Štyri scenáre pre Ukrajinu podľa najväčšej americkej banky

Analytická a poradná divízia banky JP Morgan Chase zverejnila v máji tohto roku krátku predpoveď o konci vojny na Ukrajine. "Očakávajte nedokonalú dohodu v druhom kvartáli roku 2025," vyzvalo Centrum pre geopolitiku klientov najväčšej americkej banky.

Autormi štúdie „Russia-Ukraine Endgame“ sú riaditeľ centra Derek Chollet a výkonná riaditeľka pre geopolitiku Lisa Sawyerová. Tá pôsobila na americkom ministerstve obrany od éry Baracka Obamu po Joea Bidena, jej agendou bola pravidelná komunikácia so spojencami v Európe a NATO.

Ako upozornil bývalý námestník Pentagónu pre obchodno-bezpečnostnú politiku Stephen Bryen, štúdia nemala veľký výtlak v Spojených štátoch, zato ju citoval riaditeľ ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR Kyrylo Budanov. Bryen tiež podotkol, že Chollet rovnako pôsobil v rezorte obrany i na ministerstve zahraničia.

Základ štvorice scenárov

Analytici očakávali ukončenie bojových operácií v druhom štvrťroku 2025, ktorý sa skončil 1. júla. Napriek tomuto nesplnenému očakávaniu predostreli štyri scenáre konca vojny, pričom každému pridelili percentuálne vyjadrenie možnosti, ktoré sa javia ako pravdepodobné aj po tomto dátume.

Všetky scenáre JP Morgan sa odrážajú od spoločného základu. „Európe dochádzajú zbrane, Ukrajine bojovníci, Spojeným štátom trpezlivosť," predostreli na začiatku štúdie obraz situácie na pozadí tri a pol roka trvajúcej vojny. Prezident Volodymyr Zelenskyj bude v rámci týchto procesov „nútený prijať dohodu s Ruskom“, tvrdia Chollet a Sawyerová.

Analytici tiež vyhlásili, že cieľom ruského prezidenta Vladimira Putina je „nakoniec ovládnuť Kyjev“, čo on sám neraz odmietol. Tempom, akým ruské sily v Donbase postupujú, by však podľa nich dobyli „celú Ukrajinu" za 118 rokov.

Pravdepodobnosť navrhovaných scenárov sa tiež viaže na pomer toho, do akej miery bude Putin „spokojný s ústupkami Ukrajiny", a silou západných bezpečnostných záruk pre Kyjev. Tieto dve veličiny sú podľa Cholleta a Sawyerovej v priamom rozpore, pričom poukázali na to, že „čím slabšie sú bezpečnostné sľuby, tým viac ústupkov bude musieť Ukrajina prehltnúť".

Najlepší scenár: Južná Kórea

Juhokórejský model sa svojím názvom odvoláva na demilitarizovanú zónu na 38. rovnobežke, ktorá prebieha v polovici Kórejského polostrova. Namiesto obnovenia teritoriálnej integrity by Ukrajina dostala silné bezpečnostné záruky zo strany NATO, najmä v otázke nasadenia európskych vojsk „podporovaných americkým odstrašením".

Tento scenár podľa JP Morgan zároveň počíta s tým, že Ukrajina si udrží 80 percent územia a na obnovu dostane 300 miliárd dolárov v zmrazených ruských aktívach na Západe. Pravdepodobnosť tohto scenára je podľa autorov na úrovni 15 percent.

Západ totiž svojou prvotnou prítomnosťou na Kórejskom polostrove odstrašoval komunistický sever, v dôsledku čoho sa KĽDR po roku 1953 ani nesnažila o obnovenie bojov. Zároveň s tým zažil nacionalistický juh masívny ekonomický rozmach, vďaka čomu je schopný odstrašovať Severnú Kóreu aj sám.

Scenár Južnej Kórey pre Rusko nebude prijateľný, keďže počíta s nasadením západných vojenských kontingentov, poznamenal Bryen. Rovnako neprijateľné je pre Moskvu aj zhabanie finančných prostriedkov v ruskom vlastníctve, ktoré sú uložené vo finančných inštitúciách v Európe a USA.

Prominentný zbraňový expert tiež podotkol, že juhokórejský scenár „nehovorí nič o západných sankciách“, a dodal, že by stále existovala reálna možnosť opätovného rozhorenia bojov.

Stále OK: Izrael

Na rozdiel od širokej medzinárodnej podpory „na mieste“ počíta izraelský scenár s tým, že západní podporovatelia budú pokračovať vo financovaní a zbrojení Ukrajiny, ktorá však „bude musieť byť stále pripravená na vojnu“.

Neprítomnosť západných vojsk na Ukrajine zvyšuje pravdepodobnosť izraelského scenára na 20 percent. Podľa Bryena však neponúka nič ani jednej strane, hoci Západ by mohol Putinovi ponúknuť zrušenie sankcií. Realisticky by tento scenár pôsobil vtedy, ak by Kyjevu ponúkli čiastočnú integráciu do EÚ.

„Je nemožné, aby USA poskytli finančné záruky buď bez zmluvy s Ukrajinou, alebo bez súhlasu Kongresu, ktorý by sa pokúsil zaviazať budúce rozhodnutia Kongresu. Zmluva potrebuje dve tretiny hlasov v americkom Senáte,“ vysvetlil ďalej bývalý úradník Pentagónu.

Aj pomoc Izraelu schvaľuje Kongres každý rok. Z dlhodobého hľadiska tak nejde o udržateľný scenár, keďže Ukrajinci nemajú vo Washingtone DC prakticky žiadne lobistické skupiny a pri zmene osadenstva niektorej z komôr Kongresu by mohli pomoc zastaviť.

Not Great: Gruzínsko

Ak by Ukrajina nedostala bezpečnostné záruky ani možnosť integrácie, podľa JP Morgan by nastal takzvaný gruzínsky scenár. Jeho pravdepodobnosť je najvyššia zo všetkých, a to 50 percent, a počíta s tým, že v dôsledku nevyhnutnosti obchodných vzťahov sa Ukrajina vráti „do ruského orbitu“.

Analytici poukázali na to, že „reštrikcie v oblasti veľkosti a schopností armády – ak by boli výsledkom dohody – by mohli predčasne utlmiť dynamický obranný a technologický sektor Ukrajiny a zlikvidovať potenciálny motor povojnového rastu“.

S ukrajinským technologickým sektorom už v minulosti spolupracovali európske a izraelské spoločnosti, ktoré mali záujmy predovšetkým v oblasti softvéru, poznamenal Bryen s tým, že po začiatku vojny vo februári 2022 sa časť sektora preorientovala na zákazky pre rezort obrany.

Gruzínsky scenár by si podľa Bryena „vyžadoval pevné dohody o územiach, hraniciach, obchode a súvisiacich otázkach spolu so zmiernením sankcií a ďalšími opatreniami na budovanie dôvery pre obe hlavné strany". Spolu s odmietnutím vstupu do NATO pre Ukrajinu by bol pre „ideologicky angažovaných Európanov“ sotva prijateľný.

Najhorší scenár: Bielorusko

Posledný navrhovaný scenár – bieloruský – pracuje s úplným ústupom západných sponzorov, čo by podľa analytikov spôsobilo „naplnenie ruských maximalistických požiadaviek“. To by vyústilo do scenára, ktorý sa podobá na vazalské postavenie bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka.

Bryen upozornil, že ani medzi týmito „maximalistickými" požiadavkami, ktoré Rusko oficiálne predkladá, neexistuje výzva k „úplnej kapitulácii". Pravdepodobnosť tohto scenára je – rovnako ako prvého – 15 percent.

Autori ani v jednej časti nevysvetlili metodiku, na základe ktorej udeľovali „percentá" jednotlivým scenárom. Otázka pravdepodobnosti je tak otvorenejšia, než sa domnieva Centrum pre geopolitiku.

A čo nemecký scenár?

Hoci je v očiach západných predstaviteľov podobný, predsa len sa odlišuje. Reč je o takzvanom východonemeckom scenári, ktorý pár dní po svojom skončení na poste civilného šéfa NATO nepriamo predostrel Jens Stoltenberg.

Rozdiel spočíva v medzinárodnom usporiadaní. Zatiaľ čo západné Nemecko považovalo svojho rovnomenného východného suseda za „súčasť Spolkovej republiky Nemecko“, jadrový dáždnik USA, Francúzska a Británie sa vzťahoval len na de facto západnú časť.

Oproti tomuto usporiadaniu je to kórejské otvorenejšie. Severná i Južná Kórea vystupujú ako samostatné krajiny, medzi ktorými dodnes platí prímerie. Obe Kórey sa tiež v roku 1991 stali členmi OSN, pričom každá dostala svoju stoličku.

Hoci obe Nemecká tiež prijali do OSN – a to 18. septembra 1973 –, vzájomne sa vnímali ako „okupovaná“ či inak neprístupná súčasť toho „nášho“ Nemecka. Išlo o diplomatické opatrenie, ktorého cieľom bola deeskalácia medzi jadrovými mocnosťami.

„Západné Nemecko považovalo východné Nemecko za súčasť väčšieho Nemecka. Vo východnom Berlíne nemali veľvyslanectvo. NATO však, samozrejme, chránilo len západné Nemecko,“ povedal Stoltenberg pre denník Financial Times.

Ani jeden z týchto scenárov pritom nepočítal s jedným tvrdým faktom. Ruská armáda pomaly, no nezadržateľne postupuje, najmä v Donbase. Cieľ je podľa Kremľa jasný: získať kontrolu nad štyrmi anektovanými oblasťami na pobreží Azovského mora.

Rovnako jasné je aj to, že v prípade dobytia Kosťantynivky sa pre Rusov skončí horské pásmo Donskej panvy a otvorí sa pred nimi nížina sľubujúca zrýchlený postup na mestá Kramatorsk a Slaviansk na severe Doneckej oblasti. To je zároveň aj jeden z dôvodov, prečo Putin bez výrazného vonkajšie tlaku kombinovaného s možnými benefitmi pre Rusko, doteraz neprejavoval veľký záujem o rokovania na najvyššej úrovni o prímerí s Ukrajinou.