Ukrajina po vzore Západného Nemecka. Ako možno podľa Stoltenberga ukončiť vojnu

Bývalý generálny tajomník NATO poskytol rozhovor britskému denníku Financial Times. Opísal v ňom pocity po teroristickom útoku Andersa Breivika, ľavicovú minulosť svojej rodiny, no najmä nepriamo naznačil koniec európskej vojny.

Jens Stoltenberg. Foto: TASR/AP

Publikované: 6. októbra 2024 | 9:22

Autor: Samuel Burda,

„Ukrajina sa stále musí rozhodnúť [kedy bude rokovať]. Ale musíme vytvoriť podmienky, ktoré im umožnia sadnúť si s Rusmi a získať niečo, čo je prijateľné..., niečo, kde prežijú ako nezávislý národ,“ vyslovil Jens Stoltenberg svoj pohľad na podporu Ukrajiny.

Exšéf Aliancie tiež vyjadril isté obavy z prezidentských volieb v USA, po ktorých podľa neho „nastane nový impulz“ tlačiaci na diplomatický posun v otázke vojny. „Ale nemyslím si, že to bude znamenať hodiť uterák do ringu a vzdať sa,“ dodal. „Môže to zahŕňať spôsoby, ako sa pokúsiť dosiahnuť pohyb na bojisku v kombinácii s pohybom za rokovacím stolom.“

Na otázku, čo by navrhol Kyjevu pre ukončenie dva a pol roka trvajúceho konfliktu, Stoltenberg najprv odmietol odpovedať. „Fínsko viedlo v roku 1939 statočnú vojnu proti Sovietskemu zväzu. Červenej armáde spôsobili oveľa väčšie škody, než sa očakávalo,“ použil historickú paralelu.

„Vojna sa skončila tým, že sa vzdali desiatich percent územia. Ale získali bezpečnú hranicu,“ vysvetlil. Financial Times pripomenuli, že táto dohoda sa viazala na neutralitu Helsínk, ktorá sa skončila v roku 2023 vstupom krajiny do NATO.

USA a Nemecko od počiatku vojny najviac odporovali udeleniu aliančného členstva Ukrajine s tým, že článok 5 Washingtonskej zmluvy by tak znamenal okamžitú vojnu s Ruskom.

„Existujú spôsoby, ako to vyriešiť,“ oponoval v rozhovore Stoltenberg. „Ak existuje línia, ktorá nemusí byť nevyhnutne medzinárodne uznanou hranicou.“

Mohlo by Vás zaujímať Ukrajina zvažuje členstvo v NATO výmenou za riešenie otázky okupovaných území

„Opäť platí, že je vždy veľmi nebezpečné porovnávať, pretože žiadne paralely nie sú stopercentne správne, ale Spojené štáty majú bezpečnostné záruky pre Japonsko. Tie sa však nevzťahujú na Kurilské ostrovy, ktoré Japonsko považuje za japonské územie kontrolované Ruskom,“ vysvetlil.

„Západné Nemecko považovalo východné Nemecko za súčasť väčšieho Nemecka. Vo východnom Berlíne nemali veľvyslanectvo. NATO však, samozrejme, chránilo len západné Nemecko,“ dodal ďalší príklad.

„Keď je vôľa, existujú spôsoby, ako nájsť riešenie. Avšak potrebujete hranicu, ktorá definuje, kde sa uplatní článok 5, a Ukrajina musí kontrolovať celé územie až po túto hranicu,“ zakončil Stoltenberg.

Denník Echo24 pripomenul, že v septembri tento plán v hypotetickej rovine predostrel aj český prezident Petr Pavel. Ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj však všetky návrhy, v ktorých sa počíta s odobratím pôvodného ukrajinského územia, odmieta.