Ukrajinci majú niekoľkonásobne vyššie straty než Rusi, hovoria kľúčové ukazovatele

Ukrajinský generálny štáb tento týždeň oznámil, že časť personálu letectva a tiež vojaci z iných vojskových častí posilnia zákopy. „Situácia na fronte je zložitá a mnohé sektory pociťujú nedostatok pechoty. Rozhodnutie posilniť frontové pozemné brigády personálom z iných druhov a typov Ozbrojených síl Ukrajiny je nevyhnutným opatrením vojenského vedenia na posilnenie našej obrany,“ oznámilo velenie ukrajinskej armády.

To, že Kyjevu chýbajú vojaci na fronte, je známe. Preto sa po uliciach ukrajinských miest pohybujú takzvaní lovci ľudí, teda náboroví dôstojníci, ktorí často násilne odchytávajú mužov v civile. Kyjev zároveň znížil minimálny vek mobilizovaných na 25 rokov a tiež vytvára diplomatický a právny tlak na to, aby do armády nahnal mužov, ktorí ušli do zahraničia. Aktuálna snaha presunúť vojakov zo vzdušných síl do zákopov však pôsobí obzvlášť zúfalo a znova otvára otázku o skutočných stratách bojujúcich strán na bojisku.

Najskôr to oficiálne

Presné čísla mŕtvych a zranených v ukrajinskej vojne stále nepoznáme. Ukrajinské odhady vojenských strát Rusov sú vysoké, zatiaľ čo vlastné priznané straty sú veľmi nízke. Kyjev v čase písania článku tvrdí, že od začiatku invázie na Ukrajine zahynulo alebo bolo zranených viac okolo 810-tisíc ruských vojakov. V priebehu minulého roka pritom priznával menej ako 50-tisíc zabitých príslušníkov vlastných ozbrojených síl.

Zrkadlovo opačná je komunikácia Rusov. Podľa ruského generálneho štábu ukrajinské straty dosahujú takmer jeden milión mŕtvych a zranených. O svojich stratách Moskva veľmi nehovorí, Putin však v júni priznal, že na Ukrajine prichádza o život asi päťtisíc ruských vojakov mesačne. Štandardná vojenská poučka hovorí, že počet zranených prevyšuje zabitých trojnásobne, čo by znamenalo, že ruské straty sa pohybujú niekde na úrovni 20-tisíc mesačne. Podľa ruského prezidenta sú však ukrajinské straty niekoľkonásobné, v roku 2022 napríklad hovoril o stratách v pomere osem ku jednej až desať ku jednej v neprospech Ukrajincov.

Odhady zo Západu zväčšia dávajú počty padlých a zranených Rusov a Ukrajincov do relatívnej parity, no v mierny prospech Kyjeva. Američania napríklad v auguste 2023 hovorili o 300-tisícových stratách Rusov oproti necelých 200-tisíc na strane Ukrajiny. Západné a tiež v Európe pôsobiace ruské opozičné médiá vlani identifikovali 82-tisíc mŕtvych ruských a 64-tisíc mŕtvych ukrajinských vojakov.

Dva ukazovatele

Napriek tomu je na mieste domnievať sa, že straty sú vyššie na strane Ukrajiny. Dôvody sú dva.

Prvý je význam delostrelectva. Ukrajinskí velitelia aj západné zdroje priznávajú, že delostrelectvo je od začiatku vojny zodpovedné až za 80 percent strát na oboch stranách. Moskva pritom podľa všetkých odhadov má vo vypálených delostreleckých nábojoch päť- až 10-násobnú prevahu. 

Svetlo na konci tunela je pritom pre Kyjev v nedohľadne. Podľa odhadov spravodajských služieb NATO Rusko dokáže za rok vyrobiť takmer trikrát viac delostreleckých granátov – približne tri milióny – ako USA a Európa dohromady (približne 1,2 milióna). Moskva navyše údajne dostala aj viac ako milión nábojov zo Severnej Kórey.

Tam to však nekončí. Rusko naďalej v hojnom počte proti Ukrajine využíva hypersonické strely Iskander, Kalibr a Kinžal, no najmä si udržuje presvedčivú leteckú prevahu. Za posledný rok a pol bola Moskva schopná mimoriadne efektívne nasadiť staré sovietske bomby FAB-1500. Rusi ich prerobili na presné kĺzavé bomby, ktoré vypúšťajú zo stíhačiek a ktoré sú ťažko zostreliteľné.

V skratke, ak Ukrajinci a Západ hovoria o význame delostrelectva pravdu, nedávalo by zmysel, keby boli ruské straty vyššie ako ukrajinské.

Výmeny mŕtvych tiel

Druhým dôležitým ukazovateľom sú výmeny tiel padlých vojakov, ku ktorým medzi Ruskom a Ukrajinou vlani pravidelne dochádzalo. Zajatcov si Moskva a Kyjev vymieňajú v presnej parite, pretože žiadna zo strán nemá záujem posilniť protivníka vyšším počtom bojovníkov ako sama dostane. Situácia je však iná pri pozostatkoch, pri ktorých nikto nemá záujem ich druhej strane zadržiavať.

V januári 2024 pri takejto výmene Ukrajinci dostali 77 tiel svojich vojakov a Rusi 55. Pri dvoch marcových výmenách si Moskva a Kyjev vrátili pozostatky 100 Ukrajincov a 69 Rusov a následne 121 Ukrajincov a 29 Rusov. Práve tu koncom marca sa pôvodne vyrovnaný počet odovzdaných mŕtvych začína výrazne nakláňať v neprospech Ukrajiny (štyri ku jednému).

Následne v máji si strany vymenili 212 tiel ukrajinských vojakov za 45 ruských (takmer päť ku jednému) a potom v júni Ukrajinci dostali 254 tiel a Rusi 32 (sedem ku jednému). Pri ďalšej výmene v auguste Ukrajinci dostali 250 tiel a Rusi 38 (šesť a pol ku jednému), pričom pomer sa mierne zníži aj v októbri, keď si Kyjev a Moskva vymenili 501 tiel za 89, teda zhruba v pomere päť a pol ku jednému. Najväčší nepomer však prišiel začiatkom novembra, keď bolo až 563 tiel mŕtvych Ukrajincov vymenených za 37 padlých Rusov (15 ku jednému). Pri ďalšej novembrovej výmene si Kyjev a Moskva vymenili telá 502 mŕtvych ukrajinských vojakov a 48 ruských (desať ku jednému). Pri poslednej výmene v decembri dostala Ukrajina 503 tiel a Rusko 42 (12 ku jednému).

Neunikne pozornosti, že postupom roka je čoraz ťažšie vyhľadať údaje o počte odovzdaných pozostatkov Rusov. Ukrajinské a západné médiá informujú o tom, koľko tiel mŕtvych Ukrajincov sa vrátilo, no pri Rusoch začínajú tieto údaje vynechávať.

Pozornosti najmä neunikne veľký nepomer vrátených tiel, ktorý je jasne v neprospech Ukrajiny. Keď si to zrátame, dohromady v priebehu vlaňajška vrátili Rusi Kyjevu 3 083 tiel, zatiaľ čo Moskva dostala 484 tiel.

Zrátané a podčiarknuté, Rusi a Ukrajinci si vymieňajú telá v pomere zhruba šesť ku jednému.

To by mimochodom zhruba zodpovedalo aj pomeru zajatcov, o ktorom hovorí Vladimir Putin. Ruský prezident cez leto tvrdil, že v ruskom zajatí je asi 6 500 Ukrajincov, pričom Kyjev podľa neho zadržuje okolo 1 300 ruských vojakov. Ukrajinci tieto čísla popierajú, no vyzývajú Rusov, aby obe strany konfliktu prepustili všetkých vojenských zajatcov naraz. Je logické predpokladať, že keby mali väčší počet zajatcov než Rusi, návrh na prepustenie všetkých by nepredkladali.

Čo to znamená

Počet vymenených tiel je oveľa nižší než aj tie najnižšie odhady o stratách Ukrajincov a Rusov vo vojne. Nemôžeme ich preto považovať za pomer, ktorý má byť totožný s počtami mŕtvych vojakov.

Zároveň môžeme predpokladať, že Rusi majú k mŕtvym telám protivníka lepší prístup, keďže posledný rok postupujú. Treba tiež dodať, že k výmenám tiel v predchádzajúcich rokoch dochádzalo len sporadicky a tieto dáta preto chýbajú.

Napriek tomu by však bolo prekvapivé, keby pomer odovzdaných tiel nebol indikátorom počtu obetí vojny. Obzvlášť, keď koreluje s pomerom päť- až 10-násobnej prevahy Ruska v delostrelectve.

Slovom, je pravdepodobné, že Ukrajinci majú násobne vyššie straty než Rusi. Je otázne, či to tak bolo aj na začiatku. Keď si spomenieme na nekonečné videá zničených ruských vojenských kolón z úvodu invázie, nie je vylúčené, že niekde uprostred vojny sa pomer padlých Rusov a Ukrajincov prehupol v neprospech Kyjeva.

Skeptik by mohol namietať, že niekoľkonásobným ukrajinským stratám nenasvedčuje pomalý ruský postup z vlaňajška. Kremeľ síce získava ďalšie územie, no v roku 2024 dobyl len pol percenta Ukrajiny, čo je ekvivalentné dvom Mauríciom. V skratke, nič veľké.

Vysvetlením môže byť to, že ukrajinská armáda je oproti ruským silám početne stále porovnateľná. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj napríklad v stredu oznámil, že ukrajinská armáda má teraz 880-tisíc vojakov, ktorí sa bránia proti približne 600-tisícom ruských vojakov.

Putin v snahe udržať sociálny zmier v krajine sa totiž snaží vyhnúť zopakovaniu nepopulárnej mobilizácie zo septembra 2022 a namotivovať Rusov vstúpiť do armády dobrovoľne. Podľa vyjadrení Kremľa aj podľa západných pozorovateľov sa vďaka tomu darí Kremľu získavať asi 30-tisíc nových vojakov mesačne. Lenže toto číslo zrejme len tesne nahrádza 20-tisícové straty, ktoré naznačil Putin. Výsledkom takéhoto trendu by bolo len veľmi pomalé navyšovanie početných stavov Rusov na Ukrajine.

Pre Ukrajinu by to však znamenalo len malú útechu a v konečnom dôsledku pomalé krvácanie. Pokiaľ totiž skutočne Kyjev stráca niekoľkonásobne viac vojakov ako asi štyrikrát ľudnatejšie Rusko, jeho vyhliadky sú pre jeho ozbrojené sily pochmúrne a pre národ katastrofálne.

Pravdu však ukáže až povojnové otvorenie archívov.