Ukrajinské blúznenie sa šíri. Viedňou aj Washingtonom

Aj keď Ukrajina zažíva jeden vojenský neúspech za druhým a kyjevský režim sa rozkladá, Západ sa zatiaľ neobracia na realistickejšie uvažovanie. Skôr naopak. Rakúska ministerka zahraničia Beate Meinl-Reisingerová minulý týždeň prišla s nápadom, že by jej doposiaľ neutrálna krajina mohla vstúpiť do NATO. Pozadu nezostávajú ani vo Washingtone. Generál Donahue, ktorý velí americkým silám v Európe a Afrike, vyhlásil, že NATO by vedelo ľahko a rýchlo obsadiť Kaliningradskú oblasť.

Západní bábkoherci, korupcia a nedostatok vojakov

Prezident Trump asi žil v presvedčení, že má monopol na silácke vyjadrenia. Preto sa naštval, keď mu na sieti X odplatil rovnakou mincou bývalý prezident a terajší podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dimitrij Medvedev. Nahnevaný Trump ohlásil, že posiela k Rusku ponorky s jadrovými zbraňami a oznámil, že Rusi prišli od začiatku roka o 112-tisíc vojakov, zatiaľ čo Ukrajina o osem tisíc. Fantasmagória západnej propagandy dosiahla nové dno.

Zelenskému sa nedarí. Síce sa občas pochváli úspešným útokom na civilné či vojenské ciele v Rusku, ale na Ukrajine vojaci ustupujú a navyše rýchlo dochádzajú. Preto Kyjev siaha po dospievajúcich i dôchodcoch (odvody ľudí do 25 rokov a nad šesťdesiat sú zatiaľ dobrovoľné). Hrozí prelomenie frontu. Dochádzajú aj západné rezervy rakiet a munície.

Navyše Západ dáva čoraz hlasnejšie najavo svoju nespokojnosť s korupciou kyjevského režimu. Západní bábkoherci dokonca umožnili masové protikorupčné demonštrácie v mnohých ukrajinských mestách. Západom financované médiá vyjadrovali podporu a ukrajinské bezpečnostné zložky, tiež financované Západom, sa len prizerali. Avšak demonštrácie proti násilným odvodom, ktoré možno trápia Ukrajincov viac ako tradičná korupcia, zatiaľ možné nie sú.

Po troch rokoch bojovania by malo byť jasné už úplne každému, že pôvodná stávka Západu na silu bola chybná. Ukrajinu zničila a na Rusko neuvalili, a ani neuvalia, také náklady, ktoré by ho prinútili podriadiť sa. Jediné racionálne riešenie je dohoda s Ruskom. Z vojenskej i ekonomickej reality vyplýva, že dohoda bude oveľa bližšie predstavám Ruska ako kyjevského režimu či kohokoľvek z jeho západných podporovateľov.

"Rakúsko v NATO" je len provokácia a ohlupovanie

Namiesto toho vidíme na Západe ďalšie pokusy o prázdne provokácie a ohlupovanie vlastnej verejnosti. Takmer surrealistický je nápad rakúskej progresivistky Meinl-Reisingerovej, ktorá v dôsledku straníckych intríg cieliacich na izoláciu volebného víťaza FPÖ, zjari získala kontrolu nad rakúskou diplomaciou. Po návrate z USA, kde sa dokonca dočkala prijatia u ministra zahraničných vecí Rubbia, naplno povedala, čo jej očividne už nejaký čas leží na srdci; nie nadarmo ju v opozičnej FPÖ už od nástupu Stockerovej vlády prezývajú „NATO-Beáta“.

Predstava, že by vstup Rakúska do NATO mohol byť krajine akokoľvek prínosný, stojí na troch omyloch. Prvému prepadla väčšina západnej elity: problém, ktorý spôsobilo NATO svojou rozpínavosťou, chcú riešiť ešte väčšou rozpínavosťou; a to v situácii, keď im dochádzajú zdroje a zvyšok sveta už so západnou aroganciou stratil akúkoľvek trpezlivosť.

Druhé dva omyly sa týkajú samotného Rakúska. Po prvé, Rakúsko nie je v otázke neutrality zvrchované. Bola mu v roku 1955 nadiktovaná víťazmi druhej svetovej vojny ako podmienka obnovenia štátnosti. Jej opustenie by podľa medzinárodného práva mohlo vyvolať ruskú intervenciu. Po druhé, napriek historickým okolnostiam svojho vzniku nepriniesla krajine žiadnu ujmu, ale stabilitu a prosperitu. Naopak, naskakovať do vojenských operácií slabnúceho Západu vedeného sebeckými USA je dnes holá nerozumnosť. Ale vysvetľujte to progresivistke.

Silácke výroky generála Donahue boli pravdepodobne vopred dohodnuté na najvyššej politickej úrovni vo Washingtone. Ťažko povedať, čomu všetkému majú poslúžiť, ale dohoda s Ruskom to určite nie je. NATO by určite mohlo kaliningradskú enklávu medzi Poľskom a Litvou načas obsadiť.

Treba však tiež povedať B. V dôsledku obsadzovania a následných vojenských operácií by zrejme z mapy zmizli pobaltské štáty a východná hranica Poľska by sa posunula tak na západ, že by nakoniec mohla splynúť s východnou hranicou Nemecka. A to je ešte ten lepší scenár. Ten horší je globálna jadrová vojna, po ktorej by už ani žiadne mapy neboli.

Ukrajinské straty sú násobne vyššie ako ruské

Západná propaganda sústavne nadhodnocuje straty ruskej a podhodnocuje ukrajinské. Pracuje na tom celé dezinformačné odvetvie spravodajcov, think-tankov, médií a akademikov. Ak si chcú zachovať zdanie vierohodnosti, nesmú to preháňať. Napríklad Guardian v júni tvrdil, že od začiatku vojny bolo zabitých okolo 250-tisíc Rusov a okolo 100-tisíc Ukrajincov.

Ale nezávislí analytici, ktorí pre toto odvetvie nepracujú, ľudia ako John Mearsheimer, Jacques Baud či Douglas McGregor, vylučujú, že by ruské straty mohli byť vyššie ako ukrajinské. Naopak, na základe rôznych merateľných údajov vysvetľujú, že Ukrajincov muselo v bojoch zahynúť mnohonásobne viac ako Rusov.

Napríklad Peter Števkov začiatkom roka odhadol, že na základe ruskej delostreleckej a raketovej prevahy aj na základe pomeru tiel padlých vymieňaných medzi Ruskom a Ukrajinou, musia byť celkové ukrajinské straty násobne vyššie ako ruské.

Trumpova strata súdnosti môže byť predstieraná

Trumpove čísla ukazujúce tohtoročné straty Ruska ako štrnásťnásobné oproti ukrajinským sú výnimočné svojou vzdialenosťou od reality. Ak by bola pravdivá, mali by dnes Rusi žobrať o prímerí a Ukrajinci by nemuseli naháňať deti a dôchodcov. Vzhľadom na to, že v Moskve úplne presne vedia, o koľko ľudí prišli, a iste sa dokážu dostať aj k údajom ukrajinským, musí sa im Trumpove vyjadrenie javiť ako úplne iracionálne a budú pochybovať o jeho súdnosti.

Nedá sa vylúčiť, že Trump sa môže úplne racionálne usilovať o to, aby si v Moskve taký dojem vytvorili. Sú situácie, kedy je výhodné presvedčiť protivníka, že konáme iracionálne. Napríklad v situácii, keď proti sebe idú dve autá, ktorých vodiči súťažia, kto uhne. Uhnúť je racionálne, ale vedie k prehre. Pokiaľ jeden z vodičov získa dojem, že protivník je blázon neschopný pochopiť situáciu, radšej rozumne uhne sám. A zvíťazí blázon, či už domnelý alebo skutočný.

Samozrejme, problém nastáva, keď obaja vodiči sú blázni alebo sa na nich hrajú. Ak sa dnes v takejto situácii nachádzame, sme opäť o krok bližšie k jadrovému stretu, ktorý nikto nechce.