Od Beyoncé k pechote. Ako sa Spojené štáty vracajú k tvrdému režimu cvičenia

Americký minister zdravotníctva Robert F. Kennedy mladší často používa frázu „keď bol môj strýko prezidentom“ ako porovnanie súčasného a minulého stavu verejného zdravia v USA, ktoré sa podľa všetkých dostupných meradiel rapídne zhoršuje. Teraz sa zdá, že niektoré populárne politiky sa vracajú.

Minulý týždeň obnovil prezident Donald Trump agendu svojho dávneho predchodcu Dwighta D. Eisenhowera, ktorý zaviedol celoštátny test fyzických schopností. Ako súčasť telocviku v školách podliehajúcich federálnemu rezortu školstva od 50. rokov minulého storočia fungoval Presidential Fitness Test.

Trump v prezidentskom nariadení z 31. júla vyhlásil, že ide o „dôležitý krok v našej misii, aby bola Amerika opäť zdravá“. Odvolal sa pritom na Kennedyho volebné heslo Make America Healthy Again.

Test v zásade pozostával z požadovanej série cvikov, ako sú kľuky, drepy, beh na 50 yardov, šprint na veľmi krátku vzdialenosť či dotknutie sa palcov na nohách s vystretými nohami v sede.

Najviac sa v marketingu tohto testu zviditeľnil práve „strýko“, prezident John Fitzgerald Kennedy, ktorý začiatkom 60. rokov ustálil jeho pravidlá a začal udeľovať štátne ocenenia za rekordné skóre (Presidential Physical Fitness Award). Program zrušil v roku 2013 Barack Obama, ktorý ho oficiálne nahradil programom zdravia mládeže.

Okrem zmeny z mládežníckeho na všeobecný test Kennedy financoval aj reklamné kampane s cieľom motivovania Američanov, aby zvládli chôdzu v teréne na vzdialenosť 50 míľ (približne 80,5 kilometra). Ide o kondičnú požiadavku na príslušníkov námornej pechoty.

K obnoveniu testu sa vyjadril aj súčasný minister zdravotníctva Kennedy, ktorý ho opísal ako „veľký dôvod na hrdosť v čase, keď som vyrastal“. Upozornil na potrebu záväzku voči verejnému zdraviu, športu a zdravej výžive.

Začiatky kondičného testu

Prezident v roku 1960 zverejnil v časopise Sports Illustrated názorový článok s názvom Mäkký Američan, v ktorom argumentoval, že verejné zdravie – najmä medzi mladými – je absolútne kľúčové pre národnú bezpečnosť. Už vtedy pochopil spojitosť medzi zdravím populácie a zdravím ozbrojených síl, ktorou v súčasnosti na rezorte zdravotníctva argumentuje jeho synovec.

Robert Kennedy opakovane upozorňoval na rapídny nárast civilizačných ochorení medzi deťmi a mladistvými, na čo poukázala aj štúdia v časopise JAMA. Mladí Američania v kategórii do 18 rokov majú 1,8-krát vyššiu pravdepodobnosť úmrtia, ako je priemer 18 najbohatších krajín OECD.

Približne 70 percent dospelých občanov USA trpí nadváhou, miera autizmu sa od čias „ministrovho strýka“ zvýšila niekoľkonásobne – z jedného dieťaťa z 2 500 v roku 1960 cez jedno dieťa zo 150 v roku 2000 až po jedno dieťa z 31 v roku 2022. Približne každé piate americké dieťa trpí cukrovkou, ktorá si vyžaduje intenzívnu liečbu.

Autori štúdie v JAMA poukázali aj na niekoľkonásobný nárast miery výskytu psychických ochorení, medzi ktoré dokonca započítali „epidémiu osamelosti“.

Nejde o stranícku politiku

V roku 2010 na detskú obezitu upozornila vtedajšia prvá dáma Michelle Obamová. V danom roku spustila program Let’s Move, ktorý sa sústredil na „individualizované úspechy“ namiesto porovnávania. Jej manžel z pozície prezidenta zasa zrušil Kennedyho ocenenia za výnimočné výkony.

Namiesto „stvorenia dokonalého vojaka“, ako opisovali Presidential Fitness Test jeho kritici, predstavila Obamová program „individuálneho zdravia“, ktorý okrem iného obsahoval „tanec na hudbu speváčky Beyoncé“.

Program Let’s Move sa však sústredil aj na zdravú výživu, pričom spolupracoval na nastavovaní pravidiel stravovania v odporúčaniach potravinového úradu FDA.

Kennedyho údajný boj proti vakcínam

„Keď bol môj strýko prezidentom, tri percentá amerických detí mali nejaké chronické ochorenie. Dnes je to okolo 60 percent,“ povedal Kennedy v apríli na tlačovej konferencii, na ktorej oznámil zákaz používania potravinárskych farbív na báze ropy.

V USA sa v 60. rokoch na liečbu chronických ochorení vynakladalo nula dolárov, v súčasnosti je to približne 1,8 bilióna dolárov ročne. Napriek tomu je až 74 percent detí „nekvalifikovaných na vojenskú službu“, varoval.

Jeho nominant na čele FDA Marty Makary v polovici apríla vydal zákaz pôsobenia v hodnotiacich komisiách pre potraviny, farbivá či lieky pre zamestnancov farmaceutických firiem. Hoci oficiálne zatiaľ nikoho neprepustili, tí pravdepodobne išli v prvej vlne celoplošného prepúšťania federálnych zamestnancov pod taktovkou Elona Muska.

Makary neskôr zrušil povinné očkovania vrátane imunizácie proti covidu pre inak zdravé deti. Do farmaceutických firiem sa oprel aj samotný Trump, ktorý rozposlal súkromné listy, v ktorých vyzval na zníženie cien liekov.

Šéf Bieleho domu prevzal veľkú časť Kennedyho programu MAHA, v dôsledku čoho sa farmafirmám vyhrážal, že „použije každý dostupný prostriedok“, aby ich pritlačil k znižovaniu cien.

V stredu Kennedy zrušil financovanie vývoja mRNA vakcín proti covidu či chrípke v hodnote pol miliardy dolárov. Firmy, ktorým takto škrtol prostriedky, vyzval, aby sa sústredili na „bezpečnejšie“ technológie očkovania – predovšetkým vektorové vakcíny, ktoré sú podľa neho efektívne aj proti mutáciám v budúcnosti.

Američania s mesačným príjmom nižším ako tisíc dolárov majú nárok na obdobu stravných lístkov, ktoré udeľuje program SNAP. Ten spadá pod ministerstvo poľnohospodárstva, ktoré v pondelok aktualizovalo definíciu „jedla“, ktoré sa za tieto lístky môže kupovať.

Ministerka Brooke Rollinsová podpísala rozhodnutie vyškrtnúť sladené nápoje a sladkosti zo zoznamu jedál, na rozhodnutí sa zúčastnil aj Kennedy. Jeho program MAHA sa tak zjavne dostáva aj na ďalšie ministerstvá.

Rozhodnutie je platné od 1. januára 2026, v súčasnej podobe sa týka šiestich štátov: Západná Virgínia, Florida, Colorado, Louisiana, Oklahoma a Texas. Makary však vyjadril nádej, že „všetkých 50 štátov prijme tento odvážny krok zdravého rozumu“. Zoznamy už Rollinsová podpísala pre štáty ako Nebraska, Iowa, Indiana, Arkansas, Idaho a Utah.

Na podpisovej akcii a fototermíne sa zúčastnil aj demokratický guvernér Colorada Jared Polis, ktorý vyzdvihol svoj štát ako ten s najnižšou mierou obezity v USA. „Bohužiaľ, aj najnižšia miera obezity na úrovni 24,9 percenta populácie je príliš vysoká,“ poznamenal s tým, že toto ochorenie „ohrozuje a skracuje životy“ mnohým občanom štátu.

Kennedyho vysnívaná kariéra

Už na vypočutí pred Senátom, ktorý neskôr potvrdil jeho nomináciu, odmietol nálepku „antivaxera“ a vysvetlil, že je skôr „skeptik“. Svoju kariéru totiž začínal ako environmentálny právnik, pričom sa sústredil na spojitosti medzi vplyvmi z prostredia a verejným zdravím.

Z tohto dôvodu išiel tvrdo po krku ropným a ďalším ťažiarskym spoločnostiam, ktoré obviňoval z intoxikácie veľkého množstva Američanov. Environmentálne faktory zároveň dlhodobo považoval za príčinu nárastu civilizačných ochorení.

Až pri kritike vakcín – ktoré opísal ako „externý faktor“ – sa však podľa vlastných slov stal terčom nálepkovania zo strany lobistov a nimi sponzorovaných predstaviteľov.

Aj na poste ministra zdravotníctva pravidelne investuje do výskumov, ktoré sa zameriavajú na odhalenie nadväznosti rôznych chorôb na ich environmentálnych pôvod.

Minister v januári senátorom povedal, že sa „každý deň modlil“, aby dostal v kabinete post, z ktorého bude môcť pomáhať deťom trpiacim nejakým civilizačným ochorením. Pri potvrdzovaní Kennedyho nominácie zohral svoju úlohu aj viceprezident JD Vance, ktorý presvedčil predsedu senátneho zdravotníckeho výboru Billa Cassidyho, aby hlasoval za.

Pri pohľade zvonka nie je celkom jasné, ako člen takzvanej Kennedyovskej demokratickej šľachty presvedčil republikánskeho prezidenta, aby otváral tieto nepríjemné otázky. Trump sa však štylizuje do roly „muža proti prúdu“, čo môže byť jedna z možných odpovedí.

Presvedčiť ho mohlo aj prepojenie verejného zdravia a národnej bezpečnosti, ktorým Kennedy argumentoval opakovane. Táto téma totiž vstupuje do oblasti záujmu súčasnej administratívy, ktorá sa pripravuje na strategický zápas s Čínou. Táto krajina sa podľa medzinárodných hodnotení považuje od roku 2017 za veľmoc.

Ako to nedávno definoval politológ John Mearsheimer, veľmoc je kombináciou dvoch faktorov: bohatstva krajiny a ľudskej populácie. Hoci nejde o jednoduchý súčet, ide o veličiny, ktoré rozhodujú o sile armády. Prebiehajúca vojna na Ukrajine totiž ukázala, že napriek akémukoľvek technologickému pokroku o výsledku stále rozhoduje najmä pechota.

Ak teda krajina dokáže postaviť veľkú armádu, ktorú je aj schopná nakŕmiť, stáva a veľmocou. Spomenutá „manpower“ však musí byť bojaschopná už pred nasadením – čo je aj otázkou verejného zdravia.

J. F. Kennedy to chápal. Počas Trumpovej vlády, ktorá sa očividne chystá na novú studenú vojnu, sa toto ponímanie vracia.