Koniec Trumpovho ultimáta. Putin sa s ním stretne na pôde Spojených štátov
Dňa 6. augusta poslal americký prezident Donald Trump do Moskvy svojho zatiaľ najúspešnejšieho osobitného vyslanca Stevea Witkoffa, investora bez diplomatických skúseností povereného riešením situácie na Blízkom východe. Witkoff bol schopný tlmočiť ruské požiadavky Američanom a v Kremli je údajne obľúbený.
Výsledkom jeho návštevy bolo ohlásenie priamych rozhovorov medzi Trumpom a jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, ktoré majú vyvrcholiť prizvaním ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského do trojstranného formátu.
Zdroje agentúry TASS pôvodne naznačili, že lídri hľadajú miesto pre rokovania v „niektorej z arabských krajín“. Trump však 8. augusta na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal, že stretnutie sa uskutoční 15. augusta v americkom štáte Aljaška. Stretnutie potvrdila aj ruská strana.
„Rusko a Spojené štáty sú blízki susedia… Zdá sa celkom logické, že naša delegácia jednoducho preletí ponad Beringov prieliv a že takýto dôležitý a dlho očakávaný samit medzi lídrami oboch krajín sa uskutoční práve tam,“ povedal novinárom zahraničnopolitický poradca Kremľa Jurij Ušakov.
Vyjadril zároveň nádej, že ďalšie stretnutie lídrov sa bude konať na území Ruska. „Príslušná pozvánka už bola zaslaná americkému prezidentovi,“ dodal.
V reakcii na ohlásené stretnutie na Aljaške Zelenskyj povedal, že Ukrajina je pripravená na skutočné riešenia, ktoré by mohli priniesť mier. Zároveň však dodal, že akékoľvek riešenia bez Kyjeva by boli riešeniami proti mieru a že "Ukrajinci nedajú svoju zem okupantom".
Ruský splnomocnenec pre investície Kirill Dmitrijev sa 9. augusta vyjadril, že Moskva očakáva „provokácie a dezinformácie“ zo strany niektorých krajín s cieľom zmariť samit.
„Bezpochyby viaceré krajiny, ktoré majú záujem na pokračovaní konfliktu, vyvinú titánske úsilie na narušenie plánovaného stretnutia prezidentov Putina a Trumpa,“ napísal na Telegrame.
Český minister zahraničia Jan Lipavský (ODS) v reakcii na ohlásené stretnutie vyhlásil, že Ukrajina sa nevzdá a svoj osud si určí sama. „Putin Ukrajinu neporazil ani za tri dni, ani za tri roky,“ uviedol na sieti X.
Putin Ukrajinu neporazil ani za 3 dny, ani 3 roky. K jednání ho dovedla podpora Ukrajiny, sankce a ukrajinská odvaha.
— Jan Lipavský (@JanLipavsky) August 9, 2025
Ukrajina musí zůstat svobodná. Hranice státu nelze posouvat nátlakem a vydíráním.
Kdo se stane členem EU a NATO rozhodují jejich členové, nikoliv Vladimir Putin.…
Anonymné zdroje z Bieleho domu predtým pre Reuters priblížili, že Trump sa s Putinom stretne „najneskôr budúci týždeň“, čo sa krátko nato ukázalo ako pravdivé.
Ultimátum, ktoré malo motivovať ruského prezidenta Vladimira Putina k prijatiu dohody o prímerí s Ukrajinou, vypršalo 8. augusta.
Trump – autor tohto jednostranného ultimáta – týždne pred týmto termínom vyhlasoval, že na krajiny obchodujúce s Ruskom uvalí stopercentné sekundárne clá a sprísni sankcie voči Moskve.
Hlavným cieľom tohto opatrenia má byť, aby krajiny, na ktoré Amerika clá uvalí, prestali od Rusov nakupovať energonosiče. Tým sa má vytvoriť tlak na rozpočet Kremľa.
Európska reakcia na možné prímerie
Hoci sa médiá vo väčšej miere sústredili na trestajúci rozmer Trumpovho ultimáta Putinovi, cieľom republikána nebolo zhoršovať čerstvo obnovené rusko-americké vzťahy (mimochodom, stále krehké), ale najmä dosiahnuť, aby Rusi a Ukrajinci zastavili paľbu.
To vyzdvihol poľský premiér Donald Tusk, ktorý v piatok na tlačovej konferencii naznačil, že „prestávka“ vo vojne „môže byť blízko“.
„Existujú určité signály a máme aj predtuchu, že zmrazenie konfliktu – nechcem povedať koniec, ale zmrazenie konfliktu – je bližšie ako ďalej,“ povedal po rozhovore so Zelenským s tým, že „existuje nádej, že sa tak stane“.
O niekoľko stupňov tvrdšie sa vyjadrila šéfka fínskej diplomacie Elina Valtonenová. Trump by mal podľa nej sprísniť sankcie, ktoré ministerka považuje za „najefektívnejší“ spôsob, ako „prinútiť“ Rusko k mierovému procesu.
Hoci samotné sankcie prezident USA nesprísnil, uvalil dodatočné 25-percentné clá na dovoz z Indie, ktorá v Rusku od začiatku vojny nakupuje v priemere okolo 40 percent objemu importovanej ropy.
„Určite dúfam, že prezident Trump s týmito sankciami pokročí,“ vyhlásila Valtonenová v relácii Reuters Next. Vyzdvihla tiež pokračujúce dodávky zbraní, ktoré podľa nej vyvíjajú tlak na Moskvu.
„Vidíme, že dôvodom, prečo Rusko opäť prejavilo určitú ochotu rokovať, je to, že zvýšené dodávky zbraní jednoznačne zvyšujú tlak na Rusko, aby našlo spôsob, ako ukončiť vojnu,“ povedala.
Špekulácie o výmene území
V predvečer stretnutia lídrov superveľmocí sa objavili aj špekulácie o tom, v čom by spočívali rokovania o prímerí. Časopis Newsweek predostrel mapu založenú na vyhláseniach a náznakoch, ktoré v minulosti vyslovili západní či ruskí predstavitelia.
Trump cez týždeň telefonoval európskym spojencom a oznámil im, že je naklonený prímeriu za každú cenu. Putin však najneskôr od septembra 2022 tlačí na uznanie anexie štyroch ukrajinských oblastí na pobreží Azovského mora a tiež Krymského polostrova.
Výsledkom „výmeny územia“ má byť uznanie Krymu ako súčasti Ruska výmenou za ústup zo Záporožskej a Chersonskej oblasti. Rozhodnutie o formálnom statuse týchto území by rokujúce strany údajne odložili o 99 rokov. Kyjev akékoľvek územné ústupky odmieta.
Podľa Wall Street Journal Putin výmenou za mier od Kyjeva požaduje "veľké územné ústupky".
Obvolávanie spojencov
Na pozadí tohto vývoja informoval Putin svojich najbližších spojencov, konkrétne čínskeho Si Ťin-pchinga a bieloruského Alexandra Lukašenka, ktorým v priebehu dňa telefonoval. Pár dní predtým o výsledkoch rokovania s Witkoffom oboznámil aj prezidentov Kazachstanu a Uzbekistanu. Je celkom možné, že pripravoval svojich strategických spojencov na americký colný úder.
Naí Dillí na colný nátlak reagovalo zrušením nákupu amerických bojových vozidiel, raketometov a stíhačiek F-35. Tamojší minister obrany Rádžnath Singh mal pôvodne absolvovať stretnutie v Pentagóne, nakoniec sa však zrušilo, oznámili dva zdroje.
„Teším sa, že budem hostiť prezidenta Putina ku koncu roka,“ doplnil indický premiér Naréndra Módí. Ruskému prezidentovi sa tiež poďakoval, že ho v telefonáte oboznámil s najnovším vývojom.
Napriek organizácii rusko-amerických rozhovorov na najvyššej protokolárnej úrovni je možné, že Trump bude chcieť dodržať svoje ultimátum. V čase písania článku však nebolo známe, že by uvalil dodatočné clá v súvislosti s obchodovaním s Ruskom na žiadnu inú krajinu.
Nie div, ak by začal strieľať clami tak, ako avizoval, svet by bol opäť na pokraji obchodnej vojny. S Rusmi totiž vo veľkom neobchoduje len India, ale aj Čína, Turecko a mnohé európske štáty, ako aj krajiny globálneho Juhu.
Možno sa preto pýtať, či Witkoff neletel do Moskvy práve preto, aby dosiahol istý diplomatický posun, ktorý by sa dal interpretovať ako krok Kremľa smerom k prímeriu.
(reuters, tasr, sab)