnosti, pričom táto skutočnosť je mimoriadne dôležitá, ak ide o spolupracujúceho obvineného.

Neplatí teda tvrdenie Ľubomíra Daňka, že bolo potrebné viesť falošný spis, založený na základe fiktívneho trestného stíhania, aby v ňom mohli kajúcnici slobodne vypovedať o všetkom. Rovnako neplatí tvrdenie Daňka, že advokát môže diktovať, čo má alebo nemá svedok vypovedať.

Výsluch vedie vyšetrovateľ, a nie obhajca. Advokát môže následne žiadať, aby sa na isté časti výpovede neprihliadalo, ak nesúvisia so skutkom alebo pre iné skutočnosti, no rozhodne nemôže prikazovať vypočúvanému, čo má alebo nemá hovoriť. Obhajca už vôbec nemôže diktovať vyšetrovateľovi, ako má viesť výsluch.

Ľubomír Daňko ako bývalý riaditeľ NAKA teda tvrdí, že všetko bolo v poriadku a že skryté výsluchy svedkov a ich účelové zaraďovanie do iných spisov, ku ktorým nemali advokáti obvinených prístup, sú zákonný postup.

Technické spisy boli na NAKA normou

Daňko však urobil oveľa zásadnejšie vyhlásenie v tejto veci, ktoré môže mať oveľa ďalekosiahlejšie následky ako len jeho prípadné odsúdenie za zneužívanie právomoci verejného činiteľa.

Podľa Daňka sa totiž v tom čase „viedlo viac takýchto kvázi technických spisov, bol to bežný postup“, s tým, že on si „nevie predstaviť iný postup. Ak je, nech sa niekto postaví a nech ho povie“.

Samotný zákon však iný postup pozná. Pri začatí trestného stíhania na základe konkrétnych, nie fiktívnych skutočností sa môže vyšetrovateľ dopracovať ku konkrétnej podozrivej osobe. Tú následne vypočuje ku skutku, pre ktorý je vedené trestné stíhanie, s tým, že ak takáto osoba alebo iný svedok vypovedá aj o inej trestnej činnosti, tieto výsluchy sú zaznamenané v jednom spise.

Následne môže byť daná osoba obvinená z viacerých trestných činov, prípadne môže byť vznesené obvinenie iným spolupáchateľom, ak sa o nich vyšetrovateľ dozvie. Samozrejme, takáto osoba môže byť vylúčená na samostatné konanie, nové konanie však bude stále odkazovať na to predchádzajúce - s číslom spisu.

To sa však v tomto prípade nedialo, pretože spočiatku obhajoba obvinených v rôznych kauzách vôbec nevedela o utajovanom technickom spise, ktorý obsahoval prvotné výpovede kajúcnikov.

Podstatné je, že v riadne vedenom trestnom stíhaní sú od začiatku všetky výpovede zaznamenané „pod jednou strechou“, ku ktorej má prístup aj obhajoba. Opak by bol zásadným porušením práva na obhajobu, čo je v tomto bode kľúčové.

Odsúdenie čurillovcov môže mať vplyv na mnohé prípady

Ak Daňko tvrdí, že praktiky s technickými spismi, pre ktoré je dnes obvinený, boli na NAKA bežné a týkali sa aj organizovaných skupín (podľa jeho vyjadrení napríklad skupiny šátorovcov), tak má veľký problém.

V prípade, že súd uzná Daňka a ďalších obvinených v tejto veci za vinných, pretože ich postup bol mimo zákonného rámca, rovnakú nezákonnosť budú musieť súdy konštatovať pri všetkých trestných stíhaniach, ktoré vychádzali z technických spisov. Opäť treba pripomenúť, že doposiaľ nikto nepredložil jediný odkaz na zákon, ktorý by takéto konanie policajtov považoval za zákonný postup.

Odsúdenie čurillovcov v tejto veci bude znamenať aj to, že svojím konaním zásadným spôsobom upreli právo na obhajobu obvineným, obžalovaným, ale aj odsúdeným, ktorých sa týkali technické spisy. Celý postup v daných trestných stíhaniach by tak bol už od začiatku nezákonný, čo bude rozhodne namietať obhajoba.

V takom prípade budú tieto konania trpieť takou zásadnou chybou, že môže dôjsť aj v prípade už právoplatne odsúdených osôb k podaniu dovolania, a to na základe zásadného porušenia práva na obhajobu. V tomto prípade ide o jediný dovolací dôvod, ktorý sa predpokladá aj pri uzavretej dohode o vine a treste.

Ak totiž vyšetrovateľ od počiatku viedol trestné stíhanie nezákonným spôsobom – stíhanie sa začalo na základe výpovede z technického spisu –, všetky ďalšie dôkazy zrejme budú trpieť chybou nezákonnosti a nebudú môcť byť použité v súdnom konaní.

Uvedené znamená, že veľké množstvo trestných stíhaní aj možno objektívne vinných osôb bude vinou nezákonného postupu bývalých príslušníkov NAKA zmarených.

Domček z karát čurillovcov

Tento možný vývoj udalostí si pri svojom odsúdení uvedomuje aj samotný Ľubomír Daňko. Ak by podľa jeho názoru „inšpekcia uspela, môžu sa začať spochybňovať aj iné prípady“, no práve aj z dôvodu zachovania „celistvosti“ už uzavretých mafiánskych prípadov si bývalý riaditeľ NAKA myslí, že sa jeho obvinenie „rozsype ako domček z karát“.

V tomto bode je skutočne pozoruhodné, že Daňko nielen verejne priznáva rozsiahle využívanie nezákonných metód, ale dokonca na tom stavia svoju obhajobu. Veď keď odsúdia jeho, budú musieť pustiť mafiánske skupiny, na ktorých on pracoval nezákonnými metódami.

O to cynickejšie potom vyznieva skutočnosť, že svoju „nevinu“ sa snaží podložiť dilemou: „Keď zavriete mňa, musíte pustiť mafiánov.“

Slovenská republika má pritom históriu rozhodnutí aj na európskych súdoch, ktoré konštatovali hrubé nezákonnosti zo strany štátnych orgánov pri vyšetrovaní organizovaného zločinu.

Štát totiž k mafiánom pristupoval vo vyšetrovaní spôsobom, že sem-tam nejaká nezákonnosť neprekáža, veď ide o mafiu. Medzi také nezákonnosti patrila aj imunita vrahovi výmenou za jeho pochybné svedectvo, na základe ktorého bol odsúdený iný vrah. ESĽP v tomto prípade (Erik Adamčo proti Slovenskej republike) konštatoval, že išlo o neprípustné praktiky, čo malo vplyv aj na samotných odsúdených.

Na druhej strane, keď čurillovci nebudú v tomto prípade odsúdení, bude mimoriadne zaujímavé sledovať, ako si súdy poradia s daným postupom vyšetrovateľov.

Nevina bude znamenať, že je možné zakladať falošné spisy, do ktorých sa budú hromadiť výpovede, a z nich si vyšetrovateľ vyberie tie správne, aby dokázal usvedčiť páchateľa. Ten nebude mať veľké možnosti právnej obrany. Ani nebude tušiť, že existuje niekoľko verzií výpovede kajúcnika a voči nemu bola použitá iba tá, čo najviac sedí polícii.